Je taká krajina v srdci Európy, kde vládne pokoj, napríklad v súčasnosti letná balada. Boli prezidentské voľby, ktoré vzrušili iba tých, ktorí chceli byť vzrušení a možno tých, ktorí sa chceli udomácniť prezidentskej kancelárii. Nová strana Sieť ešte ani poriadne nezačala fungovať a už sa okolo nej kopia problémy, skoršia strana Nova zasa pricvikla liberálov, lebo však Lipšic je odchovanec kresťanov a keď mu liberáli vyberali v úle med, tak začal čistiť úle a vytáčať med. Niektoré „mienkotvorné akože noviny“ sa snažia v tejto letnej balade presvedčiť hŕstku svojich čitateľov, že Sieť „stúpa“ a Smer „klesá“. Úpal z týchto informácií nedostanete, možno úpal práve prekonali autori týchto informácií. Ani výmena ministrov nepriniesla „hrmenie“ či „blesky“. Všetko prebehlo pokojne, sem tam bude vzrušenie pri štátnych tajomníkoch, ale na túto generáciu politikov jednoducho niet čo vytiahnuť, tuším ani milenky nemajú. A tak najkrajším trhákom mainstreamu bolo, že Pelegrini má taliansky pôvod. Ale veď Taliani prišli na Slovensko s Nemcami pred 800 rokmi a po nich aj niečo zostalo. Po Talianoch napríklad fresky v niektorých kostoloch. Zaujímavé, že keď v minulosti boli na postoch niektorí ministri, ani náhodou sme nespomenuli, že ich pôvod je Chanty-Mantijsku. Na tomto sa čudovať naozaj netreba, lebo cez Slovensko toho prešlo za tisícročia dosť a tak tvrdiť, že je niekto „čistý Slovák“ je dosť problematické. Také niečo ani neexistuje, existuje len Slovák „umytý“. Prezident sa nám adaptuje na úrade, zatiaľ sme nezaregistrovali, žeby kládol otázky a žiadal odpovede, zatiaľ pracujú za neho poradcovia, ktorí úspešne odmietajú kandidátov na ústavných sudcov za Smer. Na to je jednoduché vysvetlenie, poradca pán Mazák je z Košíc a kandidáti Volkai a Sopoliga tiež, existuje tu aj generačný súlad, ale na druhej strane obapolný nesúlad. Tí dvaja poznajú Mazáka a Mazák pozná tých dvoch. Takže obapolný nesúlad. A tak cez prezidentovho sudcovského poradcu prejde z Košíc len ten, kto líže takú istú zmrzlinu od košického Ramiho. My, Slováci, sme v tomto nespochybniteľní a originálni. Sympatické však je, že prvé kroky prezidenta smerovali k zisteniu stavu našej armády. Dôvodov na radosť a spokojnosť asi nemal, keby k niečomu došlo, tak elitná ruská Tamanská divízia prejde cez Slovensko ako nôž cez stopené maslo. Na druhej strane má prezident pravdu, čo by nás cez prázdniny a dovolenky otravoval otázkami a odpoveďami a keďže aj šetrí, lebo manželku na návštevu do Prahy neberie, tak mu vďačíme, že leto bude na Slovensku naozaj baladou. Slováka už nevzruší ani výbuch atómovej bomby na Poľane, len pár kilometrov za jeho hranicami zúri občianska vojna, nás sa to netýka, mnohí na Slovensku ani nevedia, že je to naozaj tak. Naše média totiž poctivo všetko zatĺkajú, ešte žiadna televízia tam neposlala štáb, ani média sa neusilujú mapovať situáciu. Jednoducho majú strach, stačí aby prehovorili v Kyjeve po slovensky a hneď by ich zatkli ako ruských špiónov. Máme to my Slovania niekedy smolu. Ale vládnuca strana nás potešila, chce znížiť ceny plynu, zvyšovať vianočné príspevky a tuším aj solidárne penzie. Znížiť ceny plynu je možné, ak vôbec plyn zime bude. A tak je možné, že si ceny znížime sami, lebo nebudeme používať plynové šporáky. Potom nás ako to už býva zachráni EÚ, keď nám dodá plyn zo Západu, samozrejme tiež ruský. A nie ten tranzitný cez Ukrajinu. Ale z Ukrajiny k nám môže tiež niečo prísť. Schengenská hranica je síce dostatočne strážená, ale po podpísaní Ukrajiny a EÚ obchodnej časti asociačnej dohody, začne k nám prúdiť ukrajinské mlieko, vajca, mrazené sliepky, pšenica, zemiaky. Rusko totiž všetky tieto produkty z Ukrajiny odmieta, zemiaky napríklad pre akúsi chorobu, mlieko tiež. Dovážať ich do krajiny EÚ znamená splniť certifikačné podmienky a čo keď budú konkurovať našej produkcii. Za socializmu, keď poľnohospodár počul o poľských zemiakoch tak sa prežehnal, tie isté sú aj na Ukrajine. Už nám len tie chýbajú... Troška našinca zarazilo, že cestovné kancelárie pred dovolenkami vôbec nelákajú dovolenkovať na Slovensku, neviem, či nejakú propagáciu urobili v zahraničí, ale doma takmer nič. Akoby sme domáci cestovný ruch prehliadali. Márne som však čakal, že nejaká cestovná kancelária ponúkne Krym, tam je naozaj pekne, taký Artek nemá obdobu a pláže Čierneho mora majú svoje čaro, rovnako ako tamojšie pamiatky. Márne bolo moje čakanie. Na Krym neslobodno, teda nemožno sa slobodne rozhodnúť. Letecky to môže byť drahé a prejsť cez terajšiu Ukrajinu nemožno ani na obrnenom Moskviči. A tak väčšina Slovákov bude dovolenkovať doma na záhradke, menšina niekde na exotických ostrovoch. A keď nám dovolenka skončí vyskočia na nás s kampaňou na komunálne voľby, nastane koniec letnej balady a vrátime sa do reality. Slovenské dedinky si zvolia „demokraticky“ starostov /kto dá viac pálenky vyhráva, ako za Bešeňovského/, títo vzdelanci /od pálenky/ zasa neurobia nič /česť výnimkám/ budú brať platy a rozkazovať obyvateľom na aktivačnej činnosti, kde majú pozbierať papieriky a kde skosiť trávu a v zime pozametať sneh pred čakárňou na autobus. Niekedy je aj realita baladou, na Slovensku to platí už celé roky. Ešteže tu máme Mundial v Brazílii a Tour de France.