Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

MICHAL KAŠČÁK – Trenčan oddaný peniazom a politike – Štefan Nižňanský

Organizátor festivalu Kaščák s potešením žiadal aj prijímal štedré dotácie z kadejakých podporných, ba aj z európskych fondov, dokonca aj od smeráckeho ministra kultúry Maďariča

 

Letné katastrofy a epidémie môžu mať rôzne podoby, sprievodné javy i názvy. Z tých mediálnych ma upútala festivalová Pohoda v Trenčíne, ktorá tohto roku vypukla vo štvrtok 11. júla 2019.

Niežeby som na staré kolená zatúžil osobne po dúšku „slobody“, ktorou sa maskuje organizátor. Podobne ako díleri skrývajúci pred školami drogy do sladkých cukríkov či čokolády. Alebo rovnako, ako belasý futbalový klub z Tehelného poľa tvrdí, že je slovenským klubom... Navyše, minimálne už dva týždne vopred sa Michal Kaščák chvastal, že má na trenčianskom letisku vypredané každé steblo trávy. Napriek tomu sa tesne pred otvorením brán roztrhlo na čiernom trhu vrece s predajom vstupeniek.

 

Tragédia svojho druhu

- Na Pohodu, na Pohodu! – vykrikuje mladík na Obchodnej ulici v Bratislave. Pripomenulo mi to niekdajší pozdrav ľudákov „Na stráž!“, no ešte viac nedávne majstrovstvá sveta v hokeji. Počas nich cena lístkov astronomicky stúpala, ale vstupenky na trenčiansky festival sa ponúkali za výpredajovú cenu. Ba i za akúkoľvek.

 

- Nekúpite na Pohodu? - pýta sa ostýchavo mladá mamička s dcérkou v Bojniciach na námestí.

Bleskový prieskum potvrdil, že 99 zo 100 opýtaných by tam už nikdy nešlo. Dôvodom však nebolo tohtoročné desiate výročie tragickej nehody, pri ktorej sa v júli 2009 počas búrky zrútil na stovky ľudí otvorený stan. Nešťastie s desiatkami zranených a dvoma zmarenými mladými životmi sa tak do histórie veľkých festivalov zapísalo ako jedna z najväčších tragédií svojho druhu.

 

Ostrov „slobody“

„V ochranke je vyše 150 ľudí, k tomu stewardi a crowd asistenti. Stavby kontrolujú dva nezávislé odborné tímy, priamo na mieste máme meteorológov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Pribudol control room, na dôležitých miestach sú kamery,“ informoval riaditeľ Michal Kaščák. No ani táto absolútna strata slobody a súkromia na „festivalom ostrove slobody“ nie je pravou príčinou zmeny postoja verejnosti k tomuto podujatiu. Skúmam teda ďalej a prezerám si dostupné mediálne vyjadrenia. „Konkurencia je obrovská, je malým zázrakom, že sa nám ako nezávislému festivalu darí mať v programe toľko veľkých mien.“ Akáže nezávislosť? - namietam v duchu, keď v minulých rokoch hudobník a organizátor Kaščák s potešením žiadal aj prijímal štedré dotácie z kadejakých podporných, ba aj z európskych fondov. Dokonca aj od smeráckeho ministra kultúry Maďariča. „Som hrdý, že na festivale odohrali skvelé koncerty úžasné kapely, že sme sa zmenili z hudobného na umelecký festival, som nadšený zo zastúpenia vizuálneho umenia. Pamätnou bola návšteva Václava Havla.“ Čím ďalej čítam tie táraniny, tým viac som presvedčený, že Michal Kaščák má – podľa slovenských kritérií – dobre nakročené do politiky. Lebo akosi pozabudol nahlas priznať, že jeho festival Pohoda sa zmenil nielen z hudobného na umelecký. Stal sa totiž plnohodnotným politickým festivalom liberalizmu.

 

Regrútovanie prvovoličov

Nepopierateľne to dokazujú ďalšie mená protagonistov a pozývaných hostí, ktorí dostávali a dostávajú na Považí priestor v diskusiách pri vymývaní mozgov mladej generácie, najmä s cieľom regrutovať prvovoličov. Spomeniem iba Ivetu Radičovú, Milana Lasicu, Fedora Gála, Daniela Lipšica, Richarda Rybníčka, Zuzanu Wienk, Juraja Kušnierika, Ivana Štefunka, Róberta Bezáka, Štefana Hríba, Eugena Kordu, Tomáša Hudáka, Andreja Kisku či najnovšie – humorne trápneho Kiskovho honelníka Juraja Kemku. Chýba už len, aby ho svojou návštevou poctila údajne „mediálne málo prezentovaná“ prezidentka s trpiteľským výrazom tváre...

K jadru pudla som však sa dostal až v spojitosti s menom Zuzany Kovačič-Hanzelovej. Áno, tej odídenej politickej aktivistky z RTVS, ktorá za Dika a Miku zneužívala spravodajstvo verejnoprávnej televízie. Aktuálne pôsobí ako redaktorka v denníku SME a pred štartom Pohody 2019 sa žurnalisticky opäť zaskvela. Najskôr v štúdiovom rozhovore na redakčnej webovej stránke, kde ako moderátorka z ničoho nič „nadhodila“ Kaščákovi loptičku na smeč otázkou, „či by na Pohode mohla vystupovať skupina Elán“.

 

Elán nikdy

- Nie, nikdy! – odpovedal pohotovo hudobník trenčianskej skupiny Bez ladu a skladu. Vraj nielen preto, že je pre neho hudobne nezaujímavá, no najmä preto, že festival Pohoda je vraj oslavou slobody a skupina Elán podporovala strany HZDS a Smer. A za hriech jej dáva tiež, že hrala ešte za socializmu, označujúc sa za rebelov. Nenapadá mi glosovať to inak ako príslovím: „Zabudol vôl, že teľaťom bol!“ Nespomínam si, že by sa v poslednom štvrťstoročí skupina Elán niekedy vyjadrila, že by na Pohode chcela hrať... A Hanzelová sa ich na to v rámci vyváženosti, plurality a demokracie pre istotu ani nepýtala. Namiesto toho sa však v pondelok 8. júla 2019 na titulke penťáckeho denníka SME prejavila oveľa progresívnejšie. Pod titulkom Pedofili nie sú zločinci obhajovala úchylákov ubližujúcich bezbranným deťom. Vraj sa treba vcítiť do ich kože a myslenia... Bože, ako hlboko už klesol riaditeľ vydavateľstva Petit press Alexej Fulmek...? Ten istý Fulmek, ktorého pred dvoma rokmi vyznamenal prezident Kiska. Spolu s ním aj Michala Kaščáka, ktorému v roku 2017 udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd. Z pamäti sa mi vynorili spomienky na novembrovú revolúciu ʻ89, keď pivný tramp Václav Havel, oblečený už do vyrastených prezidentských nohavíc, prepustil z väzníc pod zámienkou pseudohumanizmu najťažších zločincov. Vtedy tiež obhajoval vrahov, násilníkov, lúpežníkov a pedofilov pri amnestii vydávaním ich za „politických väzňov“...

 

Zuzana z redakčnej žumpy

Kruh sa uzavrel a môžem sa v riadkoch vrátiť k tohtoročnému politickému festivalu liberálnych hodnôt Pohoda 2019, na ktorom si chcú pripomenúť aj 30. výročie nežnej revolúcie. „Šťukou“ besied bude zrejme spomínaná Zuzana z redakčnej žumpy SME, šíriaca už nielen voľnú lásku a bezbrehú náklonnosť k nelegálnym migrantom, no i zvrátený vrúcny vzťah k pedofilom. Preto ten spoločenský obrat, to náhle vytriezvenie mladých rodičov, ktorí ešte ako slobodní vyrastali na liberálnom mlieku pohodovej Pohody. Dosť možné, že Zuzana Kovačič-Hanzelová si už dala v salóne šiť dlhé večerné v nádeji, že v januári sa postaví aj ona zoči-voči prezidentke s rovnakým krstným menom. Hoci mňa osobne by viac potešilo, keby sa nedovzdelaná Zuzanka Hanzelovie dokázala konečne postaviť pred zrkadlo. Pred zrkadlo pravdy. Dovtedy chcem veriť, že pohyb tisícky motýlích krídiel nad hladinou Oravskej priehrady dokáže rozvlniť tmavú pokojnú hladinu v šáločkách kaviarne pod hradom Matúša Čáka. Ktovie, možno raz...

 

MICHAL KAŠČÁK – TRENČAN ODDANÝ PENIAZOM A POLITIKE

Narodil sa v Trenčíne, kde absolvoval Gymnázium Ľudovíta Štúra. V štúdiu pokračoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave so zameraním na matematiku a zemepis. Hudbe sa venuje už od detstva. V roku 1987 sa zoznámil so známym českým muzikantom Jiřím Stivínom a začal s ním vystupovať na rôznych hudobných festivaloch. Od roku 1997 organizuje v Trenčíne hudobný festival Pohoda, ktorý je v súčasnosti najväčší na Slovensku a patrí medzi najpopulárnejšie festivaly v Európe. Ako skladateľ sa Michal Kaščák autorsky podieľal na hudbe k filmom Vášnivý bozk (1994), Pôvod sveta (2002)a Zostane to medzi nami(2003).

 

RÔZNI ĽUDIA ZO ŠOUBIZNISU MAJÚ NA NEHO RÔZNY NÁZOR.

Ľubo: „Pohodu vymyslel sám, prvé ročníky boli pod Sokolicami. Je to taký normálny Mišo.“

Viktor: „Ja som sa s týmto niktošom stretol niekedy okolo roku 1988 – 1989. Vtedy ako 15-ročný spieval v takej trápnej trenčianskej kapele Bez ladu a skladu. Vtedajší socialistický časopis pre mládež Mladé rozlety v tom období rozbehol propagovanie mladých slovenských skupín, kde sme po výbere nahrávali aj my s našou kapelou. No a do výberu niekto pretlačil aj hudobnú skupinu z Trenčína, kde okrem Kaščáka hral na bicie aj neskorší riaditeľ STV Rybníček. Mali síce trápne, ale odvážne pesničky, ktoré boli cielené na deti – Píšte všetci modrým perom, Udavač a pod. No a niekto v Mladých rozletoch v spolupráci s českým magazínom Mladý svět to dobre využil proti komančom. A tu niekde sa začal jeho politický život.“

Erika: „Nie je to môj typ.“

Jožo: „Dlhoročný bratislavský kávičkár, trochu muzikant, na totálku kiskoid a... chrapúň. Vyrástol na financiách Zlatého bažanta, Orange a z podpory rôznych nadácií...“

Vilma: „Nepoznám...“

Rudo: „Skupinu Bez ladu a skladu – to bol totálny chaos – nikde nechceli, preto si Kaščák vymyslel svoj festival, aby mali kde vystupovať. Slobodne!“