Po dlhom čase som si opozičné noviny zvané Sme, čo ma presvedčilo o tom, že ešte naozaj existujú, teda sú. Na niekoľkých stranách som s úžasom čítal Múr nárekov rôznych novinárov, politológov a podobných tvorcov tohto média o tom, ako je to možné, že strane Smer, teda Robertovi Ficovi neklesajú preferencie a čo by bolo treba robiť, aby klesali. Je to skutočne zaujímavé čítanie týchto s prepáčením „odborníkov“, ktorí zisťujú, že sa voľby blížia a čuduj sa svete, nič sa nezmení, znova to vyhrá strana Smer. Mudrlanti všetkého druhu a všetkými masťami mazaní už tak veľmi túžia zaskákať si odzemok a štrngať šabličkami, ale hlavné je to, že im vyschol prameň radodajnosti. Samozrejme tradične im chýba zdravý úsudok, debatujú o všetkom možnom, len nie o realite. A tá je neúprosná, americké a európske nadácie vplyvu majú iné problémy, vkladajú financie do iných projektov a ako sa ukazuje aj zbytočne. Neexistuje žiaden projekt „zmeny na Slovensku“, čo znamená, že niet do čoho investovať, slovenské mimovládne spolky živoria a nie sú schopné samostatne sa uživiť.

A postoje slovenského premiéra presvedčili tak Washington ako aj Brusel, že žiadnu zmenu netreba. Okrem toho slovenská takzvaná opozícia, ktorou lomcuje puberta a ich politický kredit je blízky nule. Stačí sa pozrieť na Hlinu, Matoviča, Lipšica či Procházku a každému musí byť jasné, že „psí hlas do neba nedôjde“. Takzvaný Most-Híd, to sú skôr už len politickí vyslúžilci. Je tu ešte SNS, ktorej prednosťou je, že statočne mlčí. Jej predseda je síce z kolísky slovenskej vzdelanosti, z Gemera, ale ten má od Daxnera, Francisciho, či Škultétyho tak ďaleko ako od Revúcej do Šanghaja. Takže Smer nemusí dvíhať ani činky, ani hádzať kladivom, vyhrá voľby celkom jasne. Slovensko sa stane asi prvou európskou krajinou, kde nebude existovať opozícia. Pravdaže namieste je aj otázka - a načo je v krajinách EÚ opozícia? Je tu Brusel a bodka. Pokusy vtiahnuť do predvolebného boja madam Radičovú stroskotali, ona ako politička za veľa síce nestojí, ale ako sociologičku si ju možno vážiť, je to jej profesia, ktorú ovláda a rozumie jej a vie veľmi dobre, že ženským šarmom sa politika nerobí ergo nedá robiť. Aj keď sa opozícia nádejala , že jej pri prezidentovi Kiskovi budú kvitnúť ruže, zostalo len pri nádejach Slovenský prezident sa nechal vtiahnuť do ukrajinského marazmu a teraz si bude musieť skôr zahryznúť do jazyka, keď niečo vyhlási. Opozícia síce na neho tlačí a bude tlačiť s blížiacimi sa voľbami, ale prezident už pochopil, že treba dvakrát merať a až potom rezať, v porovnaní so Zemanom, Orbanom či novým poľským prezidentom Dudom, ťahá slovenský Kiska vo Vyšegráde za kratší koniec. Takže milí voliči slovenskí, opozičné noviny sa zmenia na múr nárekov, škoda sĺz a vreckoviek, jednoducho pol roka pred voľbami je všetko celkom jasné, strana Smer prejde po slovenských dolinách a stráňach celkom hravo ako Land Rover.