Pod týmto jednoduchým názvom sa v prešovskom Krajskom múzeu uskutočnil jedinečný koncert známeho folklórneho  multiinštrumentalistu, speváka, zberateľa ľudovej slovesnosti a hudobných nástrojov z celého sveta, všestranného umelca, výrobcu hudobných nástrojov znovuobjavovateľa zabudnutých alebo bezmála zabudnutých ľudových pesničiek a svetobežníka Michala Smetanku. Ten si za svoj Rapa Nui (Pupok sveta) zvolil spišskú obec Brutovce, kde si zriadil aj svojrázne múzeum muzikantských inštrumentov. Ako výsledok svojich cestovateľských výjazdov, ale aj ako prehľad svojich vlastných výrobkov. Výber zo svojho hudobného „pokladu“ predstavuje už druhý mesiac východoslovenskej verejnosti v spomínanom múzeu.

Michal v súčasnej dobe pracuje spolu so svojimi priateľmi a odbornými spolupracovníkmi na novom hudobnom albume, ktorý by mal na hudobnom trhu vystriedať dvojalbum „Skadzi tadzi“ (Skade tade), ktorý uzrel svetlo sveta v roku 2013. Mišo Smetanka ho vtedy hodnotil ako súbor karpatských balád. Niekoľko balád by sa malo objaviť aj na novom albume. Jednu z nich, podľa neho prastarú, pochádzajúcu ešte z pohanských čias, na ktorú kdesi náhodou natrafil a oživil, predstavil aj na svojom prešovskom koncerte.    

Muzika Miša Smetanku je netypická a nevšedná rovnako, ako on sám. Dokáže zaujať predovšetkým svojou inakosťou a pritom jednoduchosťou, je pestrá a zádumčivá. A v podstate je jedno, na čom vlastne Smetanka hraje, či svoje piesne doprevádza na dovezenom exotickom nástroji alebo na píšťale vlastnej výroby, prípadne (a najčastejšie) kombináciou oboch týchto prvkov. Východoslovenskú ľudovku (napr. goralskú zo Zamaguria) pokojne okorení trebárs estónskou píšťalou.

K Smetankovmu multiinštrumentalizmu ešte jednu poznámku. Bolo by mimoriadne zaujímavé sledovať píšťalkársky súboj medzi ním a známym českým píšťalkárskym mágom Jiřím Stivínom, ktorý o sebe tvrdí, že dokáže zahrať aj na vodovodnej rúrke. Postaví ich raz niekto proti sebe?