Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
NÁZORY: Južné Slovensko nie je Škótsko a Komárno nie je Glasgow – Ján Sliačan
Škótske referendum o samostatnosti zaujalo celú Európu a samozrejme aj nás. Už aj preto, lebo počas agitačnej kampane sa často spomínalo aj rozdelenie Československa. Prevažná väčšina z nás sa však k celej záležitosti stavala neutrálne: keď majú Škóti legálnu príležitosť odhlasovať si odtrhnutie od V. Británie a získať úplnú samostatnosť, tak nech využijú túto šancu. Keď ju nevyužijú, tak nech si potom nesťažujú – takto uvažovala výrazná časť našincov. Nečudo, veď z minulosti dobre vieme, koľko výčitiek sa valilo na naše hlavy z cudziny, kde nás označovali nielen za separatistov, ale dokonca za neprijateľných nacionalistov a fašistov! Vieme teda dobre, že pokusy o rozdelenie jednej krajiny, či už na základe historického a národnostného princípu treba nechať výlučne na tých, ktorých sa to týka a zahraničie môže byť iba viac či menej pasívnym divákom.
Málokto by však povedal, že škótske referendum tak zatrasie niektorými slovenskými politikmi maďarskej národnosti. Tak napríklad Józsefa Berényiho, predsedu SMK vyburcovalo k novému boju za autonómiu južného Slovenska. Teda tej časti republiky, v ktorej žijú občania maďarskej národnosti. Berényi a ľudia okolo neho si myslia, že nadišiel ten správny čas pripomínať svoje nároky na autonómiu. Veď keď Škótsko chcelo úplnú samostatnosť, prečo by južné Slovensko nemohlo mať autonómiu? Nuž, porovnávať Glasgow, Edinburg a ďalšie škótske mestá s Komárnom, Dunajskou Stredou či Novými Zámkami je veľmi pritiahnuté za vlasy. Škótsko predsa celé storočia predstavovalo samostatné kráľovstvo a bolo násilne, teda vojensky pripojené k Anglicku. O južnom Slovensku nič také napísať nemôžeme.
Už svojho času Béla Bugár ešte ako predseda jednotnej Strany maďarskej koalície tak nenápadne hovoril o tzv. kultúrnej autonómii, ale i keď nie na papieri, tak v reálnom živote ju občania maďarskej národnosti u nás už dávno majú. Až tak, že v niektorých obchodoch, reštauráciách i ďalších zariadeniach na južnom Slovensku sa po slovensky ani nedohovoríte. Často sa stáva, že slovenskej rodine, ktorá sa z rôznych príčin prisťahuje do obce, v ktorej žijú prevažne občania maďarskej národnosti, nezostane nič iné, iba sa naučiť maďarský jazyk.
Práve preto úplne smiešne a zavádzajúco vyznievajú „argumenty“ SMK o tom, že na južnom Slovensku dochádza k masívnej asimilácii, teda je ohrozená menšinová identita. Nepotvrdzujú to však ani voľby, od miestnych samospráv po NR SR, ani náklady tlače novín a časopisov v maďarčine, ktoré vychádzajú na Slovensku, ani počet detí v školách s vyučovacím jazykom maďarským. To už nehovoríme o univerzite v Komárne a jej filiálke v Kráľovskom Chlmci. Len pre zaujímavosť – podľa odborníkov ide o veľmi nízku úroveň výučby a vedeckej činnosti, ktorá je na chvoste poradia kvality univerzít a ďalších vysokých škôl na Slovensku – a to už o niečom hovorí. Nakoniec, nie je tajomstvom, že na komárňanskej univerzite nejde ani tak o kvalitu študijného procesu ako o to, aby z nej vychádzalo čím viac absolventov maďarskej národnosti, pre ktorých bude otázka politickej autonómie južného Slovenska prvoradá. Ešte šťastie, že medzi občanmi maďarskej národnosti na Slovensku je dosť reálne zmýšľajúcich ľudí, ktorí veľmi dobre vedia, aký je rozdiel medzi Škótskom a južným Slovenskom. Škóti vždy žili na homogénnom území a to sa vôbec nedá povedať o národnostne zmiešanom južnom Slovensku. Ťažko aj pri najlepšej vôli preto pochopiť, čo si pán Berényi predstavuje pod „úsilím o naše práva“ . Možno, že sa zatiaľ skrývajú za neustále presadzovanie vzniku Komárňanskej župy, čo by predstavovalo iba začiatok raz skrytejšieho, raz otvorenejšieho boja za „maďarskú samosprávu na juhu“.
Nemusíme zdôrazňovať, že také nadštandardné práva, aké majú u nás príslušníci maďarskej menšiny, nemajú národnostné menšiny azda nikde na svete. Stačí iba jeden dôkaz predchádzajúcich slov: koľkí slovenskí Maďari prežili a prežívajú veľmi spokojne svoj život na Slovensku a pritom nedokážu v štátnom jazyku povedať niekoľko súvislých viet. Ani im však autonómia nechýba. O ňu, keď už nebojujú, tak nekompromisne usilujú iba politici z SMK a čiastočne zo strany Most-Híd. Veď keby bola tá autonómia aj tých korýtok a korýt by bolo podstatne viac...