„Náš otec bol ako dieťa hravý. Dalo mu vždy veľa práce vyzerať pred nami dôstojne. Obyčajne mu to nevyšlo. Keď ma učil viazať rybársky háčik na silon, musel som mu ho potom kliešťami vyťahovať z jazyka. Ani vtedy jeho dôstojnosť v mojich očiach neutrpela. Skôr naopak. Ešte s háčikom v jazyku šušlavo poúčal: - Tak vidíš, takto to nerob, to je hlúpe. Treba s rozumom, nie silou“.

Jozef Kroner: Herec na udici

Na JOZEFA KRONERA v Staškove spomínajú i pre jeho veselú náladu, zmysel pre humor a majstrovské rozprávačstvo (a mal i kresliarsky talent). Jeho storočnicu si pripomínali s takou úctou, že obec ako hercovo rodisko možno povýšiť na hlavné mesto tejto osobnosti. Ešte počas jeho činorodého života sa roku 1972 stala dlhodobou športovou a spoločenskou udalosťou futbalová súťaž O pohár Jozefa Kronera (vlani sa konal už 50. ročník). Na túto miestnu tradíciu nadväzuje občianske združenie Spolok rodákov Jozefa Kronera (jeho správcom je VLADIMÍR GAJDOŠÍK). Spolok vznikol roku 2008 na „zachovanie a rozvoj kultúrneho a duchovného dedičstva“ v rodisku herca a po šestnástich rokoch jeho zakladatelia, stáli a čestní členovia mnohými aktivitami prejavili starostlivú úctu k miestnym tradíciám. Obdivuhodná je ich súdržnosť, ochota pracovať na spoločných cieľoch nezištne a vytrvalo.

Spolok prospešných skutkov

Zakladatelia občianskeho združenia od jeho vzniku koncepčnou stratégiou napomáhajú budovanie sympatického profilu obce, organizovaním kultúrnych podujatí spájajú domácich občanov a viacerými podnetnými skutkami prispievajú do celoslovenského profilu pôvodnosti a zároveň rôznorodosti duchovného, kultúrneho i umeleckého života. Sú to i ľudsky zaujímavé príbehy, napríklad o zveľaďovaní centra obce na priestor, ktorý dostal dôstojné pomenovanie Park Jána Pavla II. a Matky Terezy. Je v ňom umiestnené bronzové súsošie akademického sochára Vojtecha Pohanku (dokončil ho syn Peter), symbolizujúce trvalé ukotvenie duchovných osobností v obci, ktorá týmto skutkom presahuje k svetu ľudí dobrej vôle a čistých sŕdc.

Domček požehnaný ratolesťami

Pred stodesiatimi rokmi postavili na železničnej trati medzi Čadcou a Makovom staničný strážny domček v Staškove. Roku 1920 ho pridelili na bývanie Ľudovítovi Kronerovi. S manželkou Máriou pochádzali z dolného Liptova a usadili sa na Kysuciach i s deťmi Máriou, Antonom, Annou a Margitou. Po nich sa narodili ďalší súrodenci: Zuzana, Jozef, Ľudvík a Ján. Keď roku 1933 ich otca preložili do Serede, tam do rodiny pribudol ešte syn František. Prvé deti už dospeli, viaceré dorastali na ďalších otcových štáciách v rozličných častiach Slovenska - v Melčiciach, Mošovciach, Brunovciach.

Mnohí, čo prechádzali cez Staškov uplynulé desaťročia, si pripomenuli, že v opustenom objekte sa narodil herec Kroner. Pustnúca stavba nabádala na zbúranie, záujem o ňu začal aktívne presadzovať práve Spolok rodákov Jozefa Kronera. Po rokovaní s ministerstvom kultúry putoval podporný podnet na Železnice Slovenskej republiky, ktoré boli jeho oficiálnym vlastníkom a obci ho - odpredali (podľa znaleckého odhadu). Od 19. novembra 2011 je prístupný verejnosti. Vchod do domčeka pri slávnostnej udalosti maliarka Zuzana Vaňousová-Kronerová a herečka Zuzana Kronerová otvorili prestrihnutím rybárskej šnúry (od „herca na udici“, ako sa volá aj jeho prozaická knižka). V skromných priestoroch je ústredná pamätná izba, navodzujúca atmosféru života rodiny Kronerovcov. Železničiarsku minulosť pripomínajú koľajnice prerušené kúsok od domu, životodarný prameň symbolizuje neďaleko vchodu kamenná studňa.

Kultúru v Staškove povznáša divadelná prehliadka Po Kronerovej ceste, ktorú začali organizovať roku 2014 s hercami z Valašskej Bystrice. A ešte niečo nevšedné: Ujalo sa premietanie filmov, v ktorých J. Kroner hral, na stenu domu - akoby práve prichádzal medzi svojich...

Úsmevy geniálneho klauna

Staškovčania sa môžu pochváliť aj Chodníkom Jozefa Kronera. Upozorňujú pri ňom návštevníkov, že existujú dokonca dva. Ten turistický už desať rokov vedie od obecného úradu v Staškove až po hranicu s Českou republikou k obci Horní Lomná, má šestnásť kilometrov a prevýšenie vyše sedemsto metrov. Pre pohodlnejších je ten, čo sa začína hneď za železničnou traťou pri Dome Jozefa Kronera. Je dlhý tisícdvesto metrov a má prednostne kultúrny charakter.

Pohodlná chôdza poteší najmä tých, čo sa zaujímajú o umenie. Osobitne sochárske. Ak som spomenul, že aktivity Spolku rodákov Jozefa Kronera sú spojené s mnohými spoločnými a spoločenskými zážitkami, o viacerých som sa dočítal v textoch Vladimíra Gajdošíka v nedávno vydanej publikácii JULIANY BELKOVEJ Príležitosť pre báseň (sprevádzanej ilustráciami od Juraja Čuteka). Viaceré kapitolky venuje trom roční koni sochárskeho sympózia nazvaného Úsmevy geniálneho klauna. Počas nich vzniklo „magických“ dvanásť originálnych (a monumentálnych) sôch na motívy hereckých postáv Jozefa Kronera - vážnych, dramatických, veseloherných, muzikálových i z tvorby pre deti, stvárnených v divadle, vo filme, televízii.

Keďže pôvodný podnet sa naplnil do originálnej podoby, zaslúži si uviesť všetkých dvanásť diel a ich autorov. PETER POHANKA na motívy filmu Tisícročná včela vytvoril Včelie mapy, JAROSLAV GAŇA Pacha podľa filmu Pacho, hybský zbojník. Ozembuch od MARKA RYBOŇA je na motívy filmu Sváko Ragan. JOZEF MUNDIER sa Bránou do neba inšpiroval filmom Obchod na korze. Od diela My sme malí muzikanti sa JURAJ ČUTEK uberal k soche Mať muzikantov. Na motívy filmu Ty, ktorý si na nebesiach MARIA HRADSKA vytvorila dielo Medzi telom a dušou. Matúšova medicína od ONDREJA ZIMKU ml. je k filmu Slovácko sa nesúdi. PETER REPKA vytvoril Lásku verzus tradície na motívy filmu Fidlikant na streche. Kubo od STANISLAVA VRŠANSKÉHO je na motívy známeho rovnomenného filmu. TOMÁŠ KRIVÝ zostavil Hodiny na motívy filmu Profesor Poležajev. Príbeh z filmu Biela nemoc stvárnil MIROSLAV PALLO do Bielej nemoci - našej cesty. Záverečným dielom na chodníku je Charlesov klaun. Inšpirovaný ňlmom Ľudia z maringotiek ho zhmotnil Juraj Čutek spolu so sochármi staškovských sympózií.

Aj tu sa žiada konkrétny dôvetok. Gajdošík často spomína čadčianskeho architekta a sochára STANISLAVA MIKOVČÁKA. Aktívne pomáhal v Staškove pri viacerých aj fyzicky náročných prácach, pričom pri nich zanechával i tvorivú stopu. Na chodníku poteší pohľad na jeho Kronerovu zlatú rybku.

V galérii Zuzany Vaňousovej-Kronerovej

Po prvých ročníkoch sochárskeho sympózia prišiel sochár a reštaurátor PETER REPKA s podnetom organizovať maliarske plenéry. Za umeleckého garanta sa ponúkol spomínaný sochár Juraj Čutek, syn kysuckého rodáka Antona Čuteka, člena Spolku Mikuláša Galandu. Vladimír Gajdošík spomína, že na prvý ročník - aby držali „Kronerovskú líniu“ - pozvali i VERONIKU MIKULÁŠOVU, vnučku významnej insitnej maliarky ZUZANY VAŇOUSOVEJ-KRONEROVEJ. Po piatich pokračovaniach plenéra vzniklo veľa maliarskych diel, niektoré sa stali v Staškove súčasťou stálej expozície Kronerovci a Kysuce v Galérii Zuzany Vaňousovej-Kronerovej. Otvorili ju v obnovenom obecnom kultúrnom dome začiatkom júla 2022, keď si zároveň pripomenuli storočnicu narodenia maliarky. Viaceré Kronerovské deti boli talentované na herectvo - Mária, Anna, Ľudvík, Ján. Aj Zuzana krátko pôsobila v Komornom divadle v Martine, známou sa však stala najmä originálnymi podmaľbami na skle.

Základom galérie je pamätná izba a stála expozícia jej výtvarných diel. V objekte galéria je dostatočný priestor aj na aktuálne autorské výstavy, čo podnecuje ďalšie organizačné a dramaturgické plány jej vedenia.