Obyvatelia malebného, borovicami, hubami a kapustou prevoňaného regiónu západného Slovenska si nikdy – ani po skončení 2. svetovej vojny – neužili úplné ticho. V pracovných dňoch delostrelecká paľba a silné výbuchy z areálu Vojenského technického a skúšobného ústavu pri Senici, streľby vojakov i tankov z vojenských lesov, cvičné prelety stíhačiek, bombardérov i prieskumných letúnov z letiska v Kuchyni. A cez víkendy? Výstrely tradičných nimródov v okolitých poľovných revíroch, miešajúce sa od jari do jesene s hukotom výfukov silných strojov motorkárskych húfov. Všetko to vytvorilo už takmer bežnú, neodmysliteľnú kulisu krajiny piesočných dún.

Obyvateľov Borského Svätého Jura s priľahlými osadami Húšky, Trajlinky a Tomky (ako nočný výstrel pytliaka) vyrušila v máji informácia, že za ich humnami sa (pod rúškom rúšok) chystá výstavba novej komerčnej strelnice pri Vodnej nádrži Dolná Studená voda na Lakšárskom potoku medzi osadami a známou chatovou osadou s kempingom Lásek. Poslancami obecného zastupiteľstva schválená stavba v 2.stupni ochrany prírody!  Vznikla tak petícia proti zámeru, ktorú bleskurýchlo podpísalo vyše 500 obyvateľov. Vynorili sa dohady a podozrenia z korupcie, veď strelnicu na území obce Borský Svätý Jur chcel stavať Strelecký klub „Dráhy“ zo susednej obce Moravský Svätý Ján... Pritom jedna strelnica už niekoľko rokov dáva o sebe vedieť cez víkendy z neďalekej obce Závod (7 km) a druhá – strelnica Bobogdány – je tiež len kúsok opačným smerom v obci Stráže nad Myjavou. Svätá prostota! Hlúposť, agresivita,  chaos a bezohľadné kšeftovanie Matovičovho režimu sa z parlamentu v Bratislave preniesli až dole - do regiónov. Našťastie, poslanci miestneho zastupiteľstva i starostka obce sa spamätali a na zasadnutí s hojnou účasťou pobúrenej verejnosti, aktivistov i zástupcu CHKO Záhorie v posledný májový deň svoje prvé hlasovanie zrušili. Isto si uvedomili, že by sa nemohli pozrieť do očí svojim susedom, voličom, priateľom, rodine, známym, ktorí by každú sobotu a nedeľu – ešte aj počas omše v kostole – museli strpieť paľbu zabávajúcich sa zbohatlíkov na asfaltové holuby (či na iné terče) z ich luxusných hlučných zbraní... Možno mávnete rukou nad touto lokálnou „banalitkou“. A azda budete mať aj pravdu.

K pandémii ešte aj islamisti

No ďaleko závažnejšími otázkami sú zvesti alebo (podľa niektorých) „konšpiračné“ chýry, presahujúce naše hranice aj brehy rieky Moravy. Prvá sa objavila vo facebookovom statuse, upozorňujúcom na intenzívne jazykové kurzy slovenčiny pre moslimských žoldnierov z Balkánu a Ukrajiny. Ich počet je vraj až 2-tisíc, takže ja osobne ju považujem za hoax. Charakter poplašnej správy však získava súvislosťou s justičným škandálom v susednom Rakúsku, na ktorý tento pisateľ poukazuje. Rakúsky list Kronen Zeitung totiž informuje, že pre procesnú chybu musí súd v Grazi prepustiť na slobodu najznámejšieho rakúskeho džihádistu, 32-ročného Mirsada O. Ten bol – ako absolvent špeciálneho výcviku ISIS v Sýrii – ešte vo februári 2018 odsúdený na 20 rokov väzenia za účasť na terorizme a za fotograficky zdokumentované „schopnosti“ teatrálne vraždiť zajatých kresťanských „nevercov“...

Vo vyspelej demokratickej spoločnosti a v normálne fungujúcom štáte by sme nemali mať žiadne obavy, lebo všetky podobné podozrenia či chmáry musia príslušné bezpečnostné orgány vyvrátiť alebo rozptýliť jasnými zákrokmi a následnými stanoviskami. U nás v Slovenskej republike sa však toto všetko udialo v zahmlenom čase po nástupe Matovičovej vlády, keď bola slovenská tajná služba SIS oslabená, ak nie paralyzovaná. Veď namiesto ochrany štátu a jeho obyvateľov riešila už od jesene 2020 škandály okolo zadržania a väzby svojho šéfa Vladimíra Pčolinského, s ďalšími personálnymi rošádami v riadiacich štruktúrach. Inak, ako sme už v mesačníku Extra plus písali, svoju luxusnú chatu obohnanú plotom a stráženú kamerami má (dnes už bývalý šéf tajných) tiež na Záhorí – v rekreačnej lokalite Malých Levár. To utajované sprisahanecké stretnutie najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky so špičkami bezpečnostných a trestnoprávnych orgánov v špeciálnych priestoroch SIS 17.mája 2021, takéto bezpečnostné riziká pre náš štát celkom určite neriešilo. Žiaľ! 

A do tretice všetko najhoršie...

Aby toho nebolo málo, k povestným siedmim morovým ranám musíme prirátať nejasnosti pri vojenskom letisku v Kuchyni. Aj v tejto záhoráckej akoby sa čosi varilo, ba až smažilo... Na verejnosť presiakli informácie a obavy miestnych obyvateľov zo zvýšeného pohybu obrovských kamiónov – ktorých šoféri disponujú americkými a kosovskými (!) pasmi – odbočujúcich bez kontroly na vojenské letisko medzi obcami Pernek a Kuchyňa. Ako už písali Hlavné správy, „Nemusí to vôbec nič znamenať. Môže to byť len úplne obyčajná náhoda. Alebo aj nemusí“. Vynorili sa logické úvahy, že aktivita súvisí so zmluvou o odovzdaní našich vojenských letísk v Sliači a Kuchyni Američanom. Verejnosť to pobúrilo, keď sa o tom začalo v roku 2017 hovoriť ešte v súvislosti so snahami ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Prestalo sa o nej hovoriť po tom, ako minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) po svojom nástupe jednoznačne vyhlásil, že táto zmluva je už neaktuálna a podpisovať sa nebude. Skúsenosti nás poučujú o ostražitosti pred slovami a tvrdeniami politikov. Zvyčajne je všetko práve naopak! Naď sa môže stať Biľakom, ktorého pozývací list sovietom v roku 1968 prebije v politickom mariáši zmluvným žaluďovým esom natovskej vojenskej základne.

Počas cesty na chalupu som si koncom mája 2021 totiž na hlavnej ceste 503 medzi Pernekom a Malackami (pred odbočkou na letisko v Kuchyni) všimol zvláštnu smerovku k vojenskému letisku. Zvláštna je farbou aj cudzojazyčným nápisom: „Airbase Malacky“ (v preklade: letecká základňa Malacky). Všetko nasvedčuje tomu, že po stretnutí s americkou veľvyslankyňou mení slovenský minister obrany názor. O to viac, ak sa s Bridget A. Brinkovou stretol 16. apríla 2021 aj jeho šéf vo vládnom kabinete Eduard Heger.

Podľa Hegera je „osobitne dôležité prispievať k posilňovaniu spolupráce s USA aj širšie ako člen EÚ, keďže len spoločne dokážeme čeliť výzvam globálneho charakteru“. Premiér zároveň ocenil zahraničnopolitické priority americkej administratívy prezidenta Joea Bidena. Tlačový odbor ešte veľavravne zdôraznil: „Partneri sa zhodli, že vo vzťahu k Ukrajine je potrebné, aby veľmi jasne zaznieval hlas spojencov o podpore jej územnej celistvosti a suverenity.“

Kedy sa vynorí zmluva s Luciferom?

Ako je to teda naozaj? Budú už čoskoro nad našimi hlavami (a nielen na Záhorí) lietať predražené americké stíhačky F-16, ktoré už proamerická Matovičova vláda zakúpila? Tá akvizícia bude stáť Slovenskú republiku na prvých desať rokov vysoko nad dve miliardy eur! Ako nás 2.júna 2021 vo večerných Správach RTVS informoval minister Jaroslav Naď, Slovensku pribudnú už k 9-tim objednaným ďalšie dva „špeciálne“ americké bojové vrtuľníky Black Howk. Celkové náklady projektu sú 102 miliónov eur, pričom predĺžená ruka Pentagónu na Slovensku v kresle ministra sa radostne vychvaľuje, že slovenský príspevok na chystanú vojnu bude „iba“ 60 miliónov...

A americké stíhačky aj vrtuľníky budú štartovať aj pristávať z letísk, ktoré už nebudú na území Slovenska naše? Lebo podľa amerického návrhu zmluvy by Slovensko malo svoje vojenské letiská odovzdať do bezvýhradného používania armáde USA odmenou za to, že si ich Američania zrekonštruujú a prispôsobia svojim potrebám. Tieto aktuálne obavy posilňuje skutočnosť, že USA už obdobné bilaterálne zmluvy uzatvorili takmer s dvadsiatimi členskými štátmi EÚ. Jastrabi v Bielom dome a plánovači Pentagónu Slovensku vyčítajú, že je vraj posledným z východoeurópskych štátov, ktorý ešte takýto zväzok nepodpísal.

Nie som investigatívec. Zisťovať, vyšetrovať, pátrať, konať aj odpovedať na otázky musia v takýchto prípadoch iní. Ak to nevedia alebo nechcú? O dôvod viac na vyhlásenie referenda a čo najskoršie odstránenie vlastizradcov z vlády a z nášho verejného života.