Tohto roku sme si prežili naozaj výnimočné veľkonočné sviatky. Vďaka premiérovi Igorovi Matovičovi, ktorý aj napriek odporu dvoch koaličných partnerov presadil prvýkrát v histórií Slovenska zákaz vychádzania, vlastne zákaz cestovania medzi okresmi.

Na prvý pohľad ťažko realizovateľný nápad zakázať presuny medzi okresmi od začiatku vyvolával množstvo otázok. Napríklad ako chce vláda opatrenie realizovať, keď ani v súčasnosti nevie zabezpečiť kontroly na všetkých štátnych hraniciach alebo ako bude odlišovať vozidlá podliehajúce výnimkám od ostatných?... Samotné výnimky z opatrenia boli formulované veľmi nejasne čo dávalo priestor na obchádzanie zákazu. S ich výkladom nám odmietlo pomôcť ministerstvo vnútra, ktoré nás odkázalo na policajný facebook! Ruky preč od opatrenia dávalo aj ministerstvo spravodlivosti aj úrad vlády... Nedostali sme sa tak k žiadnemu relevantnému právnemu výkladu nariadení, len k statusu polície na facebooku.

V prvý deň platnosti opatrenia sprevádzal chaos, najmä na vstupoch do Bratislavy (ale aj v iných mestách) vznikali niekoľkohodinové kolóny. Nervózni vodiči boli nútení mať pri sebe dokumenty o svojom zamestnaní, ktoré ale nikde neboli jasne určené, polícia vyžadovala aj ďalšie osobné údaje ako telefónne číslo a na záver sa ľudia museli podpísať často viacerí tým istým perom. Pri otázke na právny dôvod uvedenia takýchto údajov, sme sa ale od hovorcu Prezídia Policajného zboru Michala Slivku dozvedeli, že telefónne číslo ani podpis nie sú povinné údaje a možno ich odmietnuť! Ktovie koľko vodičov v rannom strese a v obave zo sledovania telefónov by túto možnosť využilo a údaj neuviedlo... V tejto súvislosti aj Úrad na ochranu osobných údajov potvrdil, že na požadovanie takýchto údajov musí mať polícia právny základ.

Po rozhodnutí prejsť na náhodné kontroly vozidiel sa situácia na cestách upokojila. Podľa našich zistení sa hliadky nachádzali prevažne na cestách I. a II. triedy, čo znamenalo, že ktokoľvek sa mohol bez obáv premiestňovať medzi okresmi po menej známych cestách III. triedy. No aj na hlavných cestách sa ľahko mohlo stať, že ste nestretli žiadnu hliadku. Cestou na hraničný priechod Berg sme napríklad po diaľnici zo Senca nestretli žiadnu policajnú hliadku, nikto nás nezastavil. Podobné informácie sme dostali aj od ľudí čo do Senca smerovali z Trnavy. V čase zákazu vychádzania z okresu sme paradoxne museli policajné stanovišťa doslovne hľadať. Dočkali sme sa ho pri Ivanke pri Dunaji, na mieste kde polícia na svojom facebooku oficiálne štartovala kontroly. Zaujímavosťou je, že tu pracovali aj členovia finančnej jednotky NAKA. A aký bol názor policajtov na opatrenia?

Ich hodnotenie nemôžeme citovať, nakoľko sa vyjadrili príliš expresívne. Čo môžeme v skratke napísať je, že pochybovali o účinnosti opatrení a vyjadrili sa, že autá ani veľmi neotáčajú. Jeden policajt sa dokonca spýtal, „Ak by (vodič) povedal, že ide vyšibať babku, tak čo ho mám otočiť?“, a pokrútil hlavou nad celým opatrením. Iný názor mali policajti na hranici okresov Senec a Galanta, ktorí naše auto náhodne zastavili a tak sme si mohli prejsť vzorovou kontrolou. Policajtom sme neprezradili, že robíme reportáž až do momentu, keď rozhodli, že musíme auto otočiť. Naopak vyskúšali sme ich postup v prípade neoprávnenej žiadosti o prechod do druhého okresu. Na rozdiel od kolegov z Ivanky, títo policajti autá otáčali a doplnili aj vtipné vysvetlenie, prečo nepustili jedného mladého vodiča, ktorý smeroval za svojou priateľkou, „Ak my nebudeme mať sex, nebude ho mať ani on“. Na fakt, že sa ich stanovište dá pomerne jednoducho obísť cez vedľajšiu cestu už asi nepomysleli. Záverom treba povedať, že prijaté vládne opatrenia sa netýkali len zákazu opustenia okresu. Podľa uznesenia vlády platil aj zákaz zhromažďovania osôb iných ako žijúcich v spoločnej domácnosti. Na realizáciu tohto opatrenia by štát potreboval mať desiatky policajtov v uliciach, ktorí by hromadne kontrolovali občanov. K takémuto opatreniu nedošlo a tým pádom ani k realizácií uznesenia v tomto bode.

Aké ponaučenie z tejto situácie plynie? Po prvé, vláda by mala viac zvažovať uplatnenie takýchto radikálnych opatrení, hľadať pre ne väčší celospoločenský a politický konsenzus. Ak sa nakoniec takéto opatrenie rozhodne zaviesť, tak sa musí na jeho uplatnenie poriadne pripraviť, inak sa vládne uznesenia stanú len smiešnym zdrapom papiera, ktorý nikto nebude rešpektovať. A to v prípade skutočnej potreby takýchto opatrení môže byť veľké riziko.

Mladí členovia ÚSN Ján Rohár,

autor fotografií Branislav Balogh