Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Mediálne bociany – Štefan Nižňanský

S príchodom jari a veľkonočných sviatkov sa na Slovensku objavila nová závislosť. Protestovať za slobodu médií. „Ruky preč od RTVS!“- vykrikuje hlúčik sfanatizovaných  aktivistov, s rovnakým textom na podomácky vyrobenom transparente. Napriek tomu, že ministerstvo kultúry návrh prvotne nevydareného návrhu zákona stiahlo. Progresívci potrebujú živiť oheň pod kotlom, veď pre nich a pre prezidentského kandidáta Ivana Korčoka „išlo o všetko“...  Prilietali však aj bociany a (čuduj sa svete!) namiesto plačúceho bábätka priniesli v oranžových zobákoch (odkiaľsi až z mediálneho záhrobia) novozrodené hlasy do diskusie o slovenských médiách. Lebo rozruch nie je iba okolo RTVS, hladina rybníka sa rozčerila tiež v súkromných televíziách. V komerčnej Markíze redaktori a moderátori zakladajú novinárske odbory (!) a čosi sa deje aj v televízii  JOJ. Novinári majú dve oči a uši, aby videli a počuli dvakrát toľko, než sa v skutočnosti deje.“ Povedal rakúsky predvojnový spisovateľ  Alexander Roda Roda, isto netušiac, že to bude platiť aj o sto rokov.

 

Pozoruhodné, no do verejného diškurzu o úpadku slovenskej mainstreamovej žurnalistiky už neprispieva statusmi len Eduard Chmelár, v Literárnom týždenníku Pavol Dinka, v Slovenských národných novinách Ľudovít Števko a Maroš Smolec, v mesačníku Extra plus Lenka Mayerová, Róbert Merva. Alebo Štefan Nižňanský, ktorý spolu s Gabrielou Rothmayerovou a Mikulášom Kočanom glosujú prešľapy redakčných progresívnych aktivistov aj na webovom portáli SLOVO. V internetových televíziách úbohosť slovenskej žurnalistiky odhaľujú tiež Jozef Hübel, Mimi Šramová, Erika Vincoureková či Pavel Kapusta. No pravdu o slovenských médiách povedal nahlas konečne aj niekto z mainstreamu! „Malá, extrémistická mediálna menšina si uzurpovala právo strážcu morálky.“ Táto veľká kritika do radov mediálneho mainstreamu zaznela z pera skúseného mediálneho manažéra. Jednostrannosť, neobjektivita i aktivizmus liberálnych denníkov financovaných oligarchami a zahraničím sa priznáva už  aj priamo v mainstreamovom mediálnom prostredí.

 

Kritika menšiny, ktorá si privlastnila verejný priestor

V komentári pre portál Plus 7 dní to zrozumiteľne pomenoval generálny riaditeľ News and Media Holding Michal Teplica. Od roku 2017 riadi najväčší mediálny dom s tak významnými titulmi ako Plus jeden deň, Plus 7 dní, Trend, Šarm, Život, Nový Čas pre ženy, Emma, Eva, Záhradkár, no tiež webový portál Centrum.ak. „Celé vydavateľstvo oslovuje svojimi titulmi v online prostredí tri milióny a v tlačenej forme skoro dva milióny ľudí mesačne. Hoci na Slovensku ne­existuje takzvané crossmediálne meranie, ktoré by vedelo zmerať zásah populácie naprieč rôznymi médiami, dovolím si povedať, že NMH oslovuje svojimi produktmi najväčšiu časť populácie spomedzi všetkých médií na Slovensku.“ Z verejne činných osôb (od politikov, cez prokurátorov, sudcov či štátnych úradníkov), ktoré si vyjadreniami k práci novinárov a médií vytvárajú politickú tému až kľúčovú líniu politickej komunikácie, Teplica uviedol ako ukážkový príklad : Igora Matoviča. „Vyťahuje kartu médií vlastnených Pentou v okamihoch, ktoré sú pre neho kľúčové, napríklad v predvolebnej kampani.“ Zvláštnu skupinu operujúcu podobným slovníkom tvorí časť novinárskej obce, najmä z Denníka N, Sme a Aktualít, skôr výnimočne z iných médií. „V pravidelných intervaloch, skoro na dennej baze, sa v článkoch a komentároch objavujú holé konštatovania, väčšinou bez kontextu či konkretizácie, že médiá Penty a jej bulvár slúžia súčasnej vládnej moci a nekriticky ju podporujú.” Ficove návštevy kaštieľa, kauza transsexuálky Borisa Kollára, kauza zmeniek rodiny Matovičovcov, inkognito kovidové popíjanie Šeligu so Žitňanskou či lyžiarske rande Sakovej a Zuriana ukazujú, že tituly jeho holdingu (verné svojmu žánru), si robia svoju prácu. Michal Teplica nevynechal aktuálne ani predsedu SNS Andreja Danka. „Ak redakčné spracovanie jeho nočnej zrážky so semaforom a exkluzívne odhalenie jeho cesty do Dubaja s novou priateľkou sú príkladom servilnej bulvárnej podpory vládnej moci, tak asi žijeme v inom časopriestore ako Denník N.” Trefné je poukázanie na súvislosť medzi výsledkom parlamentných volieb i aktuálnym stavom preferencií politických strán. Tie dokazujú, že Denník N a jeho ideologickí spojenci nie sú takí mienkotvorní, ako sa tvária. Možno aj to je dôvod, prečo sa v poslednom období táto mediálna menšina rozhodla hlasnejšie si uzurpovať právo strážcu mediálnej morálky či kvality. Bez ostychu napríklad „edukuje“ vlastníkov televízie Markíza a jej manažment o tom, čo sú a čo nie sú prípustné zmeny v ich spravodajstve. Novinársku obec kádruje, delí na dobrých a zlých. Tí, ktorí majú bezpodmienečne rovnaký názor prezentovaný Denníkom N, sú „dobrí“. Medzi „zlými“ sú oligarchické médiá, kde síce pracujú stovky novinárov a mnohí z nich sú v mediálnom prostredí podstatne dlhšie než ich kolegovia z konkurencie, no rešpekt by si zaslúžili len vtedy, keď by šírili aktivistický naratív. Michal Teplica v závere svojho komentára pripomína, že mediálny priestor, rovnako ako celú našu spoločnosť, tvorí omnoho širšie názorové spektrum, než ako sa ho snažia zúžiť vodcovia v Denníku N, Sme a Aktualitách. „Nešírim a odmietam stupňujúcu sa radikalizáciu a deľbu nielen médií, ale aj celej spoločnosti na “čiernych“ a “bielych“.

 

„Teraz takto“ o novinároch

Druhou lastovičkou, prinášajúcou jarnú nádej po lepších časoch na slovenskej mediálnej scéne bol rozhovor Anky Žitnej s komentátorom denníka Štandard Dagom Danišom. Skúsený novinár, ktorý prešiel viacerými printovými redakciami širšieho názorového spektra, povedal, že: „médiá sú zbraň  a novinári sú vojakmi hybridnej vojny.

 

Rád by som sa ich zastal. Ale sú to nezávislé médiá, ktoré si zaslúžia ochranu a solidaritu? Minimálne od pandémie a vojny nerobia nezávislú novinársku prácu, ale politický aktivizmus,“ hovoril Daniš o médiách hlavného prúdu. Kritizoval politický aktivizmus progresívcov, ktorí si privlastnili verejný priestor aj vo verejnoprávnych médiách. „Boli to médiá a nie Fico, kto vyhlásil vojnu.“ Médiá vyhlásili otvorenú vojnu  politickým stranám SMER, Hlas aj SNS ešte pre predčasnými voľbami na jeseň 2023. A raketové útoky proti nim zosilneli aj potom, čo tieto strany vyhrali voľby a zostavili vládu. Na margo RTVS poznamenal, že v nej bude musieť prísť k náprave, veď nie je normálnym stav, aby verejnoprávne médiá otvorene progresivisticky bojovali proti vláde, ktorá ich „zásluhou“ liberálnej SaS priamo financuje. Odmietol však návrh zákona, ktorý predčasne uzrel svetlo sveta s takým nezmyslom, akým bola možnosť „odvolať generálneho riaditeľa bez udania dôvodu“. Vyváženosť v diskusných reláciách a účasť názorových oponentov i princíp „vždy dať možnosť vyjadreniu aj druhej strane“, považuje Dag Daniš za úplnú samozrejmosť, ak sa má obnoviť dôvera verejnosti v mainstreamové médiá, ktoré na celej čiare zlyhali v celom rade závažných kampaní od  vraždy novinára Kuciaka, cez Covidovú pandémiu, vojnu na Ukrajine i v Pásme Gazy. Pozoruhodným je presvedčenie Daga Daniša, ktorým rozptyľuje obavy, že po zmenách v RTVS by hrozilo v diskusných reláciách „obsadenie respondentov iba z názorového spektra smerákov, hlasistov či národniarov“... Uviedol ale prípady, kedy komentátor denníka SME Michal Havran „večeral“  alebo aktivistka Progresívneho Slovenska Veronika Cifrová – Ostrihoňová „mudrovala“ vo verejnoprávnom éteri iba a len s pozvanými hosťami z overeného zoznamu jedného názorového spektra. Za tieto mediálne zločiny neprišiel žiaden trest, „vyhadzov“, dokonca ani len kritika od kompetentných. O nefunkčných mediálnych radách už ani nevraviac...      

Nedá mi nespomenúť, že v škole sme kedysi dávno mali „povinné čítanie“  a my - seniorskí novinári – sme sa učili v práci dodržiavať dôležité zásady a princípy profesionálnej žurnalistiky. Dnes sa progresivistickí aktivisti  orientujú a koordinujú cez sociálne siete. Možno by im  mali ponúknuť nejakú formu „povinnej logiky“ a faktov, dôležitosť princípu kauzality. Skôr, než sa nechajú pohltiť psychológiou davu.  Český dramatik a publicista minulého storočia Karl Kraus asi tiež dobre poznal novinárov, keď o nich napísal toto: Ako sa vládne vo svete a ako sa začínajú vojny? Diplomati hovoria klamstvá novinárom a potom uveria tomu, čo si prečítajú.

 

Eduard Chmelár v mainstreame!

To, čo by sa nemohlo stať na Slovensku, udialo sa v susednej Českej republike. V čase moratória pred 2.kolom volieb slovenskej hlavy štátu, v českej verejnoprávnej televízii dostal v magickom dátume: 4. 4. 2024 priestor historik, mediálny analytik a politický komentátor Doc. Mgr. Eduard Chmelár  PhD. - súčasný poradca slovenského premiéra. Lebo Česká televízia – na rozdiel od tej slovenskej, ktorá v tejto dobe absolútne napĺňa titul knihy „Čudo medzi ZOO a cintorínom“ – má nefalšovanú pluralitnú reláciu: „Máte slovo“.  Svojrázna moderátorka Michaela Jílková (pôsobiaca v dnešnej dobe zákopovej hybridnej vojny s paľbou mediálnej propagandy, akoby spadla z úplne inej planéty) dala i tentoraz možnosť diskutovať o aktuálnej téme až z troch uhlov pohľadu. Tentoraz sa v priamom prenose sústredila na narušenú komunikáciu medzi súčasnou českou vládou Petra Fialu a slovenským kabinetom Roberta Fica. Relácia v plnej nahote odhalila, ako sa dezinformáciami novinárov hlavného prúdu a zásluhou krížovej diplomacie progresívcov a liberálov na Hradčanoch i v pražskej kaviarni v podhradí, podarilo do hláv občanov Českej republiky „nafúkať“ ozvenu propagandistických naratívov a povrchných účelových odsudkov.

 

Škoda, že produkcia nepozvala medzi divákov do štúdia aj Ľuboša Machaja, Michala Havrana či moderátorov nedeľnej politickej debaty RTVS, aby sa nadýchli atmosféry slobody slova, necenzurovaného výberu respondentov a čaru debaty medzi zástancami rôznych názorov. Možno by si Marek Makara s Martou Jančkárovou už nikdy viac nedovolili hrať zákernú presilovku troch na jedného, akú predviedli v záverečnom dueli ich favorizovaného prezidentského kandidáta Ivana Korčoka proti Petrovi Pellegrinimu  tri dni pred voľbami hlavy štátu.