Začiatok novej, či pokračovanie studenej vojny

Naša ekonomika rastie, naši vojaci sa v podstate vrátili z Iraku a Afganistanu, ale vidíme debaty o úlohe Ameriky vo svete, o tom čo značí sila, všetkých nepriateľov, predpokladaných protivníkov, rozvíjajúcej sa Číny, či vzmáhajúceho sa Ruska. Ako prezident USA viem o nebezpečenstvách s ktorými sa musíme potykať, povedal B. Obama na zasadnutí OSN. Okrem toho povedal, že nebude váhať použiť silu pri jednostrannom použití“ pre ochranu USA a jeho spojencov“. Jednoducho B. Obama povedal, že Čína a Rusko sú potenciálni nepriatelia USA. Toto boli naozaj silné slová, ktoré sa síce nevymykajú trvalej vojenskej doktríne a politike USA. Ale predsa len, padajúci vplyv USA spôsobil, že uvažujú o rozmiestnení jadrových zbrani v Európe (v Nemecku, o nás bez nás, teda bez toho aby sa spýtali obyvateľov Nemecka?) a tým vytvoria v dnes chaotickej Európe ďalšie napätie, ktoré sa samozrejme nezaobíde bez odvetných krokov Ruska. Ešte v júni agentúra Reuters priniesla správu, že USA, nevylučujú jadrový útok na Rusko. Toto vystúpenie B. Obamu možno však charakterizovať aj z pohľadu „chromej kačky“ (tak totiž volajú Američania prezidenta, ktorý je na odchode z funkcie). Na jednej strane B. Obama hovoril, že chce vidieť silné Rusko na druhej strane obvinil Rusko zo všetkých smrteľných hriechov, vrátane „okupácii“ Ukrajiny. Čo však povie v týchto dňoch „chromá kačka“ nie je ani podstatné a ani dôležité.

 

Vystúpenie Vladimíra Putina bola však zaujímavé. Zdôraznil, že OSN vlastne vznikla na základe Jaltskej konferencie, teda v dnešnom Rusku, reagoval aj na kritiku voči OSN, že je neefektívna a podobne. Pripomenul, že rôznorodosť názorov bola v OSN vždy ,ale bolo tu právo veta, ktoré dnes niektorí chcú zrušiť, pritom zdôraznil, že pri zrode OSN nikto nepredpokladal, že tu bude panovať jednomyseľnosť. Aj preto ten poriadok, ktorý dnes existuje v OSN je demokratický a legitímny.

„Vieme, že po skončení studenej vojny - všetci to dobre vedia - vzniklo vo svete jedno centrum dominovania. A vtedy u tých, ktorí sa ocitli na vrchole tejto pyramídy vznikol dojem a ošiaľ, že ak sú takí silní a výnimoční, tak vedia najlepšie čo treba robiť. A vzápätí za tým sa objavil názor, že netreba brať do úvahy názor OSN, ktorá sa tu „motá pod nohami“ a že jednoducho OSN zostarela a splnila svoju misiu v tej súčasnej podobe. Škoda, že dnes nie všetci máme možnosť sledovať napríklad Russia Today, alebo americké televízne kanály. Keď totiž hovoril V. Putin a začal veci nazývať pravým menom a priamo sa obrátil na tých, ktorí exportujú revolúcie na Blízky Východ a do severnej Afriky a výsledkom je chaos, utečenci, násilie a smrť, na jeho tvári sa objavil taký emotívny výraz, že nielen tých sále muselo zamraziť.

 

 „Tak by som sa chcel spýtať tých, kto vytvoril takúto situáciu: Viete vy vôbec čo ste spôsobili?“ A to sa pritom pozeral rovno do očí tým, ktorí rečnili pred ním. A túto vetu si bude treba asi pamätať, lebo zrejme vojde do histórie. Ruský prezident predložil aj návrh na antiteroristickú koalíciu, ktorá bude existovať v rámci Rady bezpečnosti OSN.

 

Vlnu nevole spôsobil poľský prezident A. Duda, ktorý doslovne povedal: 1. septembra 1939 nás napadlo hitlerovské Nemecko a 17. septembra 1939 na nás zaútočil ZSSR. Nuž tento mládenec asi nevie prečo si môže spievať „Ešte Polska nezgyniela“. Viac slov ani netreba. Takéto lapsusy Poľska si už svet ani nevšíma, bolo ich vždy dosť. Zato o prejave V. Putina sa bude hovoriť celé mesiace a bude sa rozoberať slovo za slovom. A zrejme sa to odrazí aj na prezidentskej kampani v USA. Zostáva len dúfať, že v tom dobrom slova zmysle. Bez toho, aby človek fandil Obamovi, Putinovi, Hollandovi, Merkelovej, nestranne treba priznať, že ten prejav V. Putina mal logiku, hlavu aj pätu a Rusi majú to šťastie, že môžu byť na svojho prezidenta hrdí, čo nemožno povedať o iných prezidentoch.

 

 

 

V. Putin: V CIA nie sú zlí špecialisti

 

Rozhovor V. Putina s novinárom Charlie Rousom pre americké televízne stanice SBS a PBS/krátene/

 

Ch.R: Vy si myslíte, že Spojené štáty americké sú zviazané so zvrhnutím Viktora Janukovyča, ktorý bol nútený utiecť do Ruska?

V.P: Ja to viem presne

 

Ch.R: A odkiaľ to viete?

V.P: To je jednoduché. Pretože s ľuďmi, ktorí žijú na Ukrajine, s ktorými máme tisícky všelijakých kontaktov a tisícky zväzkov. A my vieme, kto, kde, stretával sa, pracoval s tými ľuďmi, ktorí zvrhli Janukovyča, ako ich podporovali, koľko platili, ako pripravovali, v ktorých krajinách a kto boli títo inštruktori. Vieme všetko. A úprimne hovoriac, naši americkí partneri to už ani neskrývajú.

 

Ch.R: Vy si vážite suverenitu Ukrajiny?

V.P: Samozrejme. Ale my chceme, aby si aj iné krajiny vážili suverenitu druhých krajín, vrátane Ukrajiny. A vážiť si suverenitu, to znamená nedopustiť štátnych prevratov , neústavných činností a nezákonnej zmeny legitímnej moci.

 

Ch.R: Akým spôsobom sa deje zvrhnutie legitímnej moci? Akú úlohu zohráva Rusko pri obnove moci na Ukrajine?

V.P: Rusko nikdy neprijímalo a nebude prijímať účasť na činnostiach, ktoré by smerovali k zmene legitímnej moci.

 

Ch.R: A bolo by pre vás nevyhnutné, aby ste použili silu na dosiahnutie cieľa?

V.P.: Samozrejme, že nie.

 

CH.R.: Mnohí hovoria o prítomnosti ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou a niektorí tvrdia, že ruské vojska sa nachádzajú na území susednej krajiny?

V.P: U vás existuje vojenská prítomnosť v Európe?

 

Ch.R.: Áno.

V.P: V Európe sa nachádzajú taktické jadrové zbrane USA, netreba na to zabúdať. Čo to znamená? Aby okupovali Nemecko, alebo aby preorientovali okupačné vojská , na vojská NATO? A ak my držíme vojská na hraniciach, na našom území, na hraniciach s akýmsi štátom, vy to pokladáte za trestný čin?

 

Ch.R: V USA veľmi veľa o vás hovoria?

V.P: To sa už nemajú čím zaoberať?

 

Ch.R: Možno sú to zvedaví ľudia. Môže byť, že vy ste zaujímavý človek, aj to môže byť pravda. Vedia, že ste pracovali v KGB, potom začali politickú kariéru v Petrohrade, stali ste s námestníkom primátora, potom prišli do Moskvy. Je pre nich interesantné, že vás vidia na fotografiách do pol pása nahého, ktorý skáče na koni a tak hovoria: to je človek, ktorý pôsobí veľmi silným dojmom, obrazom silného chlapíka. Vy máte radi svoju prácu. Vám sa páči predstavovať Rusko a ja viem, že ste pracovali v zahraničnej rozviedke a chápem, že to patrilo k vašej práci - „čítať“ ľudí...

V.P: Bola to moja práca. Dnes mám inú prácu a už dosť dlho.

 

Ch.R: Niekto my v Rusku povedal, že bývalý členovia KGB neexistujú..?

V.P: Vy iste viete, že bezcieľne sa neudeje žiadna etapa nášho života. Nech sa zaoberáme čímkoľvek, nech robíme čokoľvek, tie znalosti, skúsenosti si nesieme so sebou, zostávajú s nami a my ich niekedy môžeme aj využiť. V tomto zmysle – áno, majú pravdu.

 

Ch.R: Raz mi jeden z členov CIA povedal, že vy máte zvláštne návyky. Vy vraj viete očarovať ľudí a obyčajne sa vám to darí. Vy ich vraj dokážete poblázniť.

V.P.: No, ak vám to povedali v CIA, tak to musí byť pravda. Nie sú to zlí špecialisti.

 

Ch.R: Vašu veľkú popularitu v Rusku vám musí závidieť každý politik vo svete. Čím si získavate takú popularitu?

 V.P: Je niečo, čo spája mňa a všetkých obyvateľov Ruska. Je to niečo spoločné , čo nás spája – láska k Vlasti.

 

Ch.R: V čase osláv 7O. výročia skončenia druhej svetovej vojny, keď všetci spomínali na obete, ktoré prinieslo Rusko, na nás veľmi silno zapôsobil obraz, kde stojíte vy so slzami v očiach a držíte fotografiu svojho otca.

V.P: Áno ,mojej rodine spôsobila druhá svetová vojna veľké straty, u všetkých príbuzných. To je pravda, v rodine otca bolo päť bratov, štyria zahynuli. Z mamičkinej strany je to podobný osud. Rusko bolo silno zasiahnuté. Samozrejme, na to nezabúdame a nesmieme zabudnúť, nie preto, aby sme kohosi obviňovali, ale preto, aby sa nič podobné v budúcnosti už neopakovalo.

 

Ch.R: Vy ste tiež povedali, že najväčšou tragédiou v minulom storočí bol rozpad Sovietskeho zväzu. Niektorí ľudia, ktorí sa dnes pozerajú na Ukrajinu, Gruzínsko si myslia, že vy chcete obnoviť ani nie tak sovietske impérium, ako skôr sféru vplyvu, ktorú Rusko, podľa vášho názoru si zasluhuje na základe predchádzajúcich zväzkov, ktoré existovali tých rokoch. Prečo sa usmievate?

V.P: Lebo ma rozosmievate . Nás po celý čas obviňujú z akýchsi ambícii a po celý čas sa snažia kaličiť. Je pravda, že som povedal, že rozpad Sovietskeho zväzu bol tragédiou 2O. storočia. Viete prečo? Pretože v jednom čase sa za hranicami Ruskej federácie ocitlo 25 miliónov ruských ľudí. Žili v jednej krajine a zrazu sa ocitli za hranicami. Viete si predstaviť koľko vzniklo problémov? Bytové otázky, rozchody rodín, ekonomické problémy, sociálne problémy, ani sa nedá jednoducho povedať všetko. A vy si myslíte, že to je normálny, keď sa 25 miliónov ruských občanov zrazu ocitlo za hranicami? Rusi sú dnes najviac rozdeleným národom v súčasnom svete. To nie je problém? Pre vás možno nie, ale pre mňa. Je to problém.

 

Ch.R: Mnohí v Rusku vás kritizujú. Neviem či to viete, ale hovoria, že Rusko je skôr autokratické ako demokratické. Politická opozícia sa nachádza vo väzeniach, alebo ich zabíjajú. Oni tvrdia, že vaša moc je nedeliteľná a tiež aj to, že moc, či skôr absolútna moc, Čo by ste povedali týmto ľudom, nespokojným s politickou klímou v Rusku?

V.P: Nemôže byť žiadna demokracia, bez dodržiavania zákonov a všetci sú povinní ich dodržiavať, to je to hlavné a zásadné o čom musíme vedieť a na čo nikto nemôže zabúdať. Čo sa týka takých tragických udalostí, ako smrť ľudí, vrátane novinárov, žiaľ to sa deje vo všetkých krajinách sveta. Ale ak sa to stane u nás, robíme všetko pre to, aby vinníci boli nájdení, súdení a potrestaní. Ale najhlavnejšie je to, že my budeme ďalej pracovať nad zdokonalením nášho politického systému, aby ľudia cítili, aby radový občan cítil, že má vplyv na život štátu a spoločnosti, že má vplyv na moci, a aby moc cítili, že nesie zodpovednosť pred tými ľuďmi, ktorí dôverujú predstaviteľom moci v čase volebných kampaní.

 

Ch. R: Zaujíma vás Amerika vo väčšej miere, ako krajiny s ktorými spolupracujete?

V.P: Samozrejme, pre nás je zaujímavé, čo sa deje v Spojených štátoch amerických. Amerika má predsa len veľký vplyv na celom svete.

 

Ch.R.: Čo sa vám najviac páči na Amerike?

V.P: Tvorivý prístup k riešeniu problémov, ktoré stoja pred Amerikou, otvorenosť, čo dovoľuje rozvinúť vnútorný potenciál ľudí. Myslím si, že práve vďaka tomu Amerika vo svojom rozvoji dosiahla také veľké úspechy.

 

Ch.R: Dovoľte mi opýtať sa, čo si myslíme o prezidentovi Obamovi? Ako by ste ho hodnotili?

V.P.: Ja si nemyslím, že by som mal právo dávať hodnotenia prezidentovi USA. To je vec amerického národa.

 

Ch.R: Nemyslíte si, že jeho konanie v medzinárodných otázkach je dielom jeho slabosti?

V.P: Ja si to nemyslím. Vec spočíva v tom, že v ktorejkoľvek krajine, vrátane USA, kde, a to je možné viac, ako v inej krajine, zahraničnopolitické faktory sa využívajú vo vnútropolitickom boji. V USA stoja už čoskoro pred volebnou kampaňou. Vždy sa rozohráva ruská karta, alebo nejaká iná.

 

Ch.R.: Dovoľte mi položiť takúto otázku. On vás počúva?

V.P.: Mne sa zdá, že mi jeden druhého počúvame, zvlášť v tej časti, ktorá neprotirečí našim vlastným predstavám o tom, čo máme robiť a čo robiť nemáme.

 

Ch.R: Myslíte si, že on pokladá Rusko sa seberovné? Čo si myslíte, pokladá on vás za seberovného?

V.P: Tak to sa musíte opýtať jeho . Ako ja môžem vedieť, čo si myslí.

 

Ch. R: Marco Rubio, jeden z kandidátov na post prezidenta USA z Republikánskej strany v čase diskusie vás nazval gangstrom.

V.P: Ako ja môžem byť gangster, keď som pracoval v KGB. To skutočne nezodpovedá danému stavu.

 

Ch. R: Boja sa vás ľudia v Rusku?

V.P: Myslím si, že nie. Vychádzam z toho, že väčšina ľudí mi dôveruje, keď ma volí vo voľbách. A to je najdôležitejšie. To na vás kladie obrovskú zodpovednosť, kolosálnu. Ja som rád, že mi ľudia dôverujú a som im za to vďačný ale pritom pociťujem obrovskú zodpovednosť za to čo robím a ako to robím.

 

Ch. R: Viete, že niektorí vás volajú cárom?

V.P: No a čo, mňa už nazývajú kadejako.

 

Ch.R.: Tento názov vás uspokojuje?

V.P: Nie. Nie je dôležité, ako ťa nazývajú, či už tí, ktorí ti prajú, alebo priatelia, či politickí protivníci. Dôležité je to, čo si myslíš o tom, čo máš robiť pre záujem krajiny, ktorá ťa dala na také miesto, na taký post ako je prezident Ruskej federácie.