Prehodnocovanie posledných dvadsať rokov

Nemecký prezident Frank Walter Steinmeier, vo februári zvolený na druhé päťročné volebné obdobie do roku 2027, po prvý raz verejne hovoril sebakriticky o chybách svojej politiky vo vzťahu k Rusku. Označil za omyl a trpkú bilanciu snahu vytvoriť spoločný európsky dom vedno s Ruskom. Tak ako mnohí iní, konštatoval prezident, ani on nepredpokladal, že Putin v mene veľmocenského posadnutia /imperial wahnsin/ obetuje úplné hospodárske a morálne zničenie Ruska. Prezident vyhlásil, že návrat k normálu nebude v čase prezidenta Putina možný.

Pred zvolením v roku 2017 bol Frank Walter Steinmeier nemeckým ministrom zahraničných vecí, predsedom poslaneckého klubu sociálnej demokracie SPD v bundestagu a vedúcim úradu kancelára v ére kancelára Gerharda Schoedera /1998 – 2005/.  Ten po odchode z aktívnej politiky bol vo vedení najväčších ruských svetových firiem Gazprom a Rosneft. Svojím spôsobom je to teda v skutočnosti bilancia dlhého obdobia nemeckej politiky vrátane predchádzajúceho šestnásťročného kancelárstva Angely Merkelovej. Prichádza v čase, keď nemecká vláda hľadá spôsob zásadného politického ako aj ekonomického obratu.

Senzácia v Berlíne

Mimoriadnou pozoruhodnosťou, dá sa povedať výnimočnou senzáciou v diplomatických vzťahoch je, že sebakritika prezidenta prichádza vzápätí za ostrou kritikou zo strany ukrajinského veľvyslanca v Nemecku. Ostro kritizoval prezidenta Steinmeiera o. i. že vzťahy s Ruskom sú priam preňho posvätné, že v podstate zdieľa niektoré názory prezidenta Putina na Ukrajinu a nie je v tom sám, že v nemeckej politike je celá sieť takýchto ľudí. Veľvyslanec Andriyj Melnik konkrétne menoval poradcu terajšieho kancelára Olafa Scholza pre zahraničnú politiku Jensa Plotnera ako aj štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Andreasa Mikchalsa. Veľvyslanec okrem kritiky prezidenta a vysokých úradníkov novej nemeckej vlády v oblasti zahraničnej politiky koštatoval, že  ide o to zmeniť dlhoročnú nemeckú politiku voči Rusku.

Ukrajinská kritika

Prezident si ostrú kritiku veľvyslanca mohol prečítať čierne na bielom v nedeľnom /3. 4. 2022/ vydaní berlínskeho denníka Tagesspiegel. Verejnoprávny rozhlas Deutschandfunk v rozhovore v pondelok 4. 4. naliehavými otázkami poskytol veľvyslancovi široký priestor na zmenu tvrdení, ale odohral sa pravý opak. Veľvyslanec nič neodvolával, nemenil tón svojej kritiky a pridal ešte naliehavé požiadavky na dodávky ťažkých zbraní, lebo len protitankovými pancierovými päsťami nemožno zastaviť ruské vojská a prinavrátiť Donbas. O. i. konštatoval, že pokiaľ ide o nemecký priemysel, ten je pripravený, ak dôjde k dohode ukrajinskej armáde dať ťažké zbrane. Veľvyslanec Meľnik veľmi kategoricky presadzoval kritické názory a požiadavky na zásadnú zmenu nielen nemeckej politiky ale aj verejnej mienky.

Nevydarená dobročinnosť

Na nezvyčajnej mediálnej pozoruhodnosti je to, že v podstate to vzniklo preto, že ukrajinský veľvyslanec odmietol zúčastniť sa na dobročinnom podujatí za mier nad ktorým prevzal záštitu nemecký prezident a vystupovali na ňom aj ruskí umelci.

Podobné kategorické odmietnutie sa odohralo vlani v súvislosti s 80. výročím vzniku II. svetovej vojny, kde hlavnou témou bola nemecká brutalita voči vyše trom miliónom sovietskych vojnových zajatcov, ktorí zahynuli v táboroch. Podujatie pod záštitou prezidenta Steimeiera bolo sústredené na mnohé národnosti bývalého ZSSR no aj vlani sa ukrajinský veľvyslanec odmietol zúčastniť s tým, že na podujatí je aj ruský veľvyslanec.

Dnes sa udalosti v ktorých si pripomíname 8. či 9. mája 1945 odohrávajú v úplne zmenenom svete a zmenenej Európe.