Posledné rozhodnutia niektorých predstaviteľov našej pravice ma utvrdzujú v tom, že trend štiepenia im naďalej chutí a stále viac riešia vlastnú existenciu ako existenčné problémy ľudí. Žitňanská, Vašáryová aj Beblavý sa rozlúčili s SDKÚ – DS. Rozšírili rady nezradených poslancov v parlamente a dali tak najavo, že politika ich materskej strany nie je dobrá.

Nech ich konštatovania navonok, aj dôvody, ktoré si nechávajú pre seba sú akékoľvek, netreba zabúdať na to, že pravica sa dlhodobo hašterí. Či už ide o koaličných partnerov, alebo o opozičných spojencov, hádky, spory a podozrievania im znemožňujú venovať sa v plnej miere ľuďom. Pred každými voľbami predstierajú spoluprácu, synchronizujú svoje stanoviská, útočia aj bez argumentov, ale pritom majú problém v dôvere samých k sebe. Je to ich vnútorná vec. Majú právo vyjadrovať svoje postoje, ale akú stabilitu núkajú politickému systému, ak z času na čas kritizujú, že ako opozičné strany mali mať väčší dosah na kontrolné orgány a pritom delenie opozície je nekonečný proces v ktorom svojim prispením výrazne menia počty v parlamente. A teda aj oprávnene nároky.

V Národnej rade Slovenskej republiky je momentálne 19 nezaradených poslancov. Tí, ktorí deklarovali podporu volebnému programu KDH, SAS, OĽaNO sú dnes nezaradení. Lakonicky môžeme konštatovať, že lídrom pravice, podľa momentálneho rozloženia politických síl sú odídenci. Znie to paradoxne, ale aj toto odráža politickú realitu, ktorú výrazne formujú pravicové politické strany. Práve preto by sa ľudia na Slovensku mali výrazne zamyslieť nad tým, či a do akej miery sú tieto strany hodné dôvery a podpory vo voľbách. Jednoducho ich osobné ambície sú nadradené ambíciám Slovenska a ich túžby sú silnejšie, ako túžby a potreby ľudí. Takto to však nemôže fungovať, lebo Slovensko potrebuje stabilitu a jasnú zodpovednosť. Iba vtedy, ak si ju politici uvedomujú, len vtedy dokážu rozhodovať s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. V prípade pravice to však nemôže fungovať ani len hypoteticky, lebo aj predstavy musia byť v kontakte s realitou.