Integrácia sa v praxi realizuje na úrovni vzdelanostnej, kultúrnej a sociálnej a znamená aj zjednocovací proces, asimilácia je prispôsobovanie sa niekomu, niečomu, napr. prostrediu, v ktorom jedinec žije, adaptácia, na strane druhej, v praxi znamená aj byť prijatý niekým, niečím, napr. spoločnosťou a okolím, v ktorom jedinec žije.

V doterajšej histórii Slovenska pre potreby riešenia rómskej problematiky bolo vytvorených 17 teoretických návrhov - Strategických plánov a koncepcií...

Boli viac, či menej prehľadné, či zmysluplné. Len na dokreslenie: v jednej z posledných koncepcií napríklad aktérmi regionálneho rozvoja boli tieto inštitúcie – Regionálne rozvojové agentúry na území jednotlivých krajov, Regionálne združenia miest a obcí v krajoch, Miestne akčné skupiny v kraji, ktoré „kooperovali“ /akože/ aj s pobočkou poskytovateľa rozvojových programov z fondov OSN so sídlom v Bratislave, aj s ministerstvami SR.

Finančné prostriedky na riešenie rómskej problematiky boli sústredené na viacerých ministerstvách – školstva, práce a sociálnych vecí, zdravotníctva a regionálneho rozvoja. Vízia po dlhé desaťročia bola taká, že je potrebné riešiť viac vecí naraz, inak pomoc nebude úspešná. Kombinácia zdrojov z viacerých operačných programov do jednej lokality mala zvýšiť možnosť obce riešiť rómsku problematiku. A výsledok? Aj z výskumu spomínaného nezávislého inštitútu OSN so sídlom v Bratislave vyplynulo, že finančná pomoc už vyše 20 rokov nebola namierená do segregovaných a separovaných komunít, ale sa minuli.

 Na týchto stránkach nemienim robiť reklamu niektorým mimovládnym organizáciám na Slovensku, ktoré tvrdia, že aj tzv. Rómska reforma z dielne splnomocnenca vlády pre rómske komunity bola skôr populistickým krokom, odborne nepripravená, bez úloh a finančného krytia. A dodávajú, že fungovanie jeho Úradu je paralyzované tým, že bol zaradený do štruktúr ministerstva vnútra SR... Znamená to aj akési odmietnutie snahy o sprehľadnenie kontroly nad finančnými prostriedkami, určenými pre rómsku komunitu u nás.

Od roku 2012 splnomocnenec avizoval tvorbu novej reformy pod názvom „Správna cesta“ Do týchto dní verejnosti sú známe iba tézy reformy /tzv. 10 pilierov/ a rozpracované sú iba dve oblasti – vzdelávanie a vymožiteľnosť práva. Výskumníci zistili, že vážnym problémom je to, že v dôsledku chýbajúcich presných indikátorov bolo v podstate nemožné určiť, aký podiel príjemcov reálne predstavovali Rómovia. Z hodnotenia vyplynul jednoznačný záver: výskumníci, hodnotitelia a tvorcovia politík musia určiť ako stanoviť etnickú identitu jednotlivca. Pre všetkých zainteresovaných je známe, že EK neodporúča exkluzívne cielenie fondov iba pre Rómov v členských krajinách.

No u nás dve prioritné osy s názvom „Integrácia rómskej komunity“ /s rozpočtom 139 mil. eur/ a „Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou rómskych komunít“ /s rozpočtom 243 mil. eur/, sa v praxi začali realizovať tak, že k týmto investíciám majú prístup i b a Rómovia.

Do tohto kontextu určite zapadá reakcia známeho odborníka na túto problematiku a poradcu ministra financií SR Antona Marcinčina, že delenie financií na „naše“ a „ich“ je potvrdením segregácie.

Ten istý odborník v posledných dňoch zverejnil vládou dlho pripravovanú novú koncepciu k spomínaným otázkam. Ide o koncepciu, pri zrode ktorého stál on sám a ktorá zahrňuje prípravu rozvojových plánov pre jedenásť okresov SR s vysokou mierou nezamestnanosti. Prvý Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok naštartoval už v januári tohto roku a má byť modelový. Koncepcia Akčných plánov pre ďalších desať okresov je schválená zákonom, ktorý prešiel slovenským parlamentom. Je pozoruhodná najmä tým, že je postavená na opačných princípoch ako boli stavané tie doterajšie. Tzn., história ukazuje, že problémy na regionálnej úrovni sa nedajú vyriešiť plošne !!! Každý okres totiž má svoje špecifické znaky a problémy, ktoré sa budú riešiť iba tam, tamojšími prostriedkami a hlavne priamo s ľuďmi, ktorých sa to týka. Na Slovensku poznáme viacero príkladov, keď starostovia bez toho, aby čakali na čokoľvek z vonku, využívajú tzv. medzitrh práce a dokážu ponúknuť Rómom užitočnú prácu. Príkladom môže byť Spišský Hrhov, Sveržov a ďalšie obce, kde Rómov zapájajú do miestnej výroby a verejných prác.

 Koho máme na mysli, keď hovoríme o Rómoch? Sú tri možné pohľady.

Rómsku identitu posúdiť na základe biologických znakov, alebo za Róma považovať toho, kto sa individuálne a dobrovoľne deklaruje ako Róm, alebo rómsku identitu posúdiť tým členom komunít, ktorí žijú tzv. rómskym spôsobom života. Každý z týchto spôsobov slúži iným cieľom, ale ani jeden nie vhodný pre určenie cieľovej skupiny, ktorá sa má stať adresátom sociálnej pomoci, či inej sociálnej intervencie.

Možno riešením je to, čo platilo a fungovalo pred rokom 1989 - situáciu najlepšie pozná úradník / čka/, ktorý pomoc poskytuje a ktorý rómskeho klienta pozná podľa vlastných osobných poznaní !!! Napríklad aj Inštitút finančnej politiky SR navrhuje, aby úrady začali evidovať nezamestnaných aj podľa toho, k akému etniku patria. Existuje veľa argumentov „pre“ takéto evidencie. Dnes to reálne funguje v 5 štátoch EÚ a aj v Spojených štátoch amerických !!!

V týchto krajinách sa používa metóda samodefinície etnicity na dobrovoľnej báze, ale sa nevylučuje ani to, že etnicite rozhodne úradník/čka, ktorý daný región, obec osobne dobre pozná. Odborníci na túto problematiku zastávajú rozhodný a jednoznačný názor : nepotrebujeme spočítať Rómov podľa ich výzoru, či podľa niečoho iného, no Slovensko potrebuje vedieť koľko ľudí býva v sociálne vylúčených komunitách, kde tieto lokality sú a aká je životná situácia ich obyvateľstva.

Iba na základe týchto údajov možno pripraviť ucelenú sociálnu politiku na úrovni štátu, ako aj jednotlivých obcí s rómskymi komunitami. A nová koncepcia rozvojových plánov slovenskej vlády pre jedenásť okresov s vysokou mierou nezamestnanosti, je zameraná práve aj týmto smerom.