Klasická situácia, klasická scéna.  Verejnoprávne médiá – Slovenský rozhlas a Slovenská televízia.  Iba názov je dnes iný, maskovaný na : RTVS. 

No inak nič nové pod slnkom, len opäť ďalší „šrumec“ vyvolaný citlivými zainteresovanými dušičkami v Mlynskej doline.  Prišlo nové vedenie spravodajstva, snažiace sa obnoviť poriadok a pravidlá vyplývajúce zo Zákona o RTVS, Štatútu a ďalších vnútorných predpisov verejnoprávneho vysielateľa. No bulvár a komerčné spriahnuté médiá sa už náhlia škandalizovať  a vyostriť situáciu podľa osvedčeného scenára. Oni  - „svätí a čistí“, ktorí každého s iným názorom onálepkujú  hneď ako rusofila či konšpirátora.  Najnovšie spisovateľa Gustáva Murína...

Oni sami ale teraz konšpiračne a manipulatívne  píšu o údajne  „vyhodenej“ redaktorke Oľge Bakovej.  Podľa vyjadrení vedenia RTVS a nových šéfov spravodajstva  sa  ale silnozostavená moderátorka rozhodla odísť sama. Keďže sa jej málila ponuka vedenia telerozhlasu.  Mala mať nové funkčné zaradenie s primeraným ohodnotením , ktoré my - koncesionári  - unesieme z minimálnych platov a z mizerných dôchodkov väčšiny občanov. Platíme si rozhlas aj televíziu, teda všetkých tvorcov , technický personál , úradníkov i redaktorov, reportérov, moderátorov, editorov, režisérov... z najnižších koncesionárskych poplatkov v EÚ. Je preto nelogické, aby niektorí  manažéri  verejnoprávneho média mali platy a príjmy vyššie ako v komerčnej sfére.  „Niektorí vysokí manažéri RTVS brali až osemtisícové platy, teda oveľa vyššie ako napríklad predseda parlamentu či premiér“ píše denník Pravda vychádzajúc z uniknutých dokumentov, ktoré sa v máji 2017 dostali do médií. Tie rozprávkové platy 15-tim vybraným mediálnym šamanom vyplácal ešte Václav Mika so svojim manažmentom. Pritom väčšina zamestnancov televízie má priemerné platy na úrovni 800 eur. V rámci spriahnutej mediálnej mafii sa to ale rýchlo ututlalo. Ostatne ako všetko, čo sa v areáli toho nášho „Čuda medzi ZOO a cintorínom“ v uplynulých piatich rokoch udialo. „Všecko je v porádku, bandurky sú v hrádku“... 

V televízii ale funguje dlhoročná a dobre zakopaná piata kolóna, maskovaná zasieťovanými elektronickými mimikrami. Len čo sa niečo šustne mimo dohodnutej fungujúcej informačnej, politickej, biznisovej a inzertnej schémy, už o tom vedia politruci na patričných redakčných, komunitných aj diplomatických miestach.

I teraz je to tak. Do RTVS nastúpilo nové vedenie spravodajstva s ambíciou profesionalizovať ho a zosúladiť s charakterom a poslaním verejnoprávnosti tak, ako to predpisuje platná legislatíva, Štatút i vnútorné predpisy RTVS a ako očakávame my – koncesionári. Žiaľ, spravodajstvo vysielateľa zo zákona sa, vďaka Dikovmu personálnemu experimentu s angažovaním redaktorov komerčných a bulvárnych médií, no aj mladých vyškolených a preškolených aktivistov nespĺňajúcich ani základné predpoklady pre výkon televíznych žurnalistov, zmenilo na neobjektívny politický magazín. Pravda, pluralita, demokracia i aktuálnosť v ňom iba bolestivo skučali v kúte...

No kde sa vzal, tu sa vzal, svetlo sveta uzrel Otvorený list adresovaný vedeniu RTVS (no predovšetkým masám na námestiach) podpísaný 58-mimi pracovníkmi spravodajstva, ktorí vyjadrujú obavy... Priznávajú v liste, že zatiaľ pracujú slobodne, no zároveň "v nepriateľskej atmosfére". Manažmentu RTVS vyčítajú neochotu akceptovať oponentný, kritický názor, naznačujú tiež možné ovplyvňovanie spravodajstva. "Neveríme, že naši nadriadení sú schopní ochrániť redakciu pred silnými tlakmi z vonkajšieho prostredia," uviedli. Podpísaní takisto vyjadrujú obavu, že spravodajstvo RTVS môže stratiť dôveru, ktorú si u divákov a poslucháčov získalo v posledných rokoch.

K tomu dodávam, že ak by v mediálnom priestore existovala výstupná kontrola, kvôli prevahe informačných nepodarkov by spravodajskú fabriku v areáli RTVS  museli z prevádzkových aj z psychohygienických dôvodov v záujme konzumenta (diváka) už krátko po nástupe Dika zavrieť.

Dobre informované kruhy zvnútra televízie tvrdia, že list bol nachystaný už pred ôsmimi mesiacmi, keď do Mlynskej doliny ešte iba kráčal po konkurze nový generálny riaditeľ Jaroslav Rezník. Nerobil však unáhlené zmeny a napriek rastúcej kritike i nespokojnosti verejnosti sa nič podstatného nezmenilo ani pred koncom kalendárneho roka 2017. Vtedy do RTVS zasadli na stoličky šéfov spravodajstva Juraj Rybanský s Borisom Chmelom. Zrejme v tom agresívnom bulvárnom prostredí, kde si každý druhý redaktor a reportér presadzoval a vyjadroval vo vysielaní svoj osobný či schválený politický názor slovenského hlavného mediálneho prúdu, dostali nejaký vírus a ochoreli. Ani nie po pol roku tak prekvapivo a náhle obaja opustili palubu Rezníkovho parníka. Nebývalý precedens, rovnako ako pravidelný priestor vo vysielaní pre štyroch ráčkujúcich redaktorov v Správach RTVS (!). Iba potvrdenie úplného profesionálneho dna televíznej žurnalistiky. 

No teraz, keď do vedenia spravodajstva v rozhlase aj v televízii prišli noví šéfovia, „strážca pokladov“ ten odložený list vytiahol a pripomenul sa s ním u previazaných subjektov.

Som presvedčený, že Slovensko a jeho koncesionári nepotrebujú mať „najobjektívnejšie“ spravodajstvo, ako sa v geoblesovskom spote tisíc krát vychvaľuje sama RTVS . Stačilo by, ak by nieslo pečať objektívneho, nestranného, pravdivého i aktuálneho, v ktorom sa nebudú miešať politické postoje tvorcov a ich tútorov so základnými informáciami o udalosti.

Chceli by sme verejnoprávne spravodajstvo, ktoré dodržiava Ústavu SR, ústavné princípy (vrátene prezumpcie neviny), ktoré sa opiera o platnú legislatívu.       

Potvrdzuje to vo svojej reakcii aj vedenie RTVS, ktoré podľa správy z TASR vidí za iniciatívou signatárov otvoreného listu skôr neochotu akceptovať snahu nového manažmentu spravodajstva vytvárať objektívne, vyvážené, nestranné spravodajstvo. "Tí, ktorí sa s tým nedokážu stotožniť, neakceptujú roky platné pravidlá odvodené od Zákona o RTVS a z neho vyplývajúcich vnútorných smerníc a hľadajú vnútorného i vonkajšieho nepriateľa," uviedli v spoločnom stanovisku generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, šéf spravodajstva Vahram Chuguryan a vedúce televíznej i rozhlasovej spravodajskej sekcie Hana Lyons a Petra Stano Maťašovská.

Podľa mien nejde o žiadnych nováčikov ani nie o neskúsených žurnalistov. Sú to kvalitní, ostrieľaní, dlhoroční novinári, ktorým mnohí z tých signatárov listu nesiahajú ani po členky. Vynára sa teda otázka, čoho sa vlastne boja, pred akými vonkajšími tlakmi ich nebude vedieť nové vedenie ochrániť? Možno počujú trávu rásť, možno im len ktosi šepká, že je treba využiť politickú krízu a masy na námestiach...

Skôr mi z toho konšpiračne vychádzajú iné obavy. Zrejme toho, že niekto od nich bude vyžadovať tvorbu aktuálnych obrazových informácii zo dňa, správ a reportáží s pôvodnými témami, kvalitne a objektívne spracovanými tak, že sa verejnoprávne spravodajstvo výrazne odlíši od spravodajstva komerčných staníc. Že im už konečne niekto vysvetlí, že bulvár, vyfabrikované škandály, kádrovanie a verejná poprava ústavných  činiteľov i ďalších osobností s odlišným politickým názorom, do Správ RTVS nepatria. Že niekto už konečne bude v záujme väčšiny koncesionárov a voličov Slovenskej republiky vyžadovať objektívne, pravdivé a aktuálne spravodajstvo.

Keďže s tou piatou kolónou v televíznych katakombách aj s tou v externom mediálnom a diplomatickom prostredí mám osobnú skúsenosť, počujem i ja v tejto chvíli trávu rásť.

Bude z toho cirkus, šrumec a možno sa o Slovensku bude opäť písať vo wikileaks a bude hovoriť v Európskom parlamente aj v Kongrese USA.

Milí koncesionári, držme si palce ale najmä nebuďme ticho!