Toť nedávno vydal Biologický ústav SAV v Bratislave v spolupráci s Prvou energetickou a teplárenskou spoločnosťou v Zlatých Moravciach obsiahlu publikáciu pod názvom Moja autorská tvorba na pôde Slovenskej televízie. Autor Ján Vereský, dlhoročný redaktor, publicista, zakladateľ a bývalý šéfredaktor časopisu Knižná revue sa podujal splniť náročnú úlohu aj svoj osobný záväzok - podrobne zaznamenať vlastnú literárno-publicistickú tvorbu počas pôsobenia v STV v rokoch 1972 až 1982. Za toto obdobie vytvoril vyše sto publicistických relácií, každú v rozsahu 25 minút. Tieto relácie sa stali súčasťou pravidelnej programovej štruktúry vysielania Slovenskej televízie na federálnom okruhu v bývalom Československu.

V úvode svojej knihy píše: „Pri tomto množstve odvysielaných relácií bolo vari len málo divákov, ktorí sa pri sledovaní televízie s mojou publicistickou reláciou nestretli. Bola to moja práca v období niekoľkých rokov a som presvedčený, že bol to kus môjho vlastného života. Relácie predstavovali analytickú publicistiku v oblasti priemyselnej výroby, priemyselného stavebníctva a obchodu. Z dnešného pohľadu sa možno niekomu zdá, že to boli mimoriadne nudné a nezáživné relácie. Ja mám iný názor - prinášali svedectvo doby, svedectvo o spoločnosti, o ľuďoch a ich živote. V tomto období mala televízia mimoriadne postavenie a významným spôsobom pôsobila na život spoločnosti. Nehľadali sme senzácie a bulvárne informácie či kriminálne činy. Išlo najmä o prezentáciu významných udalostí, objavov, ktoré, či už z vedecko-technického alebo spoločenského hľadiska prinášali niečo nové a významné. Cieľom relácií bolo poukázať na možnosti ako sa dajú posilniť výrobné programy a výrobné kapacity ako spoločnosť odpovedá na nové trendy vo svete techniky a technológie. Je prirodzené, že som bol len scenáristom, moderátorom a komentátorom týchto relácií. Ich hlavnými aktérmi boli ľudia kompetentní a zodpovední za problematiku, ktorej sa televízna relácia venovala.“

Publikácia obsahuje sto scenárov, ktoré Slovenská televízia odvysielala a mali vo väčšine prípadov pozitívny ohlas. Dielo Jána Vereského štandardne reflektuje rozličné aspekty zvolenej tematiky. Dominantnou časťou knihy sú scenáre v ktorých sa najčastejšie uvádzajú nasledujúce mená: Martin Petrenko, Benedikt Janči, Anton Michálik, Jindřich Herda, Leopold Karafiát, Silvio Macudzinski, Jaroslav Jakubec a Milan Haviar.

Každý autor sa napriek vynaloženému úsiliu nevyhne určitej miere subjektivizmu. A aj preto v prípade tejto publikácie miestami cítiť úsilie autora postaviť vlastnú osobu do centra pozornosti v súvislosti s riešením vážnych ekonomických a národohospodárskych problémov, ktoré na Slovensku v rokoch 1975 až 1985 pretrvávali.

Autor J. Vereský konštatuje, že publikácia má dokumentárnu hodnotu, obsahuje mená mnohých redaktorov a komentátorov, ktorí na vysokej úrovni pripravovali jednotlivé relácie. Všetky boli zaujímavé, propagandistické, ale charakterizované pomerne vysokou diváckou sledovanosťou. Možno áno, možno nie, sa niekto z radov bývalých redaktorov, kameramanov a režisérov opýta prečo a ako vznikla táto knižka. Príbeh jej zrodu je pomerne jednoduchý. Na rôznych stretnutiach s bývalými spolupracovníkmi, novinármi a publicistami často diskutujeme o televízii, o jej pôsobení v rokoch minulých aj dnes. O tej súčasnej pamätníci veľa nehovoria. Viac sa venujú obdobiu z rokov pred zmenou spoločensko-ekonomickej a politickej situácie na Slovensku. Porovnávajú podmienky, ale predovšetkým kvalitu redaktorskej práce. Práve o nej hovoria bez politického podtextu s akcentom na kvalitu obsahu, jazykovej kultúry a informovaniu občanov v rôznych oblastiach a z rôzneho uhla pohľadu a práve to, čím sa názorovo odlišujú, by ich mohlo navzájom inšpirovať. Práca televízie dnes sa nedá porovnať s tou, ktorú vykonali ľudia v minulosti. Slovenský scenárista a komentátor, ktorý propagoval rôzne výrobky si bol vedomý amerického technologického a technického náskoku. Musel sa pripravovať veľmi dôsledne a teda aj zvládnuť celú techniku komunikácie, tak spoločenskú ako aj verbálnu na takej istej profesionálnej úrovni ako napríklad americký komentátor.

Zaujímavý je aj pohľad doc. Ing. Miroslava Mikuláša CSc., ktorý napísal: „V tejto knihe Jánovi Vereskému určite nešlo len o oživenie spomienok, na jeho pôsobenie v Slovenskej televízii. Skôr mu išlo o zamyslenie sa, meditáciu a porovnanie dneška s minulosťou. Politické, kultúrne či hospodárske systémy sa síce menia ale niečím na seba aj nadväzujú a v podstate majú aj niečo spoločné. A to bez toho, aby sme ich museli hodnotiť z hľadiska ich úspešností. Z uvedených relácií vidieť tiež snahy o rozvoj Slovenska. Autor vnáša do knihy aj filozofické úvahy o živote, hlavne tam, kde podčiarkuje skutočnosť, že aj z toho bývalého, neúspešného zostalo niečo, čo sa nedá obísť, ale z čoho sa treba poučiť. Akoby hranice medzi úspechom a neúspechom pripomínali chodcov, na ktorých svetlo nedopadá rovnako.“