Košice sú skutočne mestom športu. Už s oficiálnym prívlastkom „Európske“, ale so všetkým čo k tomu patrí. Presvedčili sa o tom pred časom aj členovia hodnotiacej komisie Asociácie európskych miest športu /ACES Europe/, ktorá má sídlo v Bruseli na čele s jej predsedom  Gianom Francescom Lupattellim. Bola už v poradí tretia, najpočetnejšia a v najsilnejšom zložení – tie dve v predchádzajúcom roku navrhli Košice do užšieho výberu pre udelenie titulu Európske mesto športu 2016. Len pre zaujímavosť – člen tejto komisie za strednú Európu Lukáš Vorel z ČR už po minuloročnej návšteve Košíc jednoznačne konštatoval, že keby to záviselo iba od neho, tak Košice ho dostanú.

Členovia hodnotiacej komisie navštívili špecializovanú športovú materskú škôlku, Steel  arénu – Košický štadión Ladislava Trojáka, lanové centrum na sídlisku Nad Jazerom, sledovali beh v centre mesta pre širokú verejnosť Farbám neujdeš a oboznámili sa s dejinami najstaršieho maratónu v Európe  - Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach.  Členovia komisie sa tvárili tak, ako sa na každú poriadnu hodnotiacu komisiu patrí. Nedávali navonok najavo žiadne emócie, vyjadrovali sa zdržanlivo a veľmi diplomaticky, na ich tvárach však bolo vidieť, že s návštevou slovenského kandidujúceho mesta boli nadmieru spokojní. Presvedčili sa, že vedenie mesta má k športu ten najúprimnejší vzťah, má svoje konkrétne vízie a predstavy o jeho budúcnosti, pričom vychádza z filozofie „Šport pre všetkých“. Tento slogan vyjadruje i podstatu celého úsilia zainteresovaných i ďalších nadšencov urobiť z Košíc trvalé a najmä neformálne mesto športu.

Titul Európske mesto športu je dobrým odrazovým mostíkom pre Košice ako dejiskom Európskeho olympijského festivalu mládeže EYOF 2021. Po rokoch, kedy sa v Košiciach likvidovali športoviská jedno za druhým sa podarilo spracovať a začať realizovať dlhodobý projekt rozvoja športu už pri v súčasnosti najlepšej športovej infraštruktúre na Slovensku! S terajšími objektmi a budovanými podľa pripraveného plánu výstavby Košice v roku 2021 budú môcť ponúknuť kvalitné a moderné objekty, pripravené na zorganizovanie náročných súťaží v deviatich druhoch športu.

KAŽDÝ ROK NOVÉ ŠPORTOVISKO

Primátor Košíc MUDr. Richard Raši (SMER-SD) nepatrí medzi tých jeho kolegov, ktorí prichádzajú na rôzne športové podujatia odovzdať trofej víťazom a podať ruku im a potenciálnym voličom. Možno ho zaradiť medzi veľmi aktívnych rekreačných športovcov, pričom využíva  každú príležitosť zúčastniť sa bežeckých i plaveckých podujatí pre širokú verejnosť.

Pred udelením titulu Európske mesto športu nám košický primátor povedal: „V Košiciach si uvedomujeme, že rozvoj športu nie je len záležitosťou úspešne zvládnutých prestížnych podujatí, ale výsledkom dlhodobej systematickej práce. Preto máme pripravenú na schválenie v mestskom zastupiteľstve v poradí tretiu Koncepciu rozvoja športu na roky 2015 - 2020. Každý rok máme v pláne postaviť minimálne jedno veľké športové zariadenie: letné kúpalisko a plaváreň ČH (2016), modernú futbalovú arénu (2017), Národné tenisové centrum (2018), Športové centrum pre hendikepovaných (2020), v poradí šiesty atletický ovál v meste (2020), exteriérové fitnescentrá, vodný kanál, multifunkčnú halu, aquapark a desiatky kilometrov nových cyklistických trás“.

Športový program Košíc je v tomto roku skutočne bohatý a pestrý. Niektoré z podujatí sa už uskutočnili, na ďalšie sa obyvatelia mesta i širokého okolia ešte len tešia. Sú to VSE City Run, Night Run, 24 hodín v bazéne, 24 hodín na ľade, Spoznaj behom Košice, Beh v ZOO, Košický vodácky maratón, Plavba troch generácií na Hornáde, Cassovia Jumping show, Velvet Run, Move Week, seniorská olympiáda a mnohé ďalšie. Dve najvýznamnejšie – 91.ročník Medzinárodného maratónu mieru a Medzinárodná šesťdňová motocyklová súťaž /MS v endure/ budú v jeseni.

V nedávnej minulosti sa Košice predstavili ako dejisko dobre pripravených a organizačne bezchybne zvládnutých mnohých súťaží  európskeho i svetového významu. V tomto zozname sú MS v hokeji 2011, juniorské MS v orientačnom behu a vzpieraní 2012, Svetová liga vo volejbale 2012, 2014, kvalifikácia na svetovú ligu v hádzanej 2014, Euroliga v basketbale žien 2009-2015, Európsky pohár vo vodnom lyžovaní 2013, MS v kulturistike 2009, Svetová liga vo vodnom póle 2014, 2015, Svetová krasokorčuliarska exhibícia juniorov 2014, atď.

Mesto si dalo ohodnotiť svoje športové aktivity niektorými špecializovanými športovými inštitúciami ako Asociáciou šport pre všetkých SR a Medzinárodnou športovou a kultúrnou asociáciou ISCA. Obe zhodne konštatovali, že napr. v rámci eurokampane MOVE WEEK sa do športovania v priebehu jedného týždňa v roku 2014 zapojilo 15 620 Košičanov na 67 podujatiach, pričom tento počet nedosiahli ani mestá s vyšším počtom obyvateľov.

Na rozdiel od Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, Košice za zisk čestného titulu Európske mesto športu nedostane ani cent. Zainteresovaní však vedia, že ide o prestížnu záležitosť a imidž Košíc, ktorý sa dá všestranne využiť. Napríklad na získanie príspevkov sponzorov do športu, zintenzívnenie cestovného ruchu, v neposlednom rade o lepšiu východiskovú pozíciu pri uchádzaní sa o zorganizovanie  významných a atraktívnych šampionátov európskeho i svetového významu. Podľa doterajších skúsenosti niektorých Európskych miest športu z predchádzajúcich rokov sa dá z tohto titulu ekonomicky vyťažiť konkrétny zisk, napríklad za každé vložené euro až 400-násobok...

VÝSTAVBA UŽ NAOSTRO

V mestskej časti Košice - sídlisko Košického vládneho programu sa už začalo s výstavbou multifunkčnej haly, ktorá bude súčasťou jednej z tamojších základných škôl. Hala má byť vybavená hokejovým ihriskom, poslúži aj na hranie hokejbalu a inline hokeja. Jej súčasťou bude aj vonkajší multifunkčný komplex, fitnes centrum, priestorné šatne a hľadisko pre divákov.

V Mestskom parku, v priestoroch, kde sa aktívne športovalo už pred storočím, vyrastá City Park Center. Projekt zahŕňa prestavbu tenisových kurtov tak, aby sa mohli využívať v priebehu celého roka, ihrisko na squash, bowlingovú dráhu a rekonštrukciu pôvodného objektu, tzv. korčuliarskeho pavilónu. Pribudnú tu aj hotelový a reštauračný komplex.

Už do roku 1990 mali Košice dve špecializované haly pre športovú gymnastiku, ale v súčasnosti ani jednu. Tá pre ženy zhorela, druhá, pre mužov, už dávno neslúži svojmu účelu. Na mieste zhorenej telocvične vyrastie multifunkčné gymnastické centrum, ktoré bude mať aj hracie plochy pre floorbal, futsal, volejbal, basketbal, tenis a bedminton. Súčasťou vybavenia bude aj exteriérové ihrisko, fitnes, sauna a šatne.

V súvislosti s vylúčením mužstva MFK Košice z najvyššej futbalovej súťaže a preradením ho do II. ligy, vznikli vo verejnosti obavy, či sa vlastne začne plánovaná  výstavba nového futbalového štadióna. Určite začne – a to ešte v tomto roku, konkrétne v juhozápadnej časti mesta. Jeho definitívna podoba však ešte nie je známa. Košická futbalová aréna bude pre 9 000 divákov s vyhrievanou hracou plochou a zodpovedať štandardom  UEFA 4.kategórie. Na výstavbu prvého mestského futbalového štadióna v športových dejinách Košíc je vyhradených 12 mil. eur.

NAJAKTÍVNEJŠÍ OLYMPIONICI SÚ V KOŠICIACH

Olympijský klub Košice patrí u nás medzi najstaršie. Zároveň medzi najlepšie a najaktívnejšie. V súťaži, ktorú každoročne organizuje Slovenský olympijský výbor, sa pravidelne umiestňuje na „medailových pozíciách a trikrát ju aj vyhral. Jeho členovia svojími radami i skúsenosťami pomáhali zakladať olympijské kluby v Prešove, Michalovciach, Spišskej Novej Vsi a v Lučenci. Celé dve desaťročia na jeho čele stál Anton Švajlen, účastník OH 1964, člen futbalového tímu, ktorý tam vybojoval striebornú medailu. V súčasnosti je čestným predsedom tohto OK /vo funkcii ho vystriedal zápasník Miroslav Luberda, účastník OH 1992 v Barcelone/.

„Naša činnosť je skutočne pestrá. Zameriavame sa predovšetkým na deti a mládež. Pripravujeme pre nich športové zápolenia i vedomostné kvízy s hlavným cieľom – naučiť ich, že šport a celý olympionizmus vždy vychádzal z fair-play. V tomto duchu sa snažíme ich vychovávať priamo na ihriskách i atletických dráhach. Okrem toho prípravou súťaží – memoriálov im približujeme pre nich neznáme osobnosti, ktoré tak veľa urobili pre košický šport. Sú to futbalové Memoriály Štefana Jačianskeho, Jozefa Bombu, Jozefa Desiatnika Františka Hoholka, Beh Jána Margitu, basketbalový Memoriál Zoltána Krenického a Memoriál Jaroslava Papiernika v hádzanej“, hovorí A.Švajlen.

Klub olympionikov Košice je známy aj každoročným organizovaním Plesu olympionikov a najmä pravidelnými štvrtkovými stretávaniami sa jeho členov v klubovni, ktorú majú raz týždenne bezplatne k dispozícii od TJ Metropol Košice. Práve tí najstarší – vyše 80-ročný Július Kánássy, dlhoročný futbalista Jednoty Košice a Slovana Bratislava a 78-ročný Anton Švajlen patria medzi najaktívnejších propagátorov nového druhu športu, ktorý sa zrodil na Slovensku a ktorý podľa nich raz sa bude hrávať na celom svete. Ide o fajnball /medzinárodný názov sixball/, nekontaktnú loptovú hru, ktorej sa môžu venovať deti, dôchodcovia, dokonca i telesne postihnutí. Zásluhou Olympijského klubu Košice, ktorý prevzal neoficiálnu záštitu nad propagáciou tohto športu, si fajnball už vyskúšali i hokejoví majstri HC Košice, hokejová legenda Igor Liba, niekoľkonásobný majster sveta a Európy v nohejbale Marián Žigala, jeho dcéra Miriam, svetová šampiónka vo fitnes, jeden z najlepších slovenských futbalistov minulého storočia Jozef Móder, atď. „Keby záležalo na mne, tak fajnballové ihrisko by mala každá základná škola“, povedal A. Švajlen. Žiaľ, zatiaľ ho majú iba dve – jedna v Snine a druhá pri Košiciach v obci Budimír. Ďalšie, verme, že budú mať k dispozícii Košičania už priamo v meste.

/NIELEN/ KOŠICKÉ RODINNÉ STRIEBRO

Primátor Košíc MUDr. Richard Raši v súvislosti s udelením titulu Európske mesto športu nikdy netajil tým, že jedným z tromfov Košíc pri ich celkovom hodnotení sa musí stať organizovanie Medzinárodného maratónu mieru. Nakoniec sa aj tak stalo. Nie náhodou všetky komisie, ktoré v tejto súvislosti prišli do Košíc, sa zaujímali o dejiny, súčasnosť i perspektívy najstaršieho maratónskeho behu na starom kontinente, ktorý v uplynulom ročníku oslávil svoje 90. narodeniny. Košický  maratón a olympionizmus  sú ako spojené nádoby. Myšlienka usporiadať v Košiciach beh na trati dlhej 42 125 metrov sa zrodila v hlave Ing. Vojtecha Brauna-Bukovského v čase sledovania maratónskeho behu na VIII. olympijských hrách v roku 1924 v Paríži. Počas doterajších rokov trvania MMM na ňom štartovali budúci olympijskí víťazi /Zabala, Cierpinski/, v roku 1961 vyhral Bikila Abebe ktorý rok predtým sa stal olympijským víťazom v Ríme. Okrem tohto tria štartovali v Košiciach aj desiatky ďalších vytrvalcov – účastníkov OH.

V rokoch 1989-1990 došlo v Organizačnom výbore MMM k výmene generácií, okrem toho v tomto období vzniklo občianske združenie Maratónsky klub. Jeho predsedom sa stal JUDr. Štefan Daňo a riaditeľom MMM Ing. Branislav Koniar. Obaja sú v týchto funkciách dodnes. Táto dvojica protagonistov spoločne s tímom spolupracovníkov nielenže zachytila svetový trend vo vývoji maratónskych podujatí, ale zároveň dokázali začleniť MMM do medzinárodných asociácií. Výsledkom týchto snáh bolo, napríklad, pridelenie Košiciam usporiadanie svetového šampionátu IAAF v polmaratóne v roku 1997, ktoré jeho organizátorom prinieslo celosvetové uznanie.

MMM kráča k svojej storočnici s vynikajúcimi športovými i organizačnými úspechmi i na poli športovej diplomacie /rekordné časy 2:07:01 hod., resp. 2:27:43 hod., vyše 10 000 účastníkov vo všetkých súťažiach/ . Možno podľa B.Koniara povedať futbalovou terminológiou, že každoročne postupuje do Ligy majstrov. „Náš maratón určite nesmie opustiť ambíciu stavať popri kvantite i na kvalitu. V Európe je pomerne dosť maratónov zameraných na počet účastníkov, no pre MMM by to bol krok späť. Okrem toho sa dostáva, pokiaľ ide o počet štartujúcich v jeden deň, k limitným hraniciam. Program maratónskej nedele sa zdá byť optimálny, rôzne doplnkové formáty však možno stále kreatívne dopracovávať.

To, čo by si MMM ešte pred storočnicou určite zaslúžil je dôstojné miesto na prezentáciu vytvorených hodnôt. MARATÓNSKY DOM sa jednoducho musí stať skutočnosťou. Pomôcť by však mali i rezorty školstva a kultúry, tiež aj samotné mesto. Maratón v Košiciach už nie je iba športová udalosť, je to spoločenský fenomén, rodinné striebro novodobých, už nielen košických dejín. Tak to nakoniec vystihol aj Slovenský olympijský výbor udelením tomuto výnimočnému podujatiu svoju TROFEJ  SOV ako výročné ocenenie za rok 2014. Vyjadril tak uznanie za cestu, ktorú MMM prešiel za doterajších 90 rokov“, konštatoval B. Koniar.

Čo ešte k tomu dodať? Podľa najprísnejších hodnotení v Londýne košický maratón patrí do druhej desiatky najlepších v Európe. Podľa veľmi mnohých tých, ktorí ročne absolvujú aj pätnásť maratónov, medzi nimi aj tie najprestížnejšie, MMM v Košiciach má trvalé postavenie v prvej desiatke...

KOŠICKÉ OLYMPIJSKÉ PRVENSTVÁ – OD PROKOPPA K SEMANOVI

Niekomu stačí pre prívlastok „športové“ mesto, jeho zastúpenie v najvyšších súťažiach vo futbale a hokeji. Iní vychádzajú z počtu a veľkosti športových objektov, ďalší z množstva telovýchovných jednôt a športových klubov v meste. V Košiciach však žije dosť takých, pre ktorých sú najdôležitejšie olympijské tradície. Tie síce tiež nerobia z mesta príkladnú športovú zónu, ale spoznanie a váženie si týchto tradícií predstavuje pevné základy, na ktorých sa dá budovať úprimná a nezištná láska k športu.

Košice ako jediné mesto na Slovensku má svoje vlastné olympijské múzeum. Vzniklo z iniciatívy člena Olympijského klubu Košice MUDr. Mariána Kafku a sú v ňom originálne exponáty, ktoré venovali košickí športovci a ktoré súvisia s ich účasťou na OH. Nachádza sa v priestoroch Športového gymnázia a práve tu jeho študenti /verme, že z niektorých z nich vyrastú aj olympionici/, ale aj ich učitelia i tréneri sa bližšie zoznamujú so životom, ale najmä so športovými úspechmi slávnych Košičanov. Teda aspoň s medailistami, lebo tých účastníkov olympiád je už veľmi veľa. Po odchode z múzea už budú vedieť o neprekonateľných prioritách svojho mesta z pohľadu olympiád.

Tak napríklad prvou ženou – Slovenkou, ktorá sa vrátila z olympiády s medailou bola v roku 1936 Matylda Pálfyová. V Berlíne bola členkou čs. družstva gymnastiek, ktoré obsadilo 2. miesto. Košický rodák Ladislav Troják sa o jedno prvenstvo musel rozdeliť s Tatrancom Lukášom Michalákom. Obaja boli vôbec prvými  Slovákmi na zimných olympijských hrách – a to v roku 1936 v nemeckom Garmisch-Panterkirchene. Prvý hokejista, druhý bežec na lyžiach. Troják však o štyri roky neskôr v St. Moritzi získal ako prvý Slovák medailu na ZOH – striebornú – okrem toho tam sa stal prvým vlajkonosičom – Slovákom, za ktorým kráčala celá čs. výprava. Bežec na stredné trate, košický rodák Jozef Plachý ako prvý Slovák súťažil na štyroch letných olympiádach za sebou – od roku 1968 v Mexiku cez Mníchov 1972, Montreal 1976 až po Moskvu 1980. Navždy neprekonateľný zostáva aj strelec Jozef Gonci, ktorý 25.júla 1996 v Atlante vystrieľal prvú olympijskú medailu /bronzovú/ v histórii samostatnej Slovenskej republiky.

Éra úspešných Košických olympionikov sa však začala ďaleko pred Ladislavom Trojákom i Matyldou Pálfyovou. Na svojej druhej olympiáde Alexander Prokopp v silnej konkurencii vyše 90 súperov získal zlatú medailu v streľbe z ľubovoľnej vojenskej pušky. Stalo sa to v Štokholme v roku 1912. Vtedy v olympijskej výprave  Uhorska z ôsmich Slovákov boli traja Košičania. K Prokoppovi sa pripojil Ľudovít Kmeťko /Kmetyko/, člen gymnastického tímu, ktorý skončil na 2. mieste. Bez medaily sa vrátil domov iba tretí z košických rodákov František Szobota, ten dokonca štartoval až v troch atletických disciplínach.

Z olympijských hier sa do Košíc vracali mnohí s medailami. Či už športovci narodení v tomto meste, alebo naturalizovaní  Košičania. Mesto však na návrat zlatého medailistu do svojho domova muselo čakať až 68 rokov. Domov si ju z Moskvy v roku 1980 priniesol brankár čs. olympijskej futbalovej reprezentácie Stanislav Seman...