Nekupujeme a nečítame všetci rovnaké mienkotvorné noviny, no pokiaľ viem, takmer všetky umožňujú na svojich weboch alebo portáloch, zapájať sa aj anonymne do tzv. debát,  na rôzne témy, o ktorých sa píše vo vytlačenom periodiku. Každé takéto diskusne fórum, má svojich správcov, ktorí dohliadajú na to, aby sa diskutéri vyjadrovali slušne, bez nadávok, vulgarit, urážok a pod. Niekde si to však títo správcovia odfláknu a potom sa to zvrtne na obyčajnú žumpu a nie na výmenu názorov. Vtedy by mali zasiahnuť aj šéfova redakcií, aby takéto diskusie nerobili hanbu ich periodiku, lebo sa to podobá čmáraniciam, niekde v podchodoch alebo na verejných záchodoch. Pod značkou slobody slova, ešte netreba dávať priestor hulvátom a grobiánom. Je tu však ešte jedna vec. Každá debata má svoje pravidla, svoj kódex, ktorý by mal diskutér dodržiavať, aby tých vulgárností bolo čo najmenej, aby nikto nešíril, rasistické myšlienky, ktoré  by podnecovali k nenávisti a násiliu, aby neurážali náboženské a politické zmýšľanie iných a pod. Aj keď je sloboda slova, človek by sa mal vedieť vpratať do svojej kože. Predsa ma len  zarazilo, keď som si na "Hlavných správach" prečítal upozornenie: Vážení čitatelia, diskutéri. Podľa zákonov SR, sme povinný, na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, poskytnúť im všetky informácie o Vás( adresa, mail, Vaše príspevky...)ak naplníte podstatu trestného činu. Vidno, že to nie je až taká sláva, so slobodou slova. Ľahko môžete natrafiť  na nejakého akčného vyšetrovateľa, prokurátora alebo sudcu, ak sa niekedy, hoci aj v dobrom úmysle, trocha prerieknete...a máte so svojim názorom , problém. Napriek tomu si myslím, že je správne aj takýmto spôsobom, dusiť prejavy extrémizmu, už v jeho zárodkoch. Naproti tomu sa obávam,  že skôr čí neskôr pribudne k takýmto varovaniam ďalšie, v ktorom sa už bude upozorňovať -  Nie je žiaduce, aby ste na našom webe alebo portále, zverejňovali názory v prospech Putina a Ruska. Nežiadúce sú aj kritické poznámky na adresu Porošenka, Jaceňuka, Ukrajiny...pretože je to už náš spojenec. Na svojho premiéra, alebo prezidenta môžete nadávať koľko sa vám len zachce, ale na adresu týchto pánov opatrne.. Budeme sa teda znova učiť písať od začiatku - Mama má Emu, Ema má mamu. Pán Smatana, už urobil aj zoznam všetkých "proruských webov", kto vie, pre koho a ktovie, na čom pracuje teraz. Aj tak si myslím, že zatiaľ je dobre, dokiaľ sa za názory nestrieľa, ako napr. na Ukrajine, aj za bieleho dňa.

Len pred pár dňami tam pochovali človeka ktorý sa nebál zverejňovať vo svojich knihách, článkoch a verejných vystúpeniach, svoj názor na Majdan, Krym, Donbas, vládu...veril v silu slova, no umlčalo ho päť výstrelov. Vrahovia už nečakali ani na to, až sa zotmie. Aj v tejto chvíli možno niekde naháňajú nejakého "separatistu", tlčú ho na ulici, vyťahujú z pracoviska, hádžu ho do odpadového kontajnera....a polícia sa iba prizerá. Tak, ako sa prizerala, keď za živa upaľovali ľudí v Odese a vinníci neboli doteraz zistení ani potrestaní. Aj za takejto situácie, sa však našiel človek - Olesa Buziin, ktorý mal odvahu verejne odsudzovať takéto praktiky, no doplatil na to, svojim životom. Písali o tom už mnohí, no najviac na mňa zapôsobil článok jeho dcéry, M. Buzinovej, ktorá sa v týchto  dňoch, rozlúčila so svojim otcom, v Ukrajinských Vestiach. Aj ona našla odvahu , ako jej otec vykričať do sveta, svoju bolesť a svoj hnev, nad stratou človeka, po ktorom zdedila zdá sa, že aj talent. Prežíva v týchto dňoch, ako každé dieťa, ktoré stratí rodiča, bolesť, hnev i zúfalstvo, ale naberá aj silu a vieru. Byť jeho dcérou, napísala o svojom otcovi, je veľká zodpovednosť, chcela by som pokračovať v jeho práci.   Ďakujem Ti otec, vždy som chcela byť žurnalistom, no nikdy som si nepomyslela , že do tejto brandže, budem vstupovať spomienkou na svojho zavraždeného otca.

Môj život, je dnes rozdelený na dve časti, napísala. S otcom a bez otca. Keď som mala 13 rokov, sa ma spýtal: "Ako to, že si ešte nečítala Kapitánovu dcéru? " Zahanbila som sa a začala som rýchlo študovať  Puškina. " Ak chceš, aby som si ťa vážil, prečítaj si aj týchto klasikov",   priniesol mi, Bielu Gardu, Hrdinu našich čias, Troch muškatierov, Gogolové poviedky, ďalšie diela Puškina... Dnes považujú, ukrajinskí patrioti,  týchto klasikov,za nežiaducich a každý kto prehovorí v ich prospech, má z toho problémy. Netvrdím, že Buzina bol svetovým klasikom takej veľkosti, ako spomenutí literáti, no jeho knihy sa tiež čítajú a predávajú, vo veľkých tirážach, v post sovietskom priestore.. Dvanásť krát sa súdil, za svoje výroky v knihe o Tarasovi Ševčenkovi, že z neho strhol čítankovú svätožiaru. Dvanásť krát súd vyhral, vďaka dôkazom, z archívnych dokumentov. Stal sa však tŕňom v oku nacionalistom, proruským činovníkom, špiónom. Že by sa aj kvôli tomu, po ňom strieľalo? Netrúfam si označiť kohokoľvek za jeho vrahov, veď mlčia aj žurnalistické esa, ktoré, keď zastrelil najatí vrahovia v Rusku Nemcova, okamžite vedeli, že sa tak stalo na pokyn z Kremľa. Ešte ani telo obete nevychladlo a oni už vedeli, že Putin má v tom prsty. V tomto prípade sú zdržanlivejší.

Ktovie, čo všetko k nám ešte preskočí z poza hraníc s Ukrajinou a čo všetko nám ešte  bude kaziť radosť zo života. Elektronickou poštou, mi prišiel jeden humoristický obrázok - Nad namosúrenou žiačkou Angelou Merkelovou stojí jej učiteľ Obama a vtĺka do nej poučku - No fajn Angelo, teraz pekne opakuj...za všetko môže Rusko  a Putin. Ono to až tak smiešne nie je, no aj tak sa pre istotu, učme pekne od začiatku - Mama má Emu, Ema má mamu.