Európske vlády a západné média dovolili Washingtonu, aby rozpútal veľkú propagačnú agresiu proti Rusku a tak znova po rokoch spôsobil, že svet bude zničený. Washingtonu sa podarilo, že jeho primitívne klamstvá mali úspech, keď z Ruska urobili démona, ktorý vedie nový Stalin alebo Hitler, ako to urobili úspešne prípade Husajna v Iraku, Kaddafiho v Lýbii, Talibanu v Afganistane, Asada v Sýrii a Chaveza vo Venezuele a aj Iránu.

Skutoční démoni – Clinton, Bush, Obama sú naproti tomu „výnimočnými“ a „prepotrebnými“ ľuďmi a z nich nikto démonov nerobí. Ich zločiny prejdú bez povšimnutia, zatiaľ čo fiktívne zločiny sa prisudzujú nevýnimočným a nepotrebným ľudom a krajinám. Skutočným dôvodom, prečo Washington robí z týchto ľudí démonov je vytvoriť podmienky, aby proti ním mohol použiť ozbrojené sily. Tento starý recept stále funguje. Neustále klamstvá o „ruskej agresii“ vytvorili agresiu z čistého vzduchu. John Kerry a Marie Harfova z ministerstva zahraničných vecí každý deň predkladajú nové a nové mystifikácie, ale nikdy ich nepodporia dôkazmi.

Zákon Senátu 2277 poskytuje základy pre posilnenie armádnych jednotiek na ruských hraniciach a poskytuje pre Ukrajinu aj štatút nečlenskej krajiny NATO, ako spojenca USA /podobne ako Izrael, Japonsko, Južná Kórea/. Veliteľ NATO, americký generál Bredlove si pripravuje svoje plány na vytvorenie vojenských zásob na ukrajinských hraniciach, aby jednotky NATO mohli zaútočiť na Rusko. Náčelník amerického generálneho štábu, generál M. Dempsey, pracuje na príprave americkej verejnej mienky na ďalšiu vojnu. V júli 24tého povedal Dempsey na Aspen Security Forum, kde sa vytvára americká verejná mienka, že Putinova agresia je porovnateľná so Stalinovou roku 1939 do Poľska a že ruská hrozba nie je len na Ukrajinu, ale že je globálneho charakteru.

Inteligencia na tomto fóre sa ani nesmiala, keď Dempsey povedal, že údajná vojenská prítomnosť na Ukrajine je prvým prípadom od roku 1939, keď nejaká krajina urobila vedome rozhodnutie, použiť armádu inej krajine, aby dosiahla svoj cieľ. Nikto sa neopýtal, čo robil Washington za posledných troch prezidentov, za Clintona v Srbsku,za Busha a Obamu Afganistane, Iraku, Somálsku, Pakistane, Jemene, za Obamu Lýbii a Sýrii.

Demseyho výrok: „Máte tu ruskú armádu, ktorá urobila vedomé rozhodnutie použiť svoju vojenskú silu na územie inej suverénnej krajiny, aby dosiahla svoj cieľ. Je to po prvý raz od roku 1939, či tak voľajako, kedy sa to stalo. Celkom jasne idú cestou presadiť sa inými spôsobmi nielen o východnej ale aj západnej Európe a voči USA“. Názor Washingtonu, že set je jeho ustricou, je tak hlboko zakorenený, že ani Dempsey a ani jeho vzdelané publikom neprišlo na absurdnosť tohto výroku. Washington a súčasná americká populácia s prázdnym mozgom berie daný fakt, že naša „výnimočná“ a „nenahraditeľná“ krajina nie je obmedzovaná vo svojich činoch suverenitou ostatných krajín.

Washington berie ako samozrejmosť, že americké právo je v ostatných krajinách nadradené nad ich vlastné právo, treba sa spýtať vo Francúzsku či Švajčiarsku, kde USA môžu diktovať finančným inštitúciám a korporáciám, s kým môžu robiť biznis a s kým nie, len sa spýtajte v ktorejkoľvek krajine, ktorej bolo zakázané robiť biznis s Iránom. Berie sa ako samozrejmosť, že USA môžu napadnúť ktorúkoľvek krajinu, z ktorej vodcu urobia démona a potom zvrhnú- tak ako v Iraku, Hondurase, Lýbii, Srbsku a pod. A že môže viesť vojenské operácie proti krajinám ako je Pakistan či Jemen s ktorými USA nie sú vo vojne.

 Biely dom znova rozkrúca kolesá vojny. Okamžite ako sa začnú krútiť, ťahá ich to zotrvačnosťou dopredu. Idiotské a naozaj skutočne stupídne vlády a média Európe, zdá sa nie sú si vedomé tohto ničiaceho divadla a ani ohľadov na vlastnú budúcnosť. Neexistencia budúcnosti je im asi ľahostajná. Svojou bezstarostnosťou sa sami odsudzujú k zániku a s nimi bohužiaľ aj väčšina ľudstva. Zrútili by sa snáď nebesia, keby francúzsky prezident, anglický premiér či nemecká kancelárka neboli poznaní do Bieleho domu, alebo keby poľskí „niktoši“ nedostali od Washingtonu svojich tridsať strieborných?

Sú čitatelia, ktorí nemôžu tolerovať problémy bez riešení. Jedno také ponúkam: Jednou z mála možnosti ako sa vyhnúť vojne je, že Putin predloží túto záležitosť v OSN. Ak Washington mohol poslať Colina Powella, aby tam pomocou hlúpych klamstiev obhajoval intervenciu do Iraku, mal by byť Putin schopný predložiť OSN skutočný a pravdivý prípad vojny USA proti Rusku. Na rozdiel od Obamu je totiž pripravený podeliť sa o dôkazy, ktoré Rusko má, čo sa týka Ukrajiny: je pomerne jednoduché zdôvodniť, že Washington zorganizoval puč, ktorý zvrhol demokraticky zvolenú vládu a že podporuje násilnosti proti tým, ktorí sa proti puču postavili a že je hluchý proti požiadavkám Ruska oči Kyjevu a vzbúrencom, aby svoje spory vyriešili rokovaním.

Putin by mal dať svetu jasne na vedomie, že Washington pokračuje provokačných vojenských krokoch proti Rusku s posilňovaním jednotiek na ruských hraniciach a s výzvami, aby sa ich počty zvýšili, s provokačnými krokmi amerických generálov a vládnych predstaviteľov a ich snahou izolovať Rusko a spôsobiť mu ekonomické a politické škody. Putin by mal dať svetu jasne na vedomie, že u provokácií existuje hranica, ktorú už nemôže jeho krajina akceptovať, pretože si uvedomuje, že je ohrozená preventívnym jadrovým útokom USA. Putin môže deklarovať odstúpenie Washingtonu od zmluvy po balistických raketách, budovanie základní na ruských hraniciach a zmenu strategickej doktríny Washingtonu, ktorá povyšuje americké jadrové sily z odvetných na sily p preventívneho jadrového útoku.

Putin by mal jasne povedať, na čo všetci akosi zabúdajú – že pravdepodobným dôsledkom akceptovania amerických klamstiev a agresie, nebude len akási „ďalšia“ vojna, ale fakticky koniec života na našej planéte. Zvlášť vazalom USA Európe, Japonsku, Kanade, Austrálii, musí byť už konečne jasné, že je ich zodpovednosťou zastaviť Washington alebo prijať zodpovednosť za ďalšiu vojnu. Niet totiž vôbec žiadnych pochybností, že Washington na tieto obvinenia je schopný odpovedať. Vládne mu Wolfowitzova doktrína, ktorá ovláda americkú zahraničnú politiku a ktorá sa môže stáť rozsudkom smrti nad našou planétou: „Našim prvým cieľom je zabrániť znovuzrodeniu nového konkurenta, či už na území bývalého Sovietskeho zväzu alebo niekde inde, ktorý predstavuje hrozbu poriadku, ktorý predtým predstavovali Sovieti. Toto je dominujúci dôvod tvoriaci základ novej regionálnej obrannej stratégie a vyžaduje, aby sme zabránili akejkoľvek nepriateľskej mocnosti v ovládnutí regiónu, zdroje ktorého by postačili k vytvoreniu globálnej mocnosti“.

Za „nepriateľskú mocnosť“ je pritom označovaná akákoľvek krajina, ktorá nie je vazalom Washingtonu. Wolfowitzova doktrína, zaväzuje USA a ich ľud, dôveryhodných spojencov USA v EU a ich ľud, k vojne s Ruskom a Čínou. Pokiaľ nebudú Rusko a Čína pred USA kapitulovať, bude svet zničený. Práve toto, či už vedome alebo nevedome zadubené vlády krajín EÚ a predajní novinári západných médií podporujú, keď tlieskajú klamstvám súčasného agresívneho Washingtonu.

/www.paulcraigroberts.com/

Prekl.: Fritz Freitag

/Paul Craig Roberts je bývalý námestník ministra financií USA a známy ekonomický a politický publicista USA/