Globálne ekonomické problémy pred časom vrátili do obehu meno Karla Marxa, ktoré dnes možno počuť aj z úst ľudí, od ktorých by sme to neočakávali. Súčasné generácie poznajú Marxa len cez prizmu komunistickej a antikomunistickej propagandy. Pozrime sa však na jeho kádrový profil z menej známeho uhla, teda výlučne vo svetle životopisných faktov, ktoré sú naozaj zaujímavé a skutočne veľmi starostlivo obchádzané zľava i sprava.

Karl Heinrich Marx (5. 5. 1818 – 14. 3. 1883), nemecký filozof, ekonóm, historik, sociológ, humanista a politológ sa narodil sa v meste Trevír (po nemecky Trier) v Pruskom kráľovstve ako tretie zo siedmich detí. Jeho otec Heinrich Marx (1777 – 1838; pôvodným menom Herschel Mordechai, neskôr Herschel Halevy Marx) bol synom Levyho Mordechaia (1743 -- 1804) a Evy Lwow (1753 – 1823), pochádzal z dlhej rodinnej línie rabínov, ale v roku 1817 konvertoval na luteránske kresťanstvo v záujme získať licenciu na prevádzkovanie právnickej kancelárie.

Marxova matka Henriette, rodená Pressburg (1788 – 1863) bola prateta priemyselníkov Gerarda Philipsa a Antona Philipsa, jej rodičmi boli Isaac Heijmans Presburg (1747 Bratislava – 1832 Nijmegen) a Nanette Salomon Barent-Cohen (1764 Amsterdam – 1833 Nijmegen), dcéra Salomona Davida Barenta-Cohena a jeho manželky Sary Brandes, spríbuznenej s manželkou Nathana Mayera Rothschilda.

Karl Marx sa 19. 6. 1843 v kostole Svätého Pavla v meste Bad Kreuznach zosobášil s Johannou "Jenny" von Westphalen, vzdelanou dcérou pruského baróna a univerzitného profesora Johanna Ludwiga von Westphalen. Mali spolu sedem detí.

Jedným z významných diel Karla Marxa je esej O židovskej otázke, ktorú napísal v roku 1843 a po prvý raz publikoval v Paríži v roku 1844. V práci kritizuje dve štúdie Bruna Bauera o pokuse Židov dosiahnuť politickú emancipáciu v Prusku. Marx v tejto súvislosti analyzuje liberálne práva a za vzor dáva Spojené štáty americké, ktoré na rozdiel od Pruska nemajú štátne náboženstvo.

Životná cesta Karla Marxa sa uzavrela v Londýne. Jeho priaznivci aj odporcovia ho zhodne pokladajú za prvého dôležitého teoretika, ktorý sériou koncepcií umožnil pochopiť zákonitosti pôsobiace v hĺbke spoločenského pohybu a ktorý predstavuje historický medzník vo vývoji sociálnej modernity.