V deň, keď očakávaný prezident a viceprezidentka Spojených štátov zložili prísahu a nastúpili do úradu, nebola to, na rozdiel od ostatných televízií, u nás prvá správa. Tou bol nákup vecí na boj proti pandémii. Z toho vidno aj poradie dôležitosti: pandémia je tu a Amerika ďaleko. 

Amerika je však tu a je mnohorako všadeprítomná. Pre našinca je azda slávnosť v Amerike pripomenutím, akú silu posolstva majú piesne. Oficiálnu, ako aj neformálnu hymnu Ameriky z pera folkového hudobníka spievali chýrne Lady Gaga a Jennifer Lopezová. Pre istotu vynechali kľúčové slová: „vidím ľudí hladných spytujúcich sa, či táto krajina je ešte pre nich.“ 

Treťou piesňou, ktorú anglosaské masy poznajú, bola hymnická kresťanská pieseň z 18. storočia v podaní country speváka a presvedčeného republikána, teda strany na slávnosti neprítomného odchádzajúceho prezidenta Trumpa Gartha Brooksa. Na slávnosť prišiel s kovbojským klobúkom a bez rúška sa poobjímal hneď s troma prítomnými bývalými prezidentmi Bushom, Clintonom a Obamom. Keď zaznelo, „bol som slepý, ale teraz vidím“, pripomenulo to, ako to spieval bývalý prezident Obama pred šesťtisícovým davom na pohrebe zavraždených černošských obetí v roku 2015. 

Našinec si kladie otázku, kedy m spievame slovenskú hymnu pri vrcholných podujatiach, kedy popri nej zaznie z úst slávnych alebo masy prítomných Kto za pravdu horí... 

V tomto nám môže ostať Amerika stále vzorom. Lebo jej demokracia sa začala poriadne otriasať.