Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Jednopolárny svet končí, nastupuje bipolárny – Dušan Konček
Je to už dnes celkom jasné, koniec jednopolárneho sveta je tu a nastupuje celkom iné usporiadanie svetového poriadku. Ak si uvedomíme, že vo zväzku BRICK sú počtom obyvateľstva najväčšie štáty sveta - Čína a India a začína sa obchodovať s juanom a nie s dolárom, je to celkom evidentný signál, že dolár vlastne ako jediná valuta je už na márach. Samozrejme USA robia všetko preto a budú robiť všetko preto, aby tomu zabránili a zrejme sa nebudú štítiť vyvolať ďalšie konflikty a možno aj vojnu, aby dolár zachránili. Ich snahou bude teda na Ukrajine ďalej udržiavať napätie a postupne sa budú snažiť, aby tento konflikt vyriešili európske krajiny, aby mohli vyvolať konflikt inej časti sveta, najskôr na Kaukaze. V poslednom čase sústreďujú svoje vojenské sily v baltických krajinách ako Ukrajina, ktoré sú rovnako protirusky naladené. Jastrabi v USA tlačia na prezidenta Obamu, aby dodal Ukrajine zbrane, hoci tam je ich dostatok. Bývalý ukrajinský premiér Azarov, ktorý odišiel do Rakúska vydal knihu, kde hovorí, že na Ukrajine je toľko zbraní, že samotná Ukrajina môže s celou Európou bojovať dvadsať rokov. Potom sa nemožno čudovať, kde berú zbrane povstalci na Donbase, tam je jej naozaj dostatok, hoci nie sú to moderné zbrane, ale dajú sa ľahko upravovať aj modernizovať. V súčasnosti pri Mariupole je sústredených na obidvoch stranách konfliktu asi 40 tisíc vojakov a množstvo tankov či iných zbraní, Minsk 2 sa dodržuje naozaj len čiastočne, kyjevská vláda už vôbec nereaguje na výzvy Donbasu, aby sa začala zaoberať zmenou ústavného systému, čo je tiež obsiahnuté v minských dohodách. To znamená, že hoci každý na Západe hovorí o plnení minských dohôd, jednoducho nebudú naplnené a tak konflikt sily bude mať koncom marca, ak nie skôr, ďalšie pokračovanie. Rovnako sa na Západe hovorí, už ale len poskromne, o udržaní celistvosti Ukrajiny, čo je aj podľa západných expertov už len „zbožné želanie“. Zúfalá ekonomická situácia a stále častejšia nespokojnosť obyvateľstva s reformami (na ktorých sa bude podieľať aj slovenský Mikloš) si vynucujú od vlády pokračovanie v konflikte, pretože je to jediná záchrana, ako si Kyjev môže ešte udržať moc. Aj preto sa rozhodli žiadať o mierovú misiu, hoci pred pár mesiacmi Putinov návrh na vojenskú mierovú misiu zamietali. Takýmto spôsobom totiž môžu stále odmietať obidve republiky na Donbase, ktoré však v prípade mierových jednotiek, bez ruskej účasti, Kremeľ môže uznať vznik Novoruska. To isté sa môže stáť v prípade Obamovho podpisu pre dodávku zbraní z USA na Ukrajinu, kde sa už aj tak čiastočne dodávajú. Európske štáty, hlavne Nemecko a Francúzsko pochopili, čo hrozí na Ukrajine a tým aj Európe a snažia sa robiť všetko preto, aby tomu zabránili. Robia tak aj preto, že stále viac sa svet dozvedá, aj zo západných médií o tom, čo sa vlastne na Ukrajine deje, čo je pravda a čo je propaganda. Debaľcevo a onen „kotol“ ich presvedčil, že veriť Kyjevskému režimu nemožno. Európa sa už doslova „unavila“ z toho čo sa tam rok deje. Samozrejme, veľmi dobre vie, že v prípade pádu Porošenka a Jacenjukovej vlády sa dostanú k moci ortodoxní nacionalisti, alebo sa jednotlivé časti Ukrajiny dostanú niektorým oligarchom, ktorí si už vytvorili vlastné armády, ako napríklad Kolomyjskij na Dnepropetrovsku, ktorý už aj avizoval založenie vlastnej strany „Znouzrodenie“. No a po poslednej bitke v ukrajinskom parlamente vyšli v západných médiách aj takéto titulky: „To týmto chceme dodávať zbrane?“ Západní experti už dnes tvrdia, že USA sa na Ukrajine správajú hlúpejšie ako hlúpo, volanie po vytvorení akejsi armády EÚ je jednoznačne postavené proti USA ovládanej NATO, ale o akú armádu by malo ísť, keď v krajinách EÚ ako napríklad Slovensko, Česko či aj Maďarsko, nehovoriac o Rakúsku, či Švajčiarsku, takmer niet žiadnej armády. Zánik NATO by bol ideálny, to by však potom museli zmiznúť aj z Nemecka americké základne, a nie je ich tam málo, aj s modernou výzbrojou. Ak by niektoré krajiny sa chceli podieľať na vytvorení armády, jednak by museli zvýšiť svoje rozpočty na obranu a vyhlásiť aj nejakú mobilizáciu, alebo inak doplniť stavy. Sociálne siete napríklad na Slovensku boli plné debát o tom, že na Slovensku bola vyhlásené mobilizácia, rakúsky časopis Pro-Contra dokonca uviedol, že na Slovensku odmietlo účasť 72 tisíc novobrancov. Ministerstvo obrany dosť nezrozumiteľne túto situáciu okomentovalo, hoci zabudlo poznamenať, že v lete 2014 hovorkyňa MO SR uviedla, že „ministerstvo pripraví do konca roka 2014 mobilizačné plány“, čo sa zrejme aj udialo. Pravdou je, že na Slovensku v každom okrese existujú tzv. rekrutačné komisie, čo sú vlastne „verbovačky“, ktoré navštevujú školy a verbujú mladých ľudí do armády, dokonca prenikli na úrady práce. Nie náhodou sa tak deje v rámci programu EÚ a pomerne veľkým miliardám na program zníženia nezamestnanosti mladých ľudí? Samozrejme tým by sme znížili aj nezamestnanosť.
Svet sa stáva mimoriadne zložitým, prechod od jednopolárnosti k biopolarite nie je a ani nebude jednoduchý. „Výnimočnosť“ USA sa bude rúcať len veľmi ťažko, nehovoriac už o „divokej“ zadlženosti tejto krajiny. Samozrejme, že sa to odrazí aj na ekonomickej situácii v EÚ a v eurozóne, kde sa zasa „točí“ Grécko. Ekonomický úpadok Španielska a Portugalska, ale aj Francúzska môže spôsobiť malé zemetrasenie, ktoré môže prerásť do veľkých rozmerov. Nemecko všetko neutiahne a preto sa orientovať výlučne naň je krátkozraké, to napríklad pochopil Viktor Orbán. Je totiž celkom málo hovoriť len o tom, že „sme proti sankciám proti Rusku“, to jednoducho nestačí, treba sa hospodárskych vzťahoch orientovať aj na Čínu či Indiu, ale aj Turecko. Vymýšľanie akýchsi energetických projektov Európu nespasí, skôr ju viac potopí, pretože zásobáreň energetických zdrojov Rusko je si vedomé tejto svojej prednosti, ale už sa nemieni nechať „vyciciavať“, tak ako predtým. Prečo by EÚ nemohla spolupracovať tak s Ruskom ako aj krajinami BRICK, nič jej v tom nebráni, Putin hovorí, že chce naďalej spolupracovať s EÚ. Na EÚ však tlačia Američania so svojou obchodnou Transatlantickou dohodou, ktorá už teraz spôsobuje malým krajinám EÚ hlavy bolenie.
Jednoducho povedané, rok 2015 bude v geopolitickom boji veľmi ťažký rok, bude sa rozhodovať o všeličom, o tom, či napríklad vznikne vojenský konflikt veľkých rozmerov, či EÚ bude existovať v tejto podobe aj ďalej, či bude existovať eurozóna. Pri novom svetovom poriadku sú možné katastrofické ale aj optimistické scenáre, záleží to však na politikoch, na svetových inštitúciách, či je to OSN, MMF et cetera. Platí však základná poučka, ak jedna strana chce mier a druhá vojnu – bude vojna. A tomu treba zabrániť. Jednoducho túto axiomu odmietnuť a poslať ju do minulosti.