Pri vstupe do roku 2023 niektorí poslanci, ale aj poprední politici chválenkárskym spôsobom hodnotili uplynulé obdobie. Dominovali slová o výrazných úspechoch vládnej koalície v oblasti zvyšovania životnej úrovne občanov, o prínose reforiem, ktoré vraj prinášajú pozitívne výsledky v mnohých oblastiach našej krajiny.

Premiér Eduard Heger, ale najmä Igor Matovič, Michal Šipoš, Roman Mikulec, Milan Krajniak, Peter Krupa, Peter Osuský a ďalší bombastickými slovami neustále vyzdvihujú rôzne „úspešné“ počiny svojej vlády. Je o nich všeobecne známe, že sa držia zásady: „Nepochváliš sa sám, iní to za teba neurobia.“ Určite aj preto tak často hovoria o ekonomickom napredovaní krajiny a neustále sľubujú, že na Slovensku sa všetci budú mať lepšie. Kedy? Na túto otázku nemajú presnejšiu odpoveď.

Notoricky obchádzajú nepríjemné témy a problémy, ktoré trápia slovenský národ. Odmietajú odpovedať na konkrétne otázky novinárov a zľahčujú rôzne kauzy týkajúce sa niektorých členov vládnucich strán. Ťažký život obyčajných ľudí, ale aj vážne starosti v zdravotníctve, školstve, sociálnom zabezpečení a v poľnohospodárstve odsúvajú na vedľajšiu koľaj.

Ukazuje sa, že vláda, ktorá je v demisii, napriek rôznym vyhláseniam nevenuje primeranú pozornosť boju s korupciou v štátnej a verejnej správe. Mnoho oprávnenej kritiky padá až príliš často na hlavy štátnych úradníkov. Ich hlavnou povinnosťou by malo byť ľuďom pomáhať a nie, ako sme často svedkami, strpčovať im život.

Žalostné je, že veľa ľudí sa doslova bojí navštevovať rôzne úrady a inštitúcie pri vybavovaní sociálnych dávok, invalidných dôchodkov, rodičovských príspevkov, či stavebných povolení. Dlhé rady pred rôznymi kanceláriami sa, žiaľ, stali samozrejmosťou. Doterajšie poznatky potvrdzujú, že mnohým jednotlivcom, pôsobiacim na úradníckych miestach chýba odborná zdatnosť a ochota pomáhať občanom, ktorí pomoc potrebujú a od štátu a samosprávy si ju aj zaslúžia.

Nespokojnosť pretrváva aj s miestnou samosprávou. Reformy mali hlavný cieľ správu vecí verejných priblížiť čo najbližšie k občanom. Opak je pravdou. Aj časť starostov, ktorí len nedávno zasadli do vodcovských kresiel, si nedokážu plniť svoje povinnosti voči obyčajným ľuďom. Niektorí konajú neprofesionálne bez potrebnej zodpovednosti. Sú aj takí, ktorých správanie je urážkou slušných ľudí.

V centre ich pozornosti dominujú platy a odmeny. Vysoké právomoci, ktoré do života rôznych byrokratov prinášajú nedokonalé reformy, sú často na škodu občanom, ktorí len konštatujú, že v terajšom období je moc v mnohých nesprávnych rukách.