Dňa 12 .marca som z francúzskeho Štrasburgu poslal do Košíc niekoľko pohľadníc. Večer v ten deň ma čakala späť domov vyše 20-hodinová cesta autobusom. Popoludní 14.marca som v košických uliciach stretol jedného priateľa, ktorý na mňa nedôverčivo doslova zízal. Nechápal som prečo. Vysvetlenie z jeho strany, našťastie, netrvalo dlho. V ten deň už predpoludním dostal moju pohľadnicu z Francúzska ! Chvíľu si dokonca myslel, či som ju neposlal z Košíc. Veď od jej vhodenia do poštovej schránky a ďalšieho už uňho vo vchode paneláku prešlo cca 50 hodín ! Pritom nešlo o žiadnu I.triedu, ani leteckú poštu, či expres zásielku. Dokonca sa musím priznať, že na pohľadnici bola nalepená lacnejšia známka, teda pre vnútroštátny poštový styk.

Vzal som do rúk mobil a zatelefonoval ešte niekoľkým príbuzným a známym, ktorých som si uctil zaslaním pozdravu z mesta, ktoré sa nazýva „hlavné mesto Európy“. Všetci už pohľadnice dostali a doslova zostali šokovaní, ako v priebehu dvoch dní dostali zásielku z tak ďaleka.

Nečudoval som sa im, pretože všetci vieme ako to chodí s našou poštou. Pri podávaní listovej zásielky sa vás na pošte automaticky opýtajú, či to nechcete poslať I.triedou. Samozrejme, musíte si za to priplatiť ale máte šancu, že vašu zásielku doručia už na druhý deň. Síce iba na našom malom Slovensku, ale môže sa to i nemusí. Jeden z tých, ktorý bol - predovšetkým zásluhou francúzskej pošty tak milo prekvapený, čí skôr šokovaný, pred časom dostal pozvánku na jednú kultúrnu akciu päť dní po jej uskutočnení. Obálka z pošty, vzdialenej od jeho bydliska cca 2 kilometre putovala k nemu osem dní! Tu už žiadny komentár netreba, ani zostať v šoku. Aj taký je niekedy reálny obraz našej pošty...