Iná doba, iné mravy – znie poučenie našich predkov. Problémom ostáva nájsť hranicu, po ktorú ide o mravy a od ktorej sú to už nemravy. Televízia nám pravidelne prináša obrazy nielen z cudzích ale aj nášho parlamentu. A v tejto súvislosti sa natíska otázka, čo to vlastne z rokovaní parlamentov vidíme. Toto majú byť naši reprezentanti, toto sú tí najlepší z nás? Hulvátstva, urážky, hrubá nekultúra verbálneho prejavu, arogancia a do očí bijúca netolerancia a neúcta k iným. K tým, ktorí sú na druhom politickom brehu. Potom nasleduje spytovanie svedomia. Týchto sme si vyvolili na presadzovanie záujmov spoločnosti, záujmov nás, občanov? Pre pána!

Nechuť časti poslancov nášho zákonodarného orgánu, najmä zo strán a straničiek opozície k úprave rokovacieho poriadku parlamentu v záujme jeho úspešného, kultivovaného a vecného rokovania, ktoré chcel presadiť predseda tejto najdôležitejšej ustanovizne demokratickej spoločnosti, svedčí o tom, že poniektorí poslanci si neuvedomujú svoju povinnosť rešpektovať predovšetkým existujúce právne normy a existujúcu úroveň etiky spoločnosti ako takej. Silou mocou chcú jej úroveň znížiť, ako sa len dá. Prečo? Prečo sa deštrukcia existujúceho stavu stala základným pilierom ich „politiky“? Vlastne, v mnohých prípadoch ich vystupovanie a konanie nemá s politikou nič spoločné, naopak, systematicky a cieľavedome si znižujú svoj osobný kredit. Do takej miery, že už ich nikto nemôže pokladať za schopných nielen tvoriť, ale aj samostatne vystupovať a hájiť niečie záujmy. Načo teda v parlamente sú? Motívom je osobný prospech, vyžieranie spoločnosti, zaberanie miesta schopnejším, slušnejším, tvorivejším a konštruktívnejším ľuďom. To všetko v mene svojho koryta.

Tento stav je však aj obrazom ľahostajnosti nás, voličov. Pretože voliť chodia iba niektorí z nás, ostatným je akosi fuk, kto v parlamente bude a čie záujmy tam bude presadzovať. Nečudujme sa teda, že nami vyvolená „elita“ národa je svojim vystupovaním a konaním až príliš podobná „krčmovému bratstvu“. Prebudenie voličov a ich pozitívny výber jasne pozitívnych a schopných kandidátov sú  dôležité aj teraz, v období príprav volieb do krajských samospráv. Poslanci krajského parlamentu rozhodujú tiež o obrovských peniazoch spoločnej kasy a ich rozhodnutia sa priamo dotýkajú každého z nás. Denno-denne. Rozmýšľajte teda už teraz, prečo ísť k volebnej urne a nie prečo neisť. Bude sa totiž rozhodovať o úrovni a spôsobe nášho života na najbližšie štyri roky, ktoré budú odrazovým mostíkom pre ďalšie volebné obdobie. Pôjdeme dopredu alebo budeme upadať? Ekonomicky, spoločensky, mravne a duchovne?  Tento proces by však každý volič mal začať jednoznačným spôsobom. Zistiť si, čo všetko terajší poslanec za ten „môj“ volebný obvod v priebehu končiaceho sa štvorročného obdobia konkrétne pre svoj región urobil (nie iba pre seba) a čo neurobil (pretože nemal na to čas, keďže robil pre seba). Ale k volebným urnám určite choďte a voľte nie pre kamarátstva a rodiny či zaužívané pseudopolitické väzby, ale pre budúcnosť. Iba tak majú naše vybojované demokratické práva svoju hodnotu.  Kým mysľou ostaneme v totalite, sú nám demokratické práva k ničomu, dostali sme ich úplne zbytočne.