Prof. JUDr. Jaroslav Chovanec CSc. Et Dr. h. c., je ústavný právnik, vysokoškolský pedagóg, vedec, advokát, publicista a spisovateľ literatúry faktu. Od prvopočiatku je členom Únie slovenských novinárov, patrí medzi jej vedúce osobnosti o. i. aj preto, že stál pri zakladaní Masmediálnej fakulty Univerzity Cyrila Metoda v Trnave, kde je vedúcim vedeckej rady UCM v Trnave a Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, kde bol vedúcim Katedry teórie a dejín štátu a práva a prodekan. Počas polstoročnej praxe pôsobil interne alebo externe  aj na univerzitách v Bratislave, Košiciach, Brne a bol vedúcim akademickým vedeckým pracovníkom Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Dva roky bol redaktorom časopisu Bojovník a Literárneho týždenníka. Aktívne pôsobil aj v redakčnej rade novín Mladá fronta. Absolvoval mnoho zahraničných prednáškových pobytov. V súčasnosti je členom redakčných rád Slovenských národných novín a Slovenských pohľadov. Z množstva jeho publikačnej činnosti pripomeňme aspoň publikovanie 60 – tich vedeckých monografických prác.

Významného člena Únie slovenských novinárov prof. Jaroslava Chovanca pri jeho jubileu si pripomíname úvahou PhDr. Dušan D. Kerného.

Slovenské dejiny musia mať svoju pamäť – to je hlavné posolstvo osobného svedectva známeho právnika a vedca ako aj zanieteného publicistu prof. Jaroslava Chovanca, rodáka z Poltára /pôvodne Hrnčiarske Zalužany, 7.2.1935/. Obsah knihy Budovanie štátu – Slovenskej republiky vydanej pod týmto názvom  20. výročiu Slovenskej republiky nám ukazuje ako sa kládli základne kamene dnes nespochybňovaného slovenského štátu v čase vrcholnej nedôvery zahraničia a časti štátu a verejnosti, keď to vyžadovalo obrovskú intelektuálnu a politickú energiu. A odvahu.

Publikácia textov z uplynulých dvoch desaťročí plní funkciu spätného zrkadla, ktoré je nevyhnuté pri jazde dopredu. Pamätám si osobne na rozporuplnú atmosféru, ktorú sprevádzalo vo verejnosti aj na Slovensku podujatie 61 krokov k slovenskej identite, ktoré vyvrcholilo iniciatívou Za zvrchované Slovensko a Návrhom deklarácia o štátnej suverenite Slovenskej republiky. Iniciatíva za zvrchovanosť – a toho dôkazom je práve dielo o ktorom informujeme – nebolo dielom separatistov, nacionalistov, protieurópanov, nepoučených ľudákov, ale skupiny vzdelaných a skúsených ľudí, ktorí vo vtedajšom chaose, nátlaku, virvare a nepochopení, strachu z rizika v slovenskej verejnosti a väčšinovom odmietaní  v českej verejnosti nehovoriac o spochybňovaní prakticky en bloc zahraničia, zahraničných médií a diplomacie, predovšetkým vplyvných štátov únie /EÚ/ a aliancie NATO vedeli formulovať to, o čo sa dodnes opierame.

Právne princípy demokratického štátu

Teda princípy vzniku demokratického štátu ako účinného a fungujúceho nástroja nielen národného rozvoja, ale aj nástroja na zapojenie sa do Európy, teda do integračného procesu. Ako sa to doslova formuluje „anonymita Slovenska v Európe a vo svete je až zarážajúca, niet zrejme v Európe druhého národa, o ktorom by tak málo vedeli čo i len jeho vlastní susedia. A o kom nevedia, toho neberú na vedomie, s tým nespolupracujú... Európu a svet sme dosiaľ nezaujímali, lebo všade nás niekto zastupoval. Do Európy a do sveta sme nevstupovali na vlastných nohách, ústavný zákon o čs. federácii z roku 1968 nebol naplnený“. Treba si znovu a znovu prečítať tieto riadky a mená signatárov a najmä tých čo text formulovali, aby bolo zrejmé o čo vtedy, v tom prudkom politickom boji išlo - o to, aby sme do Európy vstupovali na vlastných nohách, aby sme boli partnerom a aby sme spolupracovali.

Slovenská schopnosť

Keď dnes špičkoví slovenskí politici, vrcholní ústavní činitelia hovoria, že „Slovensko dnes sedí za tým európskym stolom, za ktorým sa rozhoduje o najzávažnejších veciach, kým niektoré iné členské štáty únie či vyšehradskej štvorky musia opustiť rokovanie“ tak základ toho je v tých formuláciách z roku 1992. Pravda, pripomeňme si, že vtedy nielen autori textu Zvrchované Slovensko chceli spolupracovať, teda sedieť za jedným európskym stolom, ale tam aj prehovoriť, nesedieť mlčky. Schopnosť kvalifikovane, s ohľadom na právo, právnu tradíciu a právnu istotu doma i v medzinárodnom meradle sa ozvať to je to, čo sa formulovalo v Bratislave. A o čom vydáva svedectvo prof. Jaroslav Chovanec. Bez adorácie autora možno len upozorniť na texty v ktorých to čitateľ sám poľahky nájde a môže si to konfrontovať.

Zakladanie štátu

Výsostne právny prístup bol pri zakladaní štátu alfou a omegou, nielen nespochybniteľná formulácia národných, demokratických cieľov, identity národnej ako aj identity individuálnej ale aj formulovanie súvislosti mravných, politických a ekonomických – v tom bola sila textu 61 krokov k slovenskej identite. Už zo samotného názvu vyplýva, že ide o dlhú síce evolučnú, ale udalosťami zrýchlenú cestu a nie jednorazový zlom. Je to text, ktorý je dodnes aktuálny – nie je to formulácia, ako sa zmocniť vlády, ako mať moc v štáte, ale ako právny, demokratický štát vytvoriť a dať mu cieľ, zmysel jestvovania. A ten je jasne formulovaný v spolupráci, európskej spolupráci.

Sila práva a nie právo silných

Z textu jasne vyplýva dôraz na silu práva a nie na právo silných. Preto napokon sa zvrchovanosť presadila právne podloženým textom, ktorý vlastne mierovou, pokojnou cestou zmenil pomery v štáte a spoluvytváral základy nového demokratického štátu v Európe. Kto sa obzrie dnes na európsky vývoj, vrátane toho na ktorý mala vplyv únia či aliancia vidí aký veľký akt to bol, ako mnohé štáty, národy nie sú schopné dosiahnuť toho, čo sa stalo v československej federácii. Treba kriticky posúdiť otázku o tom, že keby naša skúsenosť bola súčasťou dnešnej európskej praxe, či by došlo k takému krvavému vývoju na Ukrajine, akého sme svedkami. Treba sa vecne, kriticky, dôstojne, na úrovni autorov textov o ktorých hovorí kniha prof. Jaroslava Chovanca zamyslieť nad tým, či sme v politickom zápase proti tvorcom štátu nevyliali s vaničkou aj dieťa. Teda historickú skúsenosť Slovákov so vznikom štátu – je ona skutočne nepoužiteľná v európskej praxi napríklad keď analyzujeme situáciu na Ukrajine?

Svedectvo prof. Jaroslava Chovanca je dôkazom, že  tvorcovia štátu  zvládli a od požiadavku zvrchovanosť v rámci československej federácie dospeli až z tvorbe základov samostatného štátu je súčasťou jasnozrivosti, ktorý pramení vo vzdelanosti. Vidno to napríklad na detailoch: uvedomme si, že v roku 1992 jednou z požiadaviek memoranda o zvrchovanosti bolo zavedenie vyučovania aspoň jedného svetového jazyka už v predškolských zariadeniach!!!! Pred dvadsiatimi dvomi rokmi bolo cieľom, aby Slováci nešli do sveta nemí, cieľom bolo mať vzdelaných pre svet.

Cenný prehľad

Dielo budovanie štátu obsahuje texty od znenia 61 krokov k slovenskej identite, cez návrh deklarácie o štátnej suverenite cez ústavné zakotvenie nezávislosti a suverenity Slovenskej republiky až po rad dôležitých textov týkajúcich sa slobody prejavu, jazykového zákona a dokumentov o federalizačnom a ústavnom vývoji od roku 1968 až po najnovšie kľúčové zákony na ktorých sa ústavný právnik prof. Jaroslav  Chovanec podieľal. Dielo je tak aj mimoriadne cennou príručkou pre odbornú verejnosť resp. študentov, svedectvom právneho vývoja a vývoja právneho myslenia, ústavného práva na Slovensku a v podmienkach samostatného štátu. Je napr. dôležité pripomenúť si tak z domáceho ako aj medzinárodného hľadiska to o čom hovorí Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky z 25. novembra 1992 /číslo 542 zbierky/ - nehovorí o rozbití, rozdelení, oddelení – hovorí jazykom práva o zániku. Ešte dnes je to téma pre médiá tak na Slovensku ako aj v Česku o zahraničí ani nehovoriac! Ešte aj dnes je to problém pre jazyk médií i politiky uvedomiť si, že vďaka takému zániku dnes máme pomery a vzťahy v strednej Európe na európskej a nie balkánskej či ukrajinskej úrovni.

Vážený jubilant, k Vašej osemdesiatke prijmite od kolektívu redakcie Slovenský rozhľad srdečnú gratuláciu so želaním pevného zdravia, úspechov a čo najviac šťastných chvíľ. Zároveň Vám chceme úprimne poďakovať za Vašu dlhoročnú, obetavú prácu a za všetko užitočné, potrebné a spravodlivé, čo ste v doterajšom plodnom živote pre slovenský národ urobili. Veríme, že aj v ďalšej náročnej etape života sa Vám všetky problémy a rôzne ťažkosti podarí úspešne prekonávať dôvtipom, energiou a dobromyseľnosťou. Pri zdolávaní prekážok, ľudskej neprajnosti i závisti Vám úprimne želáme pevné nervy, mnoho vytrvalosti aj veľa veselia v kruhu najbližších a medzi statočnými priateľmi.

Žičíme Vám mnoho hodnotných predsavzatí, nádeje a konkrétnych počinov, ktoré napriek realite terajšieho každodenného života prispejú k pohode a spokojnosti.