"Dnes máme kandidáta, ktorý má predstavy zásadne rozdielne od iných kandidátov, máme demokratických kandidátov a máme jedného bilbordového. Ja ho aj z tohto postu chcem vyzvať, aby zostúpil z bilbordov a aby začal diskutovať, pretože v opačnom prípade argumenty, ktoré uvádza, nie sú presné, ak nechcem povedať, že nie sú pravdivé," uviedol Milan Kňažko na adresu prezidentského kandidáta Andreja Kisku. Ten má podľa posledných prieskumov verejnej mienky po Robertovi Ficovi, predsedovi vlády SR a strany Smer-SD, najväčšiu podporu potenciálnych voličov. Nečudujem sa. Jeho kampaň je pozitívna, verejne sa zamýšľa nad tým, akoby nám pomohol z pozície prezidenta Slovenskej republiky. Takú malú ukážku od neho už máme v podobe Dobrého anjela, ktorý pomáha pravidelnými mesačnými finančnými príspevkami rodinám s deťmi, kde otec, mama alebo dieťa trpia na zákernú chorobu a táto choroba ich dostala do finančnej tiesne. Naopak z prezidentského kandidáta Milana Kňažka ešte aj dnes, takmer 25 rokov od prevratu, srší len nenávisť k uplynulému režimu, ktorý garantoval dôstojný život pre všetkých občanov, zaručoval nám sociálne istoty, prácu... Žiaľ to sa o poprevratovom režime povedať nedá. Verím, že mnohí tí, ktorí volali v novembri 1989 po slobode cestovania, nadávali na to, že museli stáť v dlhých radoch na pomaranče, či banány, by tieto vymoženosti dnes radi vymenili za možnosť pracovať a sociálne istoty pre všetkých, nie len pre vyvolených, medzi ktorých samozrejme M. Kňažko tiež patrí. Osobne si myslím, že práve túžba po spravodlivejšom režime, ktorý bude slúžiť na prospech väčšiny Slovákov rozhodne aj v prezidentských voľbách. Nasvedčujú tomu aj trvale vysoké preferencie R. Fica, predsedu strany Smer-SD.

Bolo by preto z mojej strany zavádzajúce nespomenúť v tejto súvislosti Jána Jurištu, ľavicového politika, ktorý kandiduje s podporou Komunistickej strany Slovenska. Žiaľ, oproti ostatným prezidentským kandidátom nemá on, ani KSS dostatok finančných prostriedkov na mediálnu kampaň a preto jeho preferencie oscilujú len okolo jedného percenta. Po zmene režimu, na začiatku deväťdesiatych rokov, uverejnil v Pravde, Smene a Novom slove state, v ktorých upozorňoval, že kapitalistické krajiny nie sú iba bohaté, ale aj chudobné a závislé a že tento systém neuspel v celom rozvojovom svete už dávno pred rokom 1989. V roku 1998 vydal publikáciu „Sto mesiacov po nežnej: Slovensko v závoze majetkového prevratu a medzinárodný kontext“. V roku 2009 nasledovala kniha „Prehra víťazov“ s podnadpisom „Opakované globálne zlyhanie kapitalizmu vracia do hry socializmus v novej podobe.“ Jeho názory potvrdila svetová kríza. Bola to pre neho najsmutnejšia satisfakcia, akej sa mu mohlo dostať. Najnovšie mu v decembri 2013 vyšla kniha „Zákulisie premien sveta“. Je kritickou analýzou neoliberálneho /privatizačného/ kapitalizmu, informáciou o svetovej kríze, problémoch EÚ, o príčinách úspechov nových ekonomických mocnosti /BRIČ/. Obsahuje aj návrh východísk, ako sa môže Slovensko dostať z nezamestnanosti, chudoby, nerovnosti. Pri jeho koncipovaní vychádza z domácich i zahraničných skúsenosti. V knihe ukazuje, že ekonomický model, ktorý vznikol privatizáciou a majetkovým prevratom neuspel ani u nás, ani nikde vo svete a preto ho treba demokratizovať. Len tak bude možný lepší život na Slovensku. Je to jeden z cieľov jeho životného snaženia.

Pri jeho sledovaní v rámci televízneho predstavovania prezidentských kandidátov som neskromne poznamenal, že prezentuje moje názory. Konečne sa niekto odvážil verejne prezentovať aj názory, ktoré sa „nenosia“. To by bol ten správny partner na verejnú diskusiu pre Milana Kňažka. Žiaľ, tohto partnera sa jeden z protagonistov novembrového prevratu nedomáha.