Kto sa pokúša publicisticky spracúvať príbehy osobností z pohľadu histórie športu, zákonite naráža v rozhovoroch s ľuďmi na rôzne individuálne pohľady, ktoré zvádzajú zaoberať sa prirodzenými ľudskými vlastnosťami. Napríklad chamtivosťou, závisťou, nežičlivosťou, ale aj bolesťami na duši človeka, ktorý vám príbeh rozpráva ako súčasť jednej a tej istej udalosti či života so športom a pri športe, alebo životov pri iných svetských činnostiach.

Vy tie príbehy píšete aj na základe rozhovorov iných s odstupom času, v inej dobe, a tak či chcete alebo nie, musíte mať na zreteli, že život vie pripraviť pre každého jedinca všeličo. Aj prekážky, ktoré je potrebné často prekonať jednotlivcom, aj choroby, aj skúsenosti z prežitého každý v tej svojej rodine.

Neviem, ako postupovať čo najobjektívnejšie, ako sa stavať k problémom sociálnych či socialistických pohľadov na danú a tú istú udalosť alebo pohľadov liberálnych, ktoré tvrdia, že trh všetko vyrieši. Kým neoliberáli neočakávajú nič iné, iba dobro prichádzajúce z trhovej ekonomiky, socialisti ostávajú zaviazaní spoločnosti založenej na vnímaní ľudskosti. Nie úzko zviazanej, podľa mojej mienky obmedzenými pohľadmi človeka „ homoeconomicus“, teda človeka ekonóma klasickej ekonomickej teórie, ale skôr človeka „homouniversalis“, teda osobnosti univerzálnej.

Zatiaľ čo liberáli veria, že individualizmus nás bude viesť k „impériu alebo ak chcete - ríši voľnosti“, socialisti čelia tomu chápaním sociálnej povahy ľudských bytostí a skutočností. Vždy mi na tomto svete počas môjho života chýbajú praktici, ktorým by sa podaril priniesť na svet dlhodobí sociálny zmier! Prečo? Práve takú otázku si kladiem roky. A tak blúdim dialógmi ľudskými dušami a postojmi človečiny.

Berú od srdca aspoň niektorí politici úprimne naliehavú potrebu sociálneho zmieru? Osobne ma v rozhovoroch práve otázky sociálneho zmieru fascinujú najviac. Znova: Prečo?

Jednoducho preto, lebo tak jedna, ako i druhá skupina sa sociálnou pomocou vo svojich životoch rôznorodo oháňa. Chápem. Opodstatnene vsádzajú na túto kartu v politikárčení. Lebo sa tie otázky dotkli v dlhodobom žití každého. A tak počujete – mali sme fantastické, profesionálne podmienky na športovú prípravu, mali sme múdrych ľudí vôkol seba, ...už v tom čase bývalého storočia používali športovci zakázané anaboliká, alebo z inej stránky pohľadov:... snažili sme sa vytvárať kvalitné portfólio športovísk, našich životov pre budúcnosť druhých...atd... atd...

Čo teda robiť? Ako písať? Ako a čím motivovať aktivity životov pre svet pokoja? Bude a môže na svete existovať skutočný pokoj alebo sme upísali naše životy negatívnym hodnotám?...

Z tých rozhovorov, ktorých som oficiálne za svoj život ako športový publicista urobil a publikoval vyše 3 tisíc, vychádza jedno, že charakter neoliberalizmu v praxi nepodporuje od srdiečka jeho protagonistov praktický sociálny zmier, naopak - vedie k ignorovaniu faktu, že tak ako aj čisto ekonomické záujmy, existujú mnohé iné kritériá, na ktorých politika dejín môže byť kritizovaná a hodnotená.

Na druhej strane je potrebné dodať, že štandardy, hodnoty, myšlienky sociálneho povedomia by mali prinášať v praktickej podobe kvalitný sociálny zmier.

Prinášali? Prinášajú? Asi nie, ak ho nemáme. A preto veselo politikárčime, lebo človek je v obklopení prírody sudcom i na základe svojho postavenia funkčného, fyzického, duševného, ale i šťastia či nešťastia, o ktoré sa sám často pokúša. Akými cestami?

On o tom pri rozprávaní svojich príbehov podáva vlastné svedectvá. A ty, publicista, píš, ale neuraz nikoho, nekritizuj, buď objektívny! Boh ťa ochraňuj, ak sa prikloníš na stranu liberalistov, či socialistov. Pritom mnohí nadávajú na komunizmus, ktorý na našej planéte nikdy a nikde v praxi neexistoval! V mysliach ho mohli podaktoré skupiny modelovať, tak ako prinášajú mnohí predstavitelia rôznych vierovyznaní svoje pohľady na svet.

Prečo to píšem a prečo tak píšem? Témy, na ktoré hľadám celý život svoje odpovede, sa z pohľadu spájania užitočnej teórie v uspôsobení na užitočnú prax vytrácajú z našich životov. Vytrácajú sa legitímne námety života skutočných legiend.

Aj športového, aj funkcionárskeho, aj trénerského, aj novinárskeho. Vytrácajú sa pravdy z histórie používania peňazí v športe za čias povojnových v našej krajine i vo svete, ale neprinášajú sa podstatné pravdy z rôznych dôvodov ani na svetlo sveta ani dnes. Peniaze sa dnes stali kvalitou pravdy! Reč úprimného srdca a kvalitu ľudskej múdrosti, pre svet užitočnej morálky, sme v bohatej histórii ľudských životov znova raz zahodili na smetisko dejín.

Píšeme rodokmene histórie a zabúdame na pravdivú dedovizeň, v ktorých naši dedovia boli kňazmi, univerzitnými profesormi, tí druhí zase skutočnými profesormi našich životov, lebo dokázali múdrosť svojich srdiečok premieňať v dobro iných a aj tak vytvárať medzi rôznymi skupinami zväzky ľudského dobra.Namiesto klamstiev sveta názormi a pohľadmi šírených právd z úst umelo inými skupinami vytváraných celebrít, zdobili šľachetnou prácou vo výrobe aj naše životy.

Prestali sme naše deti už dávnu učiť čítať a chápať svet s porozumením, teda prostredníctvom skutočných morálnych hodnôt. A znova tá istá otázka: Prečo to píšem?

V mnohých prípadoch to rôznymi odtieňmi približovali ľudia svojimi rukopismi nezmyselnými rozhodnutiami napríklad v 50-tych, 60-tych, 70-tych, 80-tych či 90-tych rokoch minulého storočia, kedy sa akékoľvek rozhovory na základe publikovaných tém i prístupov k životom, práve mnohé témy, o ktorých sa snažím príbehmi ľudí písať a viesť na verejnosti dialóg, často považovali za podozrivé. Ale to isté sa odvíjalo aj dávno pred nami.

A tak mohol Sokrates, starogrécky filozof, ktorý sa pri tvorbe vlastných myšlienok, úvah o živote, v ktorom sa opieral o dialóg a spočiatku sa vo svojom živote zaoberal filozofiou prírody a matematiky, dopracovať k týmto pravdám, ktoré zanechal svetu (citujem):

„Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým!
Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá!
Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov, cudzinci budú chcieť práva občanov. A demokracia im to dá.
Zločinci budú chcieť verejné funkcie. A demokracia im to umožní.
A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinec od prírody tiahne po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia, než akú dokáže monarchia či oligarchia.“

Toľko citáty Sokratesa, ktorý žil 469 rokov pred Kristom. Prečo aj toto uvádzam v svojej publicistike?

Snažím sa ctiť etiku publicistiky. Viesť úprimný dialóg je vec prenáramne ťažká a zložitá. Zvlášť v súčasnom období, kedy si vôbec nechceme uvedomiť, že aj v súčasnosti v praktickej podobe minulosť vlastne nenávidíme, prítomnosťou opovrhujeme, budúcnosť je nám ľahostajná. Najväčším nepriateľ ľudstva je tieň ľahostajnosti, ktorý nám postupne zakrýva slnko pravdy a poznania.. Najväčším zlom je nedostatok lásky: lásky k blížnym, strašná ľahostajnosť k susedovi, k tým, čo žijú na okraji spoločnosti, k vykorisťovaným, chudobným, starým. Registrujeme nedostatok skutočne úprimnej lásky k vlastným deťom.

Náš hriech bol prekážkou nastavovania vlastného zrkadla sebe samým vo vlastnom srdci. Naša slabá viera v úprimnosť vlastného srdca zavinila upadnutie do ľahostajnosti a vzdialila mnohých od snahy po úprimnom sociálnom zmieri, bez ktorého pokoj na svete existovať nebude.

Aj preto som si na základe dialógov s mnohými uvedomil, že jedinec svet nezmení. Seba meniť môže. Práve zaujímavé osobnosti, hlavne legendy nášho života aj z oblasti športu by mohli a mali byť zrkadlom pravdivých obrazcov toho, čo nás kvárilo a dnes kvári ešte viac, čo nás zdobilo a prinášalo radosť, ale zmizlo či mizne z ľudského života. Tvrdím čoraz vážnejšie a zodpovednejšie: šport a hlavne skutočné jeho legendy prinášajú veľa podstatných návrhov pre pôsobenie ľudského dobra na tejto planéte. A kvalitní tréneri týchto legiend? Tí fortieľ svojej skvelej práce odvíjali od sily tímovej. Odbornej a nadstraníckej! Ctili tých, ktorí zdobili životy mnohých reálnymi potrebami pre mnohých, pre väčšinu s rovnakými podmienkami.

Dialógmi s nimi, teda trénermi či funkcionármi našich životov, skladajme potreby odoziev ich srdiečok na životy v minulosti prostredníctvom ich pohľadov na prítomnosť, aby mohli a mali múdri modelovať lepšiu budúcnosť. Preto som sa uchýlil v svojej publicistike k takej realite. Napríklad aj knižkou „Legendy hokejových Košíc.“ Táto kniha príbehov o tých, ktorí modelovali svoje životy týmto športom je práve v tlači. Príbehy veľkých a nezastupiteľných legiend sú popri iných tiež svedectvom toho, čo naznačujem týmto príspevkom. Preto to uvádzam ako jeden z príkladov mojich postojov k životu. Preto sa uchyľujem verejnou publicitou k dialógom s tými, ktorí si publicistiku vyslúžili svojimi životmi i svojimi postojmi k tomuto svetu.

Podnet k napísaniu takého vyznania mi dal človek, ktorý o sebe povedal, že je slniečkar a ja som nerozumel, keď mi to v stredu popoludní na ceste za jedným, dnes sa už nebojím napísať, krásnym a ľudským príbehom rodáka z Liptovského Hrádku, rozprával. Nerozumel som a nerozumiem do dnes prívlastku „slniečkár“. Mám úprimnú radosť, keď sa vo svojom veku môžem učiť od múdrejších. Rád sa nimi obklopujem. Komunikovať s múdrymi tohto sveta je najväčším bohatstvom na tejto zemi.