/Prof. Ivan Laluha bol v prelomových časoch ústavného zániku čs.federácie a smerovania k vzniku dvoch samostatných štátov poslancom federálneho zhromaždenia ako aj prvým predsedom zahraničného výboru NRSR a v tejto funkcii v závere roku 1992 osobne iniciátorom kľúčových parlamentných rezolúcií o integračných proeurópskych cieľoch SR a ich predstavení v žiadosti o členstvo v Rade Európy v Štrasburgu./

Ako vnímal prof.Laluha reláciu, do ktorej RTVS pozvala niekdajšieho prezidenta a po voľbách 1992 predsedu vlády ČR V. Klausa a predsedu vlády SR V. Mečiara?

Nielenže to nebolo nezvládnuté, ale úplne mylne pochopené – veď ako možno dlhý emancipačný proces Slovákov, dlhé roky slovenského hnutia mať pozíciu rovného s rovným zúžiť na personifikáciu len dvoch osôb ? Zabudlo sa na silné hnutie nevládneho sektoru, zabudlo sa na hnutie, ktoré vyvolala Matica slovenská a hnutie k štátnosti 61 krokov, bol to nevládny sektor, ktorý tlačil Vladimíra Mečiara.

Čo a kto bolo rozhodujúce pod oným stromom ?

Vo voľbách v roku 1992 sa prejavila voľa národa, voliči na Slovensku nechceli tých ktorí ustupovali českej strane. Tak, ako k tomu pristupovala koncepcia celej relácie je to podceňovanie tak volieb ako aj voliča. Veď porážka dovtedajšej vládnej koalície bola katastrofálna, tí čo chceli vyjednávať sa nedostali sa ani do parlamentu. Rozhodnutie o štátoprávnom usporiadaní vzťahu Čechov a Slovákov de facto padlo už vo voľbách 5. a 6. júna 1992 a nie na rokovaniach 30. júna pod dnes už nejestvujúcim stromom záhrady vily Tugenhat v akoby na stretnutí Veľkého Vladimíra a Prešibaného Václava ako to vyznievalo zo spôsobu vedenia relácie. To volič rozhodol.

Možno vnímať stretnutie Mečiar – Klaus ako rokovanie o rozdelení spoločného štátu?

To je úplné nepochopenie, neznalosť slovenských dejín a zarážajúca  nepripravenosť z faktografie dynamiky vývoja toho obdobia. V. Klaus postavil požadavku uzavrieť všetko do konca roka, lebo Klaus chcel pevnú centralizáciu. Dokonca aj A. Dubček skrachoval na tom, že predpokladali, že bude chcieť federáciu podľa zákona z roku 1968, preto Česi odmietli Dubčeka, nechceli ho, nechceli federáciu a ani VPN na Slovensku sa neodvolávala na zákon o federácii z roku 1968 a tak sa nedostala do parlamentu. Česká strana nechela rozdeliť centralizované riadenie štátu, nešlo by o nijaký spoločný štát.

Je rovnakým omylom tvrdenie, že všetko malo riešiť referendum ?

Škoda, že V. Klaus nepoužil v besede svoj argument, ktorý sme od neho vtedy  počúvali a to, že rozpad monarchie a vznik Československa v roku 1918 bol bez referenda, rok 1939 bol tiež bez referenda, v roku 1946 práve tak ako v roku 1948, 1968 a napokon aj rok 1989 sa všetky historické zmeny udiali bez referenda, celý náš emancipačný proces.

Ako politik a predseda zahraničného výboru ako ste to vnímali?

Najmä mi išlo o názor zahraničia, z prostredia Rady Európy kde som si vypočul, ako zavážil fakt, že zástanci zachovania štátu sa nedostali ani do parlamentu, teda volič odmietol ich volebné programy. Do parlamentu sa nedostali ani strany, ktoré boli iniciátormi a vyjednávači. A potom zaznamenali fakt, že nikto nebol proti, teda v tom zmysle, že proti rozdeleniu sa nekonali nijaké masové demnštrácie, neboli nijaké prejavy za zachovanie, neprejavovala sa nevôľa nad výsledkami volieb, nijaký štrajkt, nijaké masové demonštrácie, ktoré boli nielen v ostatnej, vtedy západnej, Európe bežné, ale napr. aj v Pobaltí.

Chce sa vám vyjadrovať k spôsobu vedenia ojedinelej, vyše hodinovej relácie vo výnimočnom prostredí za výnimočnej osobnej účasti V. Mečiara a V. Klausa ?

Nedá sa nevyjadriť. Neboli na žiadúcej úrovni,  znížili sa na personifikáciu, vymazali národoemancipačný proces, úsilie o samostatmý národoštátny útvar, prejavili nízku faktografickú vedomosť o pohybe demokratických vrstiev národa za demokratickú štátnosť, nemali žiadúcu úroveň o národnej svojbytnosti, o tom, že tu bol dlhý dejinný pohyb, o tom moderátorka zjavne nevedela nič, jednoducho pre ňu kde bolo tam bolo kde sa vzal tu sa vzal Veľký Vladimír a Šibal Klaus a založili dva štáty.