Grécka dráma strhujúci príbeh  ilúzií, intríg a dlhoročného európskeho politického a finančného sebaklamu, ktorému za obeť padla celá krajina a väčšina obyvateľstva Európskej únie a Severoatlantickej aliancie NATO. Grécke dejiny patria k najvýznamnejším svetovým dejinám. Máme o nich najdlhšie súvislé poznanie. Staroveké Grécko položilo základy európskej ako aj modernej západnej kultúry, politiky, vzdelania, filozofie, umenia, literatúry, divadla či architektúry. Staroveké Grécko sa zemepisne vzťahuje na oblasť súčasného Grécka a aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi - Cyprus, turecké pobrežie Egejského mora, Sicíliu, južné Taliansko a rozptýlené sídla na pobreží dnešného Albánska, Bulharska, Egypta, Francúzsko, Líbye, Rumunska, Španielska či Ukrajiny.

Lenže dnešní Gréci, práve tak ako ich štát nie sú bezprostrednými potomkami starovekých Grékov. Pôvod moderných Grékov bol vždy predmetom sporov. Po druhej svetovej vojne sa Grécko stalo poľom krvavej vojny o. i. vojny veľmocenských záujmov, dôvodom prečo USA vyhlásili Trumanovu doktrínu zadržiavania komunizmu. Týkala sa nielen Grécka, ale aj Turecka. Na rozdiel od predvojnového Česko – Slovenska /1918 – 1939/ a rokov 1945 - 1948 v Grécku nejestvoval nijaký demokratický či parlamentný systém. Od roku 1936 bola pri moci vojenská junta. Bolo to po veľkom chaose vyvolanom výmenou obyvateľstva a  o. i. masakrami Grékov. Vyše dva milióny utečencov  z Turecka našli  po roku 1920 útočište v Grécku. Títo ľudia hovorili iným gréckym jazykom, podobným starogréčtine. Ostatok obyvateľstva rôznymi inými, zjednodušene povedané novo gréckymi.

V Grécku sa však nepodarilo vytvoriť trvalý parlamentný systém ani po skončení krvavej päťročnej občianskej vojny. Trvala od roku 1944 do 1949. Ak prirátame roky druhej svetovej vojny Grécko zažilo teda na rozdiel od nás desať vojnových rokov.  To zanechalo drastické stopy. V  roku 1967 sa moci ujala pravicová vojenská junta, tzv. vláda čiernych plukovníkov. Jej úlohou o. i. bolo definitívne skoncovať nielen ľavicou či liberálmi,  Rozpustila všetky politické strany a pre politických oponentov  zriadila koncentračné tábory  V tom čase Československo najmä vďaka slovenskému pohybu, slovenskej energii smerovalo plnou parou do reformného roku 1968 na čele so Slovákom Alexandrom Dubčekom. Poučenie Slovákov z vývoja v prvej ČSR ako aj v Slovenskej republike a osobitne v SNP, poučenia zo stalinských procesov vyvrcholili pokusom o vytvorenie úplne nového európskeho systému. Bolo treba až pol miliónovú okupačnú armádu, aby ho zastavila.

V tom čase malo Grécko s predchodkyňou Európskej únie /s Európskymi spoločenstvami/ už od roku 1961 asociačnú dohodu. Od roku 1952 bolo členom NATO.  V roku 1974 vláda čiernych plukovníkov vyvolala vojnu o Cyprus, skončila dodnes neskončeným rozdelením ostrova Cyprus.  Grécko dokonca  presadilo, že Cyprus je členom EÚ a eurozóny. Pritom rokovania o vstupe Grécka do EÚ sa začali v roku 1976 napriek negatívnemu posudku. Neodporúčal členstvo pre nedostatočnú ekonomickú pripravenosť Grécka a grécko – turecký konflikt. Napriek tomu sa Grécko stalo členom EÚ v roku 1981 a o dvadsať rokov neskoršie, v roku 2001 vstúpilo na základe nepravdivých údajov do zóny meny euro. Prijali ho vtedy výnimočne - v doterajšej histórii ani jeden štát nevstúpil do eurozóny samostatne.

Prečo sú udalosti aj po takom odstupe zaujímavé? Veď dnes to okolo Grécka a eura doslova vrie na všetkých frontoch.  Pretože nejde iba o povestný dvojitý meter. Európske spoločenstvá a po nich Európska únia po páde vlády čiernych plukovníkov v roku 1974 urobili doslova všetko pre vytvorenie systému  im vyhovujúcich politických strán. Masívne, bezbreho podporovali tie strany a politické vrstvy, ktoré jej šli na ruku. A ktoré bezbreho zadlžovali Grécko a Grékov. EÚ a NATO podporovali systém a udržiavali ho pri živote aj keď bolo zrejmé, že tu bude na úkor občanov ostatných štátov Európskej únie.  Veď kto nútil Brusel prijať na základe nepravdivých / teda sfalšovaných/ štatistík Grécko do zóny eura? A zároveň ho v rámci NATO zaťažiť mnohomiliardovými pôžičkami na nákup zbraní?

Slovensko nemá dôvod na komplexy

Kým Slováci boli v šesťdesiatych rokoch motorom významnej európskej zmeny, v Grécku vládol polofašistický režim s koncentračnými tábormi. Kým  v poslednom štvrť storočí Slovensko a Slováci znášali a znášajú celú ťarchu zmeny hospodárskeho a sociálneho systému na vlastnom chrbte, grécke politické strany masívne podporované EÚ a NATO zlyhali. A s nimi aj dovtedajšia „európska politika“ centrál EÚ a NATO. Nehovoriac o medzinárodných finančných inštitútoch. Politické strany zanikli, lebo zanikol systém mäkkých podmienok a tučných finančných podpôr pre systém vytvorený s plnou pomocou Bruselu. Keďže zlyhal celý politický systém vytvorený za výdatnej pomoci Bruselu a jeho peňazí vznikla v roku 2014 /!/  možnosť nástupu úplne inej, novej strany, gréckej ľavice plnej marxistov. Pohľad na grécku európsku politiku od roku 1967 doteraz a porovnanie s našim integračným procesom po roku 1989  nie je pre nás  vonkoncom dôvodom na komplexy. Naopak. Nabáda na  sebavedomý rozvoj kritického myslenia a konania pokiaľ ide o politiky centrál EÚ a NATO.