Veľký boom sa rozhorel na Slovensku po prijatí zákona č.97/2013 o pozemkových spoločenstvách – známy predtým ako zákon o urbariátoch. Všetky doterajšie urbariáty alebo iné pozemkové spoločenstvá, ak chceli ďalej existovať museli sa transformovať podľa nového zákona do spoločenstiev s právnou subjektivitou do konca februára tohto roka. Valné zhromaždenia museli odhlasovať všetky legislatívne náležitosti, aby mohli pokračovať o svojej činnosti ako pozemkové spoločenstvá. Medzitým aj na základe predchádzajúceho zákona sa dostali do vtedajších urbariátov podnikateľské subjekty, ktoré skupovali podiely malých vlastníkov, pretože tí už dávno dedinkách nežijú a snažili sa dedičstvo predať. A tak sa stalo, že na Valných zhromaždeniach dochádzalo k zvláštnym úkazom, ktoré aj tento nový zákon umožňuje. Napríklad podnikateľský subjekt vlastní 2400 podielov, toľko má aj hlasov a tak môže navrhovať do výboru pozemkového spoločenstva svojich ľudí, alebo seba/na kandidáta do výboru treba 700 hlasov, teda 7OO podielov/. Výbor tvoria 5 členovia. Malí vlastníci sú takto odstavení od rozhodovania. Podobne je to aj s dozornou radou, kde môže byť jeden aj nevlastníkom podielov. Dozorná rada má 3 členov. Tento nový zákon narobil medzi vlastníkmi veľa problémov, zdá sa, že svojimi nedomyslenými paragrafmi vrátil vlastníkov podielov o tridsať či štyridsať rokov späť. Aj v tom čase nemohli vlastníci podielov s pôdou nakladať ako so súkromným majetkom, všetko bolo poštátnené. Teraz napríklad existuje pozemkových spoločenstvách majetok, ktorý patrí Slovenskému pozemkovému fondu, to je pôdy alebo lesy, ktoré ešte nie sú vysporiadane a tak sa ocitli v rukách štátu. Zákon takto poštátňuje veľkú časť podielov, čo je v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR č. PL,ÚS /11/O5-36, z 22.augusta 2006.Okrem toho neumožňuje dedičské konania prípade úmrtia pôvodných vlastníkov. Po stave, ktorý nastal po predchádzajúcom zákone ďalej umožňuje skrytú privatizáciu, tým, že umožňuje nevysporiadané podiely predať najprv členom spoločenstva a ak nebude záujem, záujemcom mimo spoločenstva. Je logické, že ľudia vo vysokom veku a členovia spoločenstva nebudú skupovať podiely, podobne ako dedičia, ktorí už roky rodnom kraji nežijú. A tak sa k podielom dostanú ďalšie podnikateľské subjekty, ktoré znehodnotia doterajší kolektívny duch urbariátov. Moc v pozemkových spoločenstvách sa, teda moc vlastnícka sa koncentruje do jedných rúk, často do rúk podnikateľského subjektu. A tomu pôjde predovšetkým o zisk. Tak sa môže potom stáť, že na Slovensku zostanú len poloniny. Podnikateľské subjekty, ktoré sa dostali do urbariátov sa už tak po minulé roky správali, ťažili hlava-nehlava a nič nevysadili. Zákone napríklad pozemkové spoločenstvá dozoruje lesný úrad, teda popri Slovenskom pozemkovom fonde sa tu zasa pletie štát/SPF a Lesné úrady patri pod Ministerstvo pôdohospodárstva. Prečo to napríklad nedozoruje súd alebo okresný úrad, ako to bolo za I. ČSR. Vlastníci malých podielov, keď im na Valných zhromaždeniach vysvetlili nový zákon, jednoducho rezignovali, vidiac, čo sa deje a mnohí chcú svoj podiel predať, lebo z tohto vlastníctva nebudú mať nič. Zdá sa, že o to ide v tomto zákone, vlastnícka moc do jedných rúk a potom potopa. Na niektorých Valných zhromaždeniach skrátené rešerše zákona schválili aj ako stanovy spoločenstva, čo je už absolútne nepochopiteľné. V zákone napríklad absentuje zmienka o poľovníckej činnosti v pozemkových spoločenstvách, čo zrejme upravuje zákon o poľovníctve, čo by malo byť zakotvené stanovách pozemkového spoločenstva. Takýto odkaz tam nie je. To znamená, že výbor pozemkového spoločenstva, kde majú hlavné slovo majoritní vlastníci, či podnikateľské subjekty, môže si robiť čo chce. Málokto z vlastníkov chápe, ako mohli takýto zákon slovenskom parlamente schváliť. Schválili, jednoducho preto, lebo tí, čo zastupujú voličov máločomu rozumejú, ale tvária sa, že všetkému rozumejú. Zúčastnil som sa niekoľkých schôdzí niku pozemkových spoločenstiev, ktoré vznikajú na základe nového zákona a na jednej z nich zaznelo, že tento zákon to je vytváranie JRD III. typu. Kto si prečíta znenie zákona a výklad k nemu pochopí, že to nie je vtip ale realita.