Uzavrie vodácku kariéru na olympiáde v Paríži?

Má nemalý podiel na tom, že vodný slalom sa stal najúspešnejším športom v tridsaťročných dejinách samostatného Slovenska. Má päť olympijských medailí, z toho dve zlaté (1996 Atlanta a 2008 Peking), na svetových šampionátoch získal pätnásť titulov, rovnaký počet na európskych, päťkrát sa stal absolútnym víťazom Svetového pohára, pričom v jeho seriáloch vyhral až dvadsať pretekov...

To je iba ten najstručnejší výpočet vašich úspechov na divokej vode. Neobyčajne úspešnú športovú kariéru, ktorú zdobí zbierka vyše pol stovky cenných kovov, ste začali v roku 1995 na MS v anglickom Nottinghame, kde ste vo veku šestnásť rokov vybojovali bronz. Doteraz nikto tento vekový rekord neprekonal. Stretli sme vás v sprievode hostiteľa a dlhoročného sponzora slovenského vodného slalomu Daniela Leyseka v Košiciach, kam v súčasnosti prichádzate častejšie a pravidelnejšie. Čo je za tým? 

Je to naozaj tak. Navštevujem bývalého reprezentačného trénera v kulturistike Milana Čížeka, ktorého poznám dlhé roky. Tento človek má veľa prívlastkov – či už kondičný tréner, dietológ, poradca pre športovú prípravu. Mal nemalý podiel na tom, že fitneska Natália Lenártová a kulturisti Igor Kočiš a Jaroslav Horváth sa stali niekoľkonásobnými majstrami sveta i Európy, formy jeho prípravy sa odrazili aj na držiteľovi Stanleyho pohára Jiřím Bicekovi či Slavomírovi Kňazovickom, striebornom medailistovi v rýchlostnej kanoistike z Atlanty 1996 a vicemajstrovi sveta... Milan má svoj unikátny tréningový systém, ktorého výsledkom je maximálny rozvoj sily a svalovej hmoty a nasledujúcej regenerácie. Takže podstatnú časť mojich už niekoľkonásobných návštev Košíc tvorí dvíhanie činiek nad hlavu... Tréningy u Milana Čížeka, s ktorými som začal v jeseni minulého roku, predstavujú veľmi dobrý doplnok celého môjho procesu prípravy. Jednoducho, účinná zmena je vždy pozitívny krok vo veľakrát už zabehaných a jednotvárnych činnostiach. V tomto prípade síce ide najmä o tréningy, zamerané na zvýšenie sily, ale prinášajú aj ďalšie účinky, ktoré už pociťujem. 

V máji budete mať štyridsaťštyri rokov. Zdá sa, že s aktívnou činnosťou ešte skončiť nechcete. Keďže v budúcom roku sa uskutočnia olympijské hry v Paríži, zrejme uvažujete o účasti na nich... 

Netajím, že by som rád štartoval aj o rok v Paríži. Aby som sa po rokoch stal opäť olympionikom, musím úspešne zvládnuť náročnú národnú nomináciu a jej úroveň sa bez preháňania približuje malým majstrovstvám Európy. Pokiaľ sa mi podarí dostať do reprezentačného tímu, ktorý sa v tomto roku zúčastní na svetovom šampionáte v Londýne, tak ten môj plán bude celkom reálny. Tých prekážok, ktoré budem musieť zdolať, bude však viac. Napríklad podujatia Svetového pohára či budúcoročný európsky šampionát... 

Keď sme už spomenuli náš kontinent, mnohí z tých, ktorí zľahčujú úspechy slovenského vodného slalomu, hovoria, že tomuto športu sa venujú iba v Európe, a tak svetové podujatia sú v podstate iba európske súťaže... 

Toto je už dávna minulosť. Obrovský skok do svetovej špičky urobili Číňania, Japonci, Austrálčania, Američania i Kanaďania. Pretekári z týchto krajín sa už na najvýznamnejších svetových podujatiach umiestňujú v desiatke najúspešnejších. Zdalo sa, že k nim pribudne i Brazília, tam tento náš šport však začal trochu stagnovať. Verme však, že je to iba prechodný stav. Vzostup kanoistiky na divokých vodách v spomínaných krajinách nastal najmä preto, lebo prevzali overené systémy prípravy aj od nás i ďalších štátov našej dobrej starej Európy. 

Na Slovensku sa medzi odborníkmi i v médiách často rozoberá aj systém dvoch vrcholových športových stredísk dvoch rezortov – ministerstva obrany a vnútra. Konkrétne ide o Armádne športové centrum v Banskej Bystrici a Športové centrum polície v Bratislave. Vraj sa tým trieštia sily a v oboch centrách sa robí to isté. Čo si o tom myslíte?

Možno by zlúčenie oboch centier bolo správnym krokom, ale na druhej strane už podobné fúzie nepriniesli očakávané výsledky. Každé z týchto dvoch stredísk má svoju históriu, každé svoje prednosti, a preto si myslím, že nech sa súčasný stav nemení. Okrem toho tu ide aj o zdravú rivalitu a takáto konkurencia sa raz musí prejaviť i na raste kvality pretekárov, a teda aj na výsledkoch. 

Ste otcom dvoch dcér, už osemnásťročnej Tamary a o štyri roky mladšej Emmy. Kto pozorne sledoval dianie v našej modernej gymnastike, musel sa stretnúť s ich menami. Obe v rôznych majstrovských i pohárových súťažiach neraz stáli na stupňoch víťaziek, ich spoločná medailová zbierka bola naozaj bohatá. Žiaľ, musíme to písať už v minulom čase... 

To, že už sa tomuto peknému športu nevenujú, je naozaj realita. Príčin, prečo sa tak stalo, je viac. Na Liptove chýba tradícia i pevné organizačné zázemie, azda to najviac ovplyvnilo ich rozhodnutie prestať aktívne športovať. Pri rozhovoroch o dcérkach často dostávam otázku, či z nich nebudú kanoistky na divokej vode a nepôjdu tak v otcových šľapajach. Nie, nepôjdu. Zbytočne je nad tým lamentovať. Spolu s manželkou sme ich do aktívneho športovania nikdy nenútili, modernú gymnastiku si vybrali samy, a či ich v budúcnosti ešte zláka nejaký šport, napríklad volejbal, závisí iba od nich. Do ničoho ich nútiť nebudeme. 

Zuzana Paňková, rodáčka z Košíc, je ojedinelý zjav vo vodnom slalome. Už aj preto, lebo zbiera medaily na významných podujatiach v súťažiach kajakárok i kanoistiek. Trebárs už v roku 2021 v Slovinsku vo veku sedemnástich rokov na majstrovstvách Európy juniorov do dvadsaťtri rokov získala tri tituly v rôznych disciplínach v kajaku hliadok, v individuálnych súťažiach v kajaku a kanoe a k tomu ešte pridala bronzovú medailu z extrémneho slalomu. Na týchto jej úspechoch, i tých ďalších, ste sa nepriamo podieľali aj vy. Boli a ste jej veľkým vzorom, usiluje sa neustále učiť od vás, teraz je však už členka „konkurenčného“ ŠCP Bratislava, teda polície, a vy ste stále verný vojenskej Dukle. Len pre zaujímavosť – berie si z vás príklad aj z vašej hmotnosti – podľa nej je pre kanoistiku ideálna... 

Zuzka má skutočne všetky predpoklady stať sa stálicou vo svetovej ženskej kanoistike na divokých vodách. Je fyzicky, technicky i mentálne pripravená na dosahovanie úspechov na najvýznamnejších podujatiach. Samozrejme, aj ona má ešte rezervy, teda čo zlepšovať a zdokonaľovať, najmä v technike jazdy. Držím jej prsty a verím, že sa dožijeme ešte nejedného jej veľkého úspechu. 

Netajíte sa tým, že chcete zápoliť aj na letnej olympiáde 2024 – v Paríži. Dôkazom toho je aj intenzívna príprava na túto sezónu, z ktorej časť absolvujete v Košiciach. Keby sa vám to podarilo, bol by to skutočne svetový unikát. Prvú zlatú medailu ste získali ešte v minulom storočí, ba tisícročí, a medzi vašou olympijskou premiérou v Atlante a štartom vo francúzskej metropole by uplynulo bezmála tridsať rokov. Viac ako štvrťstoročie! 

Samozrejme, dostať sa do Paríža nebude jednoduché. Uvedomujem si tú silnú domácu konkurenciu a každý môj súper má rovnaký cieľ ako ja, teda stať sa členom slovenskej olympijskej výpravy. Našťastie, sezóna bude pozostávať z množstva podujatí, o našej kvalite a pripravenosti veľa povedia výsledky z majstrovstiev sveta v Londýne. Vo vode je však už každý odkázaný iba na svoje schopnosti a pri tej vyrovnanosti aj najmenšia chybička môže zmariť všetky nádeje na olympijskú letenku... 

MICHAL MARTIKÁN je výnimočná osobnosť nielen slovenského, ale i svetového športu. Do dejín toho nášho sa už natrvalo zapísal okrem iného tým, že na jeho počesť po prvýkrát zaznela slovenská hymna na olympijských hrách a pri stupni víťazov na najvyšší stožiar vytiahli zástavu Slovenskej republiky 27. júla 1996 v americkej Atlante. Slovensko prežívalo štvrtý rok svojej samostatnosti a Mišo mal v ten historický deň iba sedemnásť rokov, dva mesiace a deväť dní! Celkovo zápolil na piatich olympiádach a z každej pre slovenskú trikolóru vybojoval olympijskú medailu (dve zlaté, dve strieborné a jednu bronzovú). 

Možno množstvo svojich priaznivcov trochu sklamal, keď v roku 2020 si v národnej kvalifikácii nevybojoval miestenku do Tokia. Málokto však vtedy vedel, že bojoval aj na inom fronte. Po dlhej a ťažkej chorobe absolvoval neobyčajne zložitú operáciu, a tak jeho vtedajšie štvrté miesto v národnej, teda neobyčajne silnej a vyrovnanej kvalifikácii si zasluhuje prirovnanie k olympijskej medaile. Bez preháňania. 

Michal Martikán však nakoniec na olympiádu do Tokia cestoval. V susednom Rakúsku sa dozvedeli, že náš olympijský tím o jeho skúsenosti neprejavuje záujem, a tak mu vo Viedni ponúkli možnosť letieť do Japonska vo funkcii trénera a poradcu tamojšieho olympijského vodno-slalomárskeho tímu. Jeho zverenkyňa Nadine Weratschnigová skončila na vynikajúcom piatom mieste. Jedno je isté: Martikán po skončení aktívnej pretekárskej kariéry bude uznávaným a úspešným trénerom, čo potvrdil už aj v Japonsku. Jeho pravidelné cesty do Košíc za špeciálnou prípravou, zameranou na výrazné zvýšenie sily a rast svalovej hmoty, svedčia o tom, že to s prípravou na predolympijskú sezónu, a teda rozhodujúcu etapu neúprosnej kvalifikácie na Paríž 2024, myslí veľmi vážne. Bez ohľadu na to, či v Paríži bude zápoliť na olympijskej trati, alebo nie, pokiaľ mu doma nevytvoria solídne podmienky na trénerskú prácu, zo zahraničia mu príde toľko ponúk, že si bude mať z čoho vyberať...