Určite prevažná väčšina našich obyvateľov už netrpezlivo čaká na hodiny a hodiny, počas ktorých bude môcť  sledovať stretnutia svetového hokejového šampionátu v Prahe a Ostrave. Je to skutočne tak, patríme medzi hokejové veľmoci  a dáme to aj najavo – tí  šťastnejší výletmi do Ostravy a potom až do českej metropole, ale väčšina z nás sa bude musieť uspokojiť sedením doma  pred televízormi, alebo bude sledovať zápasy v kruhu priateľov v niektorej pivárni. Tam ten zlatý mok pri prejavovaní radosti z našich gólov  chutí o niečo viac...

Málokto preto v týchto dňoch myslí na brazílske Rio de Janeiro, kde sa približne o 460 dní začnú Hry XXXI. letnej olympiády. U nás  sem tam funkcionári nezabudnú zdôrazniť, že tých peňazí na budúcu olympiádu by mohlo byť aj viac a tým to všetko končí. Bez ohľadu na to, že konkrétne čísla o tom koľko čo môže stať a potom koľko čo skutočne stalo sa v podstate nikto nedozvie. Alebo len úzky kruh zainteresovaných.  Možno si predstavitelia Slovenského olympijského výboru myslia, že takéto informácie nám musia stačiť. Rozhodne nestačia. Tvrdím to preto, lebo nedávno som si v jedných českých novinách prečítal toľko zaujímavosti s českou olympijskou výpravou 2016, až som si musel potom položiť otázku – a čo my?

Naši západní susedia si už opäť zvykli prinášať zlato z olympiád, či už letných, alebo zimných. Ale na rozdiel od nás majú v tom všetkom lepší systém. Možno, že ani nie viac peňazí. Tak napríklad dnes už vedia, že celá budúcoročná olympiáda ich bude stáť 41-42 miliónov českých korún /cca 1,51 mil.eur/. O niečo viac  ako v Pekingu a asi o 236 000 eur viac než olympiáda v Londýne. Nečudo, veď Rio je „o trochu“ ďalej. Samozrejme, ani rozpočet Českého olympijského výboru pre budúcoročné Hry ešte nie je uzavretý, ale funkcionári v Prahe už vedia dosť presne, koľko peňazí ich bude tento „výlet“ stáť. Jednoducho ekonómovia z ČOV majú v rukách veľmi často kalkulačky a rátajú ako dosiahnuť najefektívnejšie výdavky. Doteraz rátajú veľmi dobre. Tak napríklad účasť na minuloročných ZOH v Soči ich stála v prepočte cca 1,35 milióna eur a samozrejme, v tejto sume bol zisk dvoch zlatých, štyroch  strieborných a dvoch bronzových medailí. Takže správne som napísal, že ide o výlety len v úvodzovkách, veď účasť v Londýne na OH 2012 stála Česko asi toľko, koľko účasť v Soči a Česko zároveň zbohatlo o desať medailí!

Češi rátajú aj s tzv. „skrytou rezervou“ na odmeny za získané medaily – sú pritom optimisti a preto bokom odložia asi 365 000 eur. Držiteľ zlatej dostane poldruha milióna českých korún, teda podľa súčasného kurzu asi 55 000 eur. Na šesť zlatých to bude stačiť...

Češi už „špekulujú“ aj nad dopravou. Rátajú s tým, že im bude stačiť jedno lietadlo, v zime by to bolo komplikovanejšie, veď lyže a hokejový výstroj, sane a boby zaberú poriadne veľa priestoru. Keď všetko vyjde ako má, do Brazílie pôjde až 140 českých olympionikov. Zatiaľ ich istých majú iba päť – dvoch strelcov, rovnaký počet plavcov a jednu jachtárku.

Vráťme sa však domov. Ako bývalý športový funkcionár som počul veľa kritiky na adresu našich reprezentantov – čo sa týka oblečenia. Nemám teraz na mysli samotných olympionikov ale tých, ktorých jednotlivé zväzy vysielajú na vrcholové európske a svetové súťaže. Na rozdiel od iných krajín u nás má každý šport iného dodávateľa oblečenia a obuvi, jednoducho každý reprezentant je oblečený inakšie. Susedia nás síce za to nekritizujú, veď je to naša vec, ale nechápavo krútia hlavami. Tak napríklad na súťažiach v rôznych druhoch športu z diaľky podľa športového úboru rozpoznáte, že ho má na sebe Maďar, Čech, Poliak... Len my hýrime rôznymi strihmi, farbami, značkami. Samozrejme, kluby si to môžu dovoliť, ale základné reprezentačné oblečenie by malo byť rovnaké pre všetkých reprezentantov.

I keď článok o tom, koľko Čechov vyjdú olympijské hry v Riu sa mi dostal do rúk iba náhodou zhodou okolností, o to viac sa teraz budem zaujímať o rozpočet olympijskej výpravy Slovenskej republiky do Ria de Janeiro. Po skončení olympiády si budem môcť porovnať: koľko sme investovali my a koľko kovu sme sa to priniesli domov. České údaje už mám a tie sa zmenia iba v detailoch. Iba sa obávam, že tie naše budem veľmi ťažko zháňať. A to mám medzi športovými funkcionármi veľa dobrých priateľov a bývalých kolegov...

                                                                       Stanislav KUBÁNEK

poslanec NR SR