Dva roky od nástupu súčasnej vlády je prirodzený čas na zhodnotenie jej pôsobenia v polčase. Kritiku opozície nemôžem vnímať inak ako povinnú jazdu. Na rozdiel od jej pokrivenej optiky sa pri mojom hodnotení opieram o fakty. Iste, nikto nemôže tvrdiť, že na Slovensku nemáme problémy, že veľa ľudí nežije z nízkych príjmov a že nemáme stále príliš veľa ľudí, ktorí prácu hľadajú. Na tieto dlhoročné problémy Slovenska sa musí sústrediť každá vláda, a naša tak koná. A rovnako platí, že kto robí veľa, robí aj chyby. Hovoriť však, že táto vláda za dva roky pre krajinu nič neurobila, je lacná lož.

V apríli 2012 sme zdedili krajinu s rozvráteným daňovým systémom, s vážne poškodenou reputáciou v Európe, s nezamestnanosťou na úrovni 14,1 percenta či druhým najrýchlejším zdražovaním v Európe. Po dvoch rokoch sme vo výbere daní krajinou , od ktorej si iní berú príklad. Po dvoch rokoch klesla nezamestnanosť, napriek druhej vlne krízy, na nižšiu úroveň, ako bola za vlády Radičovej. Po dvoch rokoch máme vďaka presunu a využitiu eurofondov 11-tisíc mladých nezamestnaných späť v pracovnom pomere. Po dvoch rokoch máme z druhého najvyššieho rastu cien v eurozóne za Radičovej vlády rast cien nulový. Máme opäť pod kontrolou stabilné ceny energií. Sme opäť rešpektovaným a dôveryhodným partnerom v Európe a aj vďaka tomu sa nám podarilo o 2 miliardy eur zvýšiť objem fondov EÚ či vybaviť výnimku, a tým zachrániť zhruba 500 až 600 miliónov. Po dvoch rokoch náročnej konsolidácie sme na deficite pod 3 percentá, štátne dlhopisy predávame za historicky najnižšie úroky, čím šetríme stovky miliónov, sme dôveryhodnou krajinou z pohľadu zdravia verejných financií. Dokázali sme zvýšiť platy učiteľom, zvýšiť minimálnu mzdu, nezrušiť žiadne sociálne opatrenie, opäť rozbehnúť výstavbu diaľnic či najväčšiu reformu štátnej správy.

Faktom je, že v ťažkých podmienkach druhej vlny krízy v Európe sme dostali krajinu do lepšej kondície a vytvorili dobré predpoklady, aby sme v nasledujúcich rokoch sústredili energiu predovšetkým na tri priority: pracovné miesta, tlak na vyššie mzdy a čerpanie eurofondov. Je priehľadné, že opozícia pripisuje dlhoročné problémy Slovenska súčasnej vláde. Hovoriť o problémoch je však ešte stále ďaleko od akcieschopného vládnutia, ktoré tieto problémy rieši. No a hovoriť o pravicovej alternatíve akcieschopného vládnutia v čase, keď „vítame“ vznik už nikto nevie, koľkej novej strany, môžeme len s veľkou nadsázkou.