Vojna v susedstve Slovenska, na ktorej sa rôznorodo zúčastňujeme ako neoddeliteľná súčasť opatrení veľkých medzinárodných zoskupení ako Severoatlantická aliancia či Európska únia, bude onedlho trvať už štyridsať týždňov! Nič už nikdy nebude také ako predtým. Dnes nám chýba pevné vedenie na úrovni národného štátu. A priestor pre vecnú, vyrovnanú a slobodnú diskusiu – o to väčšmi potrebnú, o čo väčšia je brutalita vojny na Ukrajine a jej následky.

Každé opatrenie, ktorého súčasťou sme sa stali, bolo krokom k novému usporiadaniu vecí tak doma na Slovensku, ako aj vo svete alebo v Európe a najmä v Európskej únii. Musíme sa vyrovnať s takými zmenami, akým sme doteraz nikdy nečelili. Nielen my, ale ani Európa, Únia a špičky novej politickej triedy, ktorá sa vytvorila po odchode generácie zakladateľov Únie, ako aj jej jednotnej meny. Na nej, na eure, najväčšmi vidíme, ako sa veci nepredvídateľne zmenili – dnes nám inflácia každodenne prevetráva peňaženky, a pritom práve jednotná mena euro, ktoré Slovensko tak usilovne prijalo, malo inflácii zabrániť. Mala to byť stabilná mena. Taká stabilná, ako bola nemecká marka. A mala byť pevnejšia ako svetová mena – americký dolár. Nič z toho nie je dnes pravda. Ani to nie je pravda, že ekonomika Európskej únie bude, ako hlásal cieľ programu zroka 2001, najkonkurencieschopnejšímhospodárstvom sveta.

MNOHORAKÁ KRÍZA

Jedným z nástrojov, ako sa zorientovať, je pohľad na pomery v štáte najväčšej európskej ekonomiky – nemeckej lokomotívy európskeho priemyslu. Pohľad na stránky kapitálovo vplyvných FrankfurterAllgemeineZeitung (5. 10.) môže len zdanlivo prekvapiť, keďže sa venujú zisteniam o psychologickom stave nemeckého obyvateľstva. Ako sa Nemci vyrovnávajú nielen s terajšou krízou, ale najmä s novým javom – hromadením kríz. To, čomu čelíme, je polykríza– z jednej krízy prechádzame do druhej. Začalo sa to finančnou krízou pred desiatimi rokmi, pokračovalo rokmi covidovej krízy a epidémie, z ktorej sme doteraz nevyšli, a očakáva sa jej ďalšia vlna. Do toho prevratne vstúpila vojna, sankcie, energetická kríza, bezohľadné nasadenie hladu a energií ako zbrane. To všetko spôsobilo nevídaný rast celosvetový rast cien. To tu desaťročia nebolo.

Výskum psychiky nemeckého obyvateľstva mal za cieľ podať skutočný obraz spoločnosti a toho, s čím sa budú stretávať politici v čase, keď prílev prisťahovalcov dosahuje 1,2 milióna. Pritom utečenci z Ukrajiny, na rozdiel od všetkých iných, majú tri zásadné úľavy: bezbariérový vstup, možnosť pracovať a aj podiel na sociálnej pomoci.

Výskum psychiky sa skončil zistením, že obyvateľstvo sa delí podľa sociálneho zázemia zhruba na štyri skupiny. Najhoršie následky polykrízy znášajú a budú znášať sociálne najslabší, vytvára sa aj skupina tzv. hysterikov, lebo masa ľudí sa nevie vyrovnať s problémami, nenachádza ani oporu ako sa vyrovnať s dlhodobou krízovou situáciou, kde nasleduje jedna kríza za druhou, pritom jedna kríza sa ešte nekončí, kým druhá sa už naplno rozbieha. Vedecká analýza psychického stavu obyvateľstva eviduje jednu jedinú skupinu, ktorá bude schopná prekonať následky polykrízy. A to je skupina najlepšie zabezpečených, blahobytných, zámožnejších vrstiev obyvateľstva. 

ROZHODNÉ VEDENIE 

Čo vyplýva z diagnózy pre politiku, ale aj pre médiá? Hlavné je zistenie – v krízach treba pevné vedenie a jasné ciele! V roku 2008, na vrchole finančnej krízy, keď citlivého nemeckého sporiteľa takmer ovládla ak nie panika tak obrovská neistota, vystúpila v televízii kancelárka Angela Merkelová (CDU) vedno s vicekancelárom a ministrom financií Peerom Steinbruckom (SPD) s rozhodným vyhlásením, že úspory obyvateľstva sú bezpečné, nič im nehrozí. Nikto presne nevedel, odkiaľ zobrali obaja politici koaličnej vlády túto istotu, ale malo to rozhodujúci účinok, uspokojilo to obyvateľstvo zvyknuté predtým na roky istoty pevnej nemeckej marky. 

Podobná situácia sa opakovala v júli 2012 uprostred finančnej krízy, ktorá zasiahla euro, na vrchole eurokrízy. Vtedy Mario Draghi na čele Európskej centrálnej banky, banky eura, vyhlásil, že táto mena bude chránená, nech by to stálo čokoľvek, a tým „umŕtvil“ špekulácie trhov. Záchranný pás eura však boli najprv miliardy nových peňazí v obehu a vo finále súhlas Nemecka s ručením za spoločné úniové dlhy.

BREMENO OBYVATEĽOV

Tentoraz však má psychologický prieskum politikom ukázať, aké skutočné bremeno ťaží obyvateľstvo. V troch balíkoch pomoci obyvateľstvu nemecký vládny program poskytol úľavy dovedna vo výške 95 miliárd eur, najprv dvakrát po 15 miliardách a v septembri už tretí balík: bol vo výške 65 miliárd eur. Cieľ: odľahčiť obyvateľstvo od masívneho zvýšenia cien, vyššie detské prídavky a jednorazová pomoc pre študentov a dôchodcov.

Na nedávny samit EÚ prišiel nemecký kancelár po tom, čo 20. októbra vystúpil s vládnym vyhlásením, keď si spolkovým snemom nechal odsúhlasiť nielen svoj postup v Bruseli, ale jeho kľúčovú súčasť –dvestomiliardový balík úveru – tak, aby nemecké obyvateľstvo a ekonomika mohli čeliť až do roka 2024 problémom. Tým sa Únia rozdelila na viac a menej bohatých. K tomu treba prirátať vo februári oznámený stomiliardový program na nové postupné vyzbrojovanie nemeckej armády. Nemecko bude vynakladať na armádu okolo 80 miliárd ročne, čo je najmasívnejší rozpočet v NATO po USA. Zároveň kancelár získal súhlas na trvalú ekonomickú, politickú, vojenskú a humanitárnu pomoc Ukrajine. A Nemecko navrhlo aj plán obnovy Ukrajiny. Berlín zvolal konferenciu pre súkromný kapitál a vzápätí medzinárodnú konferenciu s účasťou vedenia Európskej komisie zameranú na dlhodobú obnovu Ukrajiny. Je to plán pre jednu generáciu a Nemecko bude v tom Ukrajine spoľahlivým partnerom. Obnova si podľa európskych odhadov bude vyžadovať okolo 300 miliárd eur, podľa ukrajinských zdrojov na konferencii až 700 miliárd. Teraz len na bežný chod štátu zatiaľ poskytuje EU Kyjevu mesačne jeden a pol miliardy eur...