Vládu by sme už mali, hoci  si ešte budeme musieť počkať na  schválenie jej programu v parlamente, čo tiež nebude jednouché a tak vláda začne skutočne vládnuť niekedy na 1. mája.  Divízia politológov, ktorí sa na Slovensku vyskytujú  už vo väčšom množstve ako je dubákov v slovenských lesoch, nakŕmila slovenskú verejnosť všeličím možným a nemožným. A pritom je to také celkom jednoduché. SNS išla do koalície preto, že získala slušné percento hlasov, teda nie preto, ako to hovorí jej predseda, že on dostal stranu o parlamentu.

Boli to voliči, presnejšie tých tri percentá voličov, dôchodcov, ktorí odskočili od Smeru sklamaní „exkluzívnym“ zvýšením dôchodkov o 0,9 eur. Most-Híd a strana Sieť sa pridali, lebo v koalícii s SaS im hrozilo, že  postupne zaniknú a so Smerom sa môžu skôr pokúsiť o nápravu reputácie pred voličmi. A keď zistia, že sa ako tak pozviechali, začnú špekulovať . Veľa priestoru  však mať nebudú, lebo svet je v očakávaní dosť nepríjemných udalosti, tak v politike  ako aj  ekonomike. Čiže budú prvý rok v koalícii a aj   druhý, vyskakovať len  do takej  výšky, aká je daná volebnou matematikou. A budú prístupní na akékoľvek kompromisy. Bolo by veľmi naivné, myslieť si, že len toto bol základ pre  rýchly vstup do koalície so Smerom, o tom sa rozhodlo inde, mimo územia Slovenskej republiky o čom svedčí  už aj komentár Ľuboša Palatu o tom, že „je to najlepšia vláda v Európe“, alebo hrdinské vyhlásenia F. Šebeja o jeho „zodpovednosti“, či „obetavosti“, pre ktorú sa rozhodol. Samozrejme opozícia hlavne SaS a Matovičovci budú podkurovať koalícii v zime a či v lete.   Sme Rodina  bude hrať na obidve strany, len aby získala body.

Bude možno prekvapením, že Kotlebovci sa budú správať slušne, napriek tomu, že im od volieb kde-kto skáče po hlave a bude skákať ďalej. Všelijakých tínedžerov je v parlamente dosť, od marxistických až po liberálnych.  A tak nás čaká znova často – mnoho kriku pre nič. Bola by  však škoda, keby sa v parlamente mlátila prázdna slama, pred novou vládou stoja a budú stáť také výzvy na ktoré sa nielenže treba seriózne pripraviť, ale ich so všetkou zodpovednosťou aj riešiť.

A samotná vláda nemôže riešiť problémy s bratislavským videním. Preboha, veď maličké 5 miliónové Slovensko by mala mať vládu, ktorá by mala  chodiť po Slovensku každý týždeň, alebo je členovia. Len malý príklad, český prezident M. Zeman chodí po krajoch a má vyše 70 percentnú popularitu. O Slovensku sa predsa nerozhoduje na summitoch /teda nullitoch/ v Bruseli. Vláda sa nemôže tváriť, ako keby vládla 50 miliónovej krajine a nemôže riešiť problémy na nejakých konferenciách. Toto chýba slovenskému voličovi, chýba mu bezprostredný styk  s ľuďmi ktorých volil. Nedá sa to odbaviť nejakými oslavami MDŽ, ako doteraz. O vláde kompromisov to platí dvojnásobne.