Prekrásne Slovensko je zaplavené množstvom čiernych skládok, ktoré vidno pri každej ceste, bezmála v každom kúte lesa, na každej vlne vodného toku či nádrže. Krajina sa s istotou mení na veľké smetisko, s ktorým si nevie rady ani štát, vynakladajúci na aspoň čiastočné zmiernenie tohto stavu obrovské peniaze, ani obecná samospráva, ktorej volení funkcionári sú z pribúdajúcich smetísk v chotári doslova zúfalí. Príčina? Sebectvo, lenivosť, špekulantstvo, bezohľadnosť, hlúposť. Žiaľ, čo si málokto uvedomuje, bezohľadnosť z hlúposti aj voči sebe a svojim deťom. Tí istí, ktorí dvíhajú ruky proti výstavbe novej ekologicky spaľovne (vraj zo strachu, aby im nezamorila vzduch), po zotmení vyrážajú do terénu s vozíkmi alebo na autách, aby sa zbavili svojich odpadkov protizákonným spôsobom. V mestách sa okolie kontajnerových stanovíšť premieňa na hororovú krajinu, vodné toky, pretekajúce obcami sa menia na stoky, smradľavé a hnusne špinavé kanály. Ako ďalej? To je otázka, však? Najskôr však musíme vyriešiť problém, prečo je tomu tak! Prečo sme bezohľadní špinavci, schopní za pár grošov ničiť a špiniť okolo seba všetky dary prírody a ľudského pokroku. A v tejto súvislosti si položme otázku, či je naša škola hľadať nové spôsoby výchovy tam a vtedy, kde zlyháva rodina. Napríklad vo výchove k poriadkumilovnosti, k láske k prírode, k úcte k susedovi, blížnemu... Moderná výchova učením  hrou tu sotva pomôže, ak dieťa nenaučíme, že každý papierik je potrebné hodiť do koša, nie na zem, že plastová fľaša po použití nemá skončiť v rieke alebo na chodníku, že na výlete si všetky sebou vyrobené odpadky musíme zabaliť do svojho plecniaka a odniesť domov, kde ich hodíme do nádoby na odpad. A tak ďalej, a tak ďalej. Jedno je isté,  kým budeme tak, ako dnes, zohyzďovať a znehodnocovať okolie svojich obydlí, ničiť čistotu riek, lesov a lúk i vzduchu, nemáme právo nazývať sa kultúrnym národom, spájať s nami akýkoľvek kultúrny fenomén. Malý či veľký.

V duchu slávneho výroku prvého kozmonauta, ktorý položil svoju nohu na povrch Mesiaca, Neila Armstronga (Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo – 21. 7. 1969), sa pustili do riešenia problematiky  kultivovaného systému zberu a ďalšieho nakladania s komunálnym odpadom v gemerskom mestečku Moldava nad Bodvou. Krok za krokom posúvajú latku kvality ďalej a ďalej. Dnes majú v priestoroch sídlisk dve kontajnerové zóny, ktoré možno považovať za moderné a zmysluplné riešenia odpadovej problematiky. Z našich fotografií sa presvedčíte, že systém do zeme zapustených kontajnerov je účelný a voči okoliu ohľaduplný, pričom samotná vizáž odpadovej zóny akosi sama o sebe núti ľudí k tomu, aby tu po sebe nechávali poriadok. Na slovenské pomery priam excelentné riešenie. Úradujúci primátor JUDr. Ing. Slavomír Borovský (na obr.) je v tejto problematike optimista: „Áno, aj prostredie vychováva ľudí, vsadili sme na to, že obyvatelia sídlisk budú chcieť mať čisté a kultúrne prostredie, ktoré si budú chcieť zachovať aj pre ďalšie dni. Myšlienku takého riešenia systému zberu odpadu a jeho prvotného separovania podporili všetci poslanci mestského zastupiteľstva, myslím si, že kto z poslancov v ktoromkoľvek meste by bol proti takému projektu, nemá v zastupiteľstve čo robiť! Dnes už máme vybudované dve takéto zóny, pripravujeme tretiu, celkom ich bude päť. To by malo na podmienky nášho mesta zatiaľ stačiť, pretože tu máme veľké lokality s individuálnym bývaním, tam z kapacitných dôvodov plánujeme nechať doterajší spôsob zberu odpadu, teda kontajnery alebo menšie tzv.  kuka nádoby.  A keďže oblasť komunálneho odpadu nie je jedinou problematikou, ktorou sa vedenie mesta zaoberá,  venujeme svoju pozornosť ďalším rozvojovým projektom mesta.“

Primátor Slavomír Borovský na otázku či Moldava má dosť financií na vyčerpávajúce riešenie zložitej problematiky zberu a skládkovania komunálneho odpadu odpovedal, že po dvoch rokoch nie je ziskové hospodárenie mesta žiadnym problémom, stačilo v gazdovaní urobiť dôkladný poriadok. Z roku 2016 neostala mestu žiadna podlžnosť vo forme neuhradenej faktúry, hrdí sa prvý muž mesta. 

„Ľudí treba presviedčať a vychovávať príkladom, nenásilne. A keďže nie nadarmo sa hovorí, že je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť, všetko začalo tým, že jedného dňa sme sa vybrali na exkurziu do príslušnej firmy v Rožňave, kde sme videli všetko, dokonca aj výrobu samotných podúrovňových kontajnerov. Od toho dňa boli za realizáciu tohto projektu všetci. Potom nasledovali ďalšie kroky. Dnes sa nachádzame v období ladenia časových cyklov vývozu, aby sme buď nevyvážali polovicu odpadu alebo na druhej strane aby občania nemuseli čakať na vyprázdnenie preplnených kontajnerov. Sledujeme teda vplyv sviatkov, počasia, ročných období, dovoleniek a prázdnin i ďalších spoločenských javov a udalostí, období prestavieb a veľkých upratovaní, ako sa premietajú do množstva odpadu. Budú to skúsenosti použiteľné pre ďalšie odpadové zóny v meste.“

Aké ďalšie pozitíva vidí primátor pri používaní tohto systému zberu odpadov?

Z mesta sa nám strácajú „vyberači“ odpadov, ktorí nielen bezohľadne rozširovali humus okolo odpadových nádob, ale pri návrate do svojich obydlí odpad triedili v ďalších lokalitách mesta  a časť, niekedy aj podstatne väčšiu nechali tam. Čím nám pravidelne vznikali akési nelegálne a nekontrolovateľné skládky, ktoré sme museli likvidovať na svoje náklady. Nový systém už nedáva šancu ani potkanom a inej zveri. Tie si prirodzeným spôsobom hľadajú možnosti obživy v iných lokalitách okolia mesta. Stále je však pre nás živá trvalá úloha výchovy k separovaniu odpadov a dbaní na kultivovanosť a čistotu v obytných zónach. To bude asi úloha s termínom plnenia naveky.  Celý tento proces však musí mať svoje parametre a dimenzie, v rámci ktorých sa mení. Nemôžeme napríklad ani „vyberačom“ odpadov jednoducho zo dňa na deň odstrihnúť možnosť prilepšiť si trochu k skromným príjmom rodín, mohlo by sa nám to vrátiť vo forme zvýšeného počtu krádeží a vlámaní.  Musíme teda byť trpezliví a hľadať vhodné spôsoby riešenia, pretože osady v okolí mesta budú aj o 50 rokov.

Slavomír Borovský upozorňuje na jeden mimoriadne dôležitý problém, ktorému sa pri plánovaní tohto spôsobu zberu odpadu treba veľmi detailne venovať. Je to výber lokality umiestnenia kontajnerov. Musia byť ľahko dostupné pre občanov a zároveň aj komunikačne zabezpečené pre vývozcu odpadu. Svojim kolegom primátorom a starostom odporúča, aby sa do tohto riešenia zberu odpadu pustili čím skôr: „Máme krásnu krajinu, nastal čas začať si ju intenzívne chrániť!“

Zber a spracovanie komunálneho odpadu je špecifický problém ktorý si vyžaduje aj špecifické riešenia. Čo mesto a obec, to iné riešenie, iné štádium pokroku či zanedbania. Svoje špecifikum má aj mesto Vysoké Tatry. Na ochranu pred nájazdmi medvedích rodín tam začínajú budovať železné klietky, ktoré by tieto silné a ťažké šelmy nemali zdolať. Zdá sa však, že najslabším článkom tejto ochrany je príliš krehké zastrešenie klietok. Neboli by podúrovňové zberné kontajnery vhodným riešením aj pre Tatranský národný park?