Úspešný športovec, tréner, riaditeľ Vojenského športového centra Dukla a starostlivý otec  športovej rodiny sa v týchto novembrových dňoch dožil okrúhleho životného jubilea. Podplukovník Roman Benčík.

Je málo športovcov v súčasnej armáde s logom  Dukla, ktorých na športoviská tejto úspešnej reprezentantky Československa či neskôr Slovenskej republiky vozili rodičia na Štiavničky v Banskej Bystrici ešte v kočíku. Romana Benčíka áno. On  sa skutočne do armádnej Dukly narodil.

Keď navštevoval základnú školu spoznával talent pre športový život mnohých ďalších. Okrem iných napríklad známeho futbalistu Dušana Tótha, ale aj takých, ktorí dali aktívny šport bokom. On však v sebe a so sebou nosí jednu vzácnu múdrosť. Je poznačená pri jeho mene a priezvisku aj v knižnej publikácii Osobnosti Banskej Bystrice na začiatku tretieho tisícročia, ktorá vyšlazásluhou Štátnej vedeckej knižnice a trojlístka jej tvorivých pracovníčokBlanky Snopkovej, Anny Klimovej a Henriety Albertovej ešte v roku 2010.

Pod jeho fotografiou je na strane 23 napísané práve jeho životné krédo, ktoré znie: „Trpezlivosť ruže prináša. Chlapi rastú pomaly.“ A on ho aj v praxi uplatňuje. Keď úspešne absolvoval Športové gymnázium v Banskej Bystrici v rokoch 1985 – 1989 najskôr sa prihlásil na Fakultu telesnej výchovy a športu UK v Bratislave, aby neskôr ukončil v Banskej Bystrici Pedagogickú fakultu Univerzity Mateja Bela, presnejšie aprobáciu telesná výchovy – etická výchova. Získal nielen vysokoškolský diplom a s ním aj titul „magister“, ale pre ďalšiu prax okrem trénerskej odbornosti hlavne pre atletickú chôdzu aj úžasné prvky praktickej empatie či schopnosti dobre sa orientovať v spletitých situáciách života. Tými armádna Dukla v Banskej Bystrice prechádzala hlavne po roku 1990 veľmi často.

Keďže v spomenutej knižnej publikácii sú presne uvedené pekné výsledky jeho zverencov v atletickej chôdzi tak v domácej ako i zahraničnej konkurencii, nebudeme rozpisovať detailné umiestnenia napríklad Zuzany Blažekovej na OH v Sydney, či Dušana Majdána na ME juniorov, alebo jeho mladej zverenkyne Kataríny Strmeňovej na MS do 17 rokov, ani v jednom zo spomenutých prípadov nebolo umiestnenie horšie ako 15. miesto. I celkom 3 účasti Márie Gálikovej, jeho manželky na seniorských MS žien v atletickej chôdzi, ktorú trénersky viedol, nehodno obísť bez povšimnutia. Dostatočný náčrt, prečo sa stal neskôr reprezentačným trénerom Slovenskej seniorskej reprezentácie.

Raz, keď podaktorí športovci odsudzovali druhých v ich neprítomnosti, nás zaujalo práve vyjadrenie Romana Benčíka: „ Nepatrí sa odsudzovať svojho blízkeho a hlavne človeka ktorý sa nemôže k problému vyjadriť, ak si nebol na jeho mieste a vlastným vnútrom nespoznal jeho rozpoloženie, danú situáciu.“ Už vtedy sme si povedali, človek hodný viesť kolektív. Stalo sa. Dnes, s odstupom rokov nás teší, že mu môžeme prostredníctvom Športovej agentúry Dukla zaželať pri jeho okrúhlom životnom jubileu, jeho v zdraví a pri tvorivej sile dožitých 50-tinách ďalšie krásne a úspešné roky pri plnom zdraví v rodine, ale aj v kruhu špičkových športovcov Vojenského športového centra Dukla, atletickú chôdzu z toho nevynímajúc, rovnako v obkolesení priazňou  jeho srdcu najbližších ľudí.

Keď sme mu v deň jeho narodenia, teda 3. novembra vinšovali zo Športovej agentúry Dukla to krásne a úprimné Živió... Živió... Živió..., povedali sme mu, že tak urobíme nielen prostredníctvom webovej stránky duklasport.sk, ale aj prostredníctvom internetových novín Slovenský rozhľad a internetového magazínu: www.sportlandia.sk.

Robíme to s radosťou, lebo je to aj od všetkých priaznivcov športu a Tebe blízkych ľudí, náš milý oslávenec, dar, ktorý publicisticky takto spracoval za spomenutých novinár, veľký priaznivec a priateľ Dukly,  Tebe veľmi dobre známy - Jožko Mazár!