PRÍDE SLÁVNA HÁDZANÁRKA O SVOJ MAJETOK?

Jej meno tým skôr narodeným priaznivcom športu nie je neznáme. Nielen na rodnom Šariši či na východnom Slovensku. Veď Mária Labayová z Prešova roky patrila medzi najlepšie československé i európske hádzanárky a medzi sedmičkami dosiahla nejeden významný úspech. V oficiálnych reprezentačných stretnutiach za družstvo ČSSR nastúpila až 99-krát, teda iba jedno jej chýba do okrúhlej stovky. V roku 1978 bola členkou tímu, ktorý na svetovom šampionáte skončil štvrtý. V ročníku 1987/88, kedy sa ZVL Prešov prebojovali až do semifinále Pohára majstrov európskych krajín/PMEK/ a ich súperom bol vtedy najlepší celok starého kontinentu Hypobank Viedeň. Svojou hrou zaujala jeho vedenie, ktoré jej okamžite ponúklo miesto v tomto klube. O rok neskôr už s Hypobankom cennú trofej – PMEK, získala. Ďalšiu sezónu sa musela uspokojiť „iba“ s účasťou vo finále PMEK...

Všetko sa to však začalo v rodnom Prešove, konkrétne v hádzanárskom oddiele Lokomotíva ZPA v roku 1969. Už vtedy ako 16-ročná pre svoj talent mala všetky predpoklady stať sa hádzanárskou hviezdou a tých, ktorí jej predpovedali úspešnú kariéru rozhodne nesklamala. I keď jej tím hral vtedy len národnú ligu. Na druhej strane ju veľmi nemuseli niektorí funkcionári, pretože jej otvorenosť im nie veľmi vyhovovala. Aj tak ju disciplinárny trest v roku 1980 prekvapil a tak palubovku musela vymeniť za linku na montáž valivých ložísk. Vtedy už nad prešovskými hádzanárkami mal patronát podnik ZVL a jeho telovýchovná jednota.

„Maňka“ Labayová, ako ju volajú jej spoluhráčky, priatelia i fanúšikovia po vypršaní trestu radšej na čas opustila rodné mesto a prestúpila do Nitry. Pre ňu to bolo iba východisko z núdze, pretože stále verila, že raz sa domov predsa len vráti. Stalo sa a v roku 1984 výrazne prispela k prvému a teda historickému titulu majsteriek Československa pre metropolu Šariša. Ako tvorkyňa hry stihla ešte v ligovom ročníku nastrieľať až 140 gólov! Mala podiel aj na zisku ešte ďalších dvoch titulov /1986, 1987/. Koľko gólov však dala v majstrovských stretnutiach počas svojej aktívnej činnosti – to teda nevie. Orientovala sa predovšetkým na tvorenie a dirigovanie hry svojho družstva a nie na streľbu. Nakoniec, strelecké štatistiky ju nikdy nezaujímali. Podľa niektorých fanúšikov, ktorí ju pravidelne sledovali pri ligových stretnutiach ich spolu s tými, ktoré dala v medzinárodných pohárových zápoleniach a v najvyššej rakúskej súťaži bolo najmenej tisíc!

NENAPLNENÉ OČAKÁVANIA

Po návrate domov z Viedne mala optimistické plány. Svojími skúsenosťami chcela pomôcť už nielen ako hráčka, ale najmä trénerka a predovšetkým pri výchove talentov. Z toho všetkého sa jej podarilo veľmi málo. Nie však jej vinou. Prvý rok ešte prispela k udržaniu sa Prešovčaniek medzi elitou, v ďalšom ročníku však z nej celok vypadol. Chýbali funkcionári, sponzori a tak ženská hádzaná v meste na určitý čas prakticky prestala existovať.

M. Labayová si aspoň v jednom splnila predsavzatie – zo zarobených peňazí v Rakúsku si kúpila penzión v rodnom meste. V jeho menežovaní sa prejavili všetky jej vlastnosti, ktorými si získala rešpekt medzi sedmičkami. Pracovitosť, zodpovednosť, dôslednosť. Nie náhodou sa v Eldoráde stretávali priaznivci športu v Prešove, najmä tí skôr narodení a spomínali na zlaté časy prešovského športu, či už futbalu, ženského a mužského basketbalu, vodného póla a samozrejme – ženskej hádzanej. Tu sa oslavovali aj výročia získaných majstrovských titulov ZVL Prešov.

POKRÚTENÉ PARAGRAFY

Žiaľ, nebol a nie je to prvý prípad na Slovensku keď väčšinový majiteľ nehnuteľnosti jeden deň zistí, že už mu nepatrí. To je aj prípad Eldoráda. „Spočiatku som chcela penzión pomenovať Oáza, lebo som si ho predstavovala ako miesto pohody a pokoja. Zariadenie s takýmto menom už v Prešove bolo a tak som sa rozhodla pre Eldorádo. Tento názov je predsa symbolom nielen zlata a bohatstva, ale i prosperity a úspešnosti,“ hovorí M. Labayová. Nuž, to jej Eldorádo bolo úspešné a obľúbené. Práve preto priťahovalo tých, ktorí sa v zložitých krivkách paragrafov vyznali lepšie než ona, k tomu pridali potrebné dávky bezočivosti i dokonca zákernosti. Výsledkom toho bolo, že Eldorádo je už v rukách v poradí tretieho majiteľa, ale nefunkčné.

„Ako športovkyňa som zvyknutá bojovať do poslednej sekundy stretnutia a ani teraz sa preto nevzdávam. Podávam trestné oznámenia, rokujem s právnikmi, korešpondujem so súdmi, všade sa však stretávam s byrokraciou a odovzdávaním mojej záležitosti z jednej inštitúcie do druhej. Už ma ani neprekvapilo to, že pri jednom výsluchu na polícii na základe mojej sťažnosti mi vyšetrovateľ súkromne povedal, že by pre mňa bolo najlepšie keby som sa odsťahovala z Prešova. Vraj to pre mňa môže byť ešte horšie ako len prísť o penzión. Aj preto mi niektorí, ktorých môj prípad ešte zaujíma radia, aby som požiadala o policajnú ochranu“, smutne konštatuje táto Prešovčanka, ktorá sa už vo svojom rodnom meste necíti veľmi bezpečne.

Oficiálne najlepšia športovkyňa okresu Prešov za rok 1979, ktorá pre dobré meno jeho administratívneho centra tak veľa urobila, v ňom paradoxne vždy mala a aj dnes má aj veľa neprajníkov. Aj preto si spomína na problémy, ktoré jej robili už vtedy, keď Hypobank Viedeň o ňu prejavil záujem. Nie aby sa v ZVL Prešov z toho radovali, ale cestu do Rakúska sa jej vedenie podniku snažilo znemožniť tým, že vraj na Západ nemôže vycestovať, pretože by mohla vyzradiť štátne tajomstvo! To mala spoznať vtedy, keď za trest montovala na výrobnej linke patronátneho podniku valivé ložiská. Aj preto hľadá podporu a pomoc mimo Prešova, konkrétne v susedných Košiciach. Jeden tamojší renomovaný právnik tvrdí: „Celú jej agendu v písomnej forme som dal preštudovať šiestim mojim uznávaným kolegom a všetci nezávisle tvrdia, že pravda je na strane Labayovej“.

Čo si o celej záležitosti myslí bývalý sudca KS v Košiciach, dnes už dôchodca? „Je to zvláštny obchodný prípad. Aj preto sa asi zainteresovaní snažia dať ho na vedľajšiu koľaj a teda nikto sa ním nechce zaoberať a nikto za nič nezodpovedá, lebo systém trestnej zodpovednosti v našom práve vychádza z iných zásad ako obchodné právo. Pokiaľ má skutočne obavy o svoj život nech požiada o osobnú ochranu prostredníctvom policajných zložiek. Je mi ľúto, že v Prešove sa nenašiel ani jeden advokát na ktorého by sa mohla spoľahnúť a ktorý by sa pokúsil zvrátiť priebeh justičných udalostí v tejto veci. Mám však dobrý pocit z toho, že pani Labayová sa napriek pre ňu nepriaznivému priebehu celého prípadu nevzdáva a chce podniknúť všetky právne kroky na jeho prehodnotenie. Potrebuje však mať na to nielen jedného, ale i dvoch skúsených právnikov...“.