V prešovskom Krajskom múzeu otvorili pred niekoľkými dňami  na prvý pohľad až príliš skromnú výstavu o ľuďoch odvážnych sŕdc a vytrvalých charakteroch. Prešovskí parašutisti (a samozrejme aj parašutistky) slávia tohto roku 65. výročie vzniku tohto športového odvetvia nebojácnych vzduchoplavcov medzi nebom a zemou a dá sa povedať, že patrili medzi parašutistickú elitu ako v bývalej Československej republike, tak aj v modernej Slovenskej republike. V tomto kolektíve sa vystriedalo niekoľko výkonnostných generácií, ale kto raz pričuchol k vznášaniu sa pod kupolou padáka, ten sa z osídiel padákových šnúr iba veľmi ťažko vymotá. Našťastie,  v tomto kolektíve boli (a sú) aj múdri a prezieraví ľudia, vďaka ktorým máme celú históriu klubu a úspechov jeho členov (vrátane svetových majstrovských titulov) podrobne zmapovanú.

Pozrime sa na ňu aspoň v skratke:

Prešovský parašutizmus píše svoje začiatky v roku 1949. S náborom medzi odvážnych mužov a ženy začala trojica Ladislav Platko a letci Pavol Gdovin s Otom Bilichom. Dňa 15. septembra spomínaného roka sa začal prvý výcvikový cyklus budúcich prešovských športových parašutistov. Po absolvovaní lekárskych testov ich zo 120 ostalo iba 21, tí sa však predstavili prešovskej verejnosti už 15 októbra. Svoje prvé zoskoky absolvovali z lietadla Dakota DC-3 imatrikulačnej značky OK-WDZ.

K popularizácii športového parašutizmu v našom meste určite prispelo aj niekoľko rokov tunajšieho pôsobenia vojenskej výsadkárskej brigády (22. výsadková brigáda Prešov, v rokoch 1952-1960). Mimoriadne tvrdý výcvik týchto mužov mohli prešovskí chlapci a chlapi denno-denne sledovať na „opičej prekážkovej dráhe“ nad korytom rieky Sekčov. A popri tom obdivovať  cvičné zoskoky z balóna v blízkosti „balónišťa“ na Stavenci.   V priebehu desiatich rokov pôsobenia brigády v Prešove sa v jej radoch vystriedalo množstvo Prešovčanov (ale pôsobili v nej aj v ďalších rokoch, po preložení brigády a jej redislokácii do viacerých moravských a českých miest. Bývalí vojenskí výsadkári, sú „svojmu vojsku“  verní dodnes. Aj preto vznikol Klub vojenských výsadkárov v SR (mimochodom,  chlapi z Prešova, slúžiaci vo výsadkovom vojsku, sa dajú rátať na stovky), aby táto hrdá tradícia neupadla príliš skoro do zabudnutia. Vráťme sa však do histórie... 

V roku 1950 už absolvovali základný výcvik športového parašutizmu aj prvé štyri Prešovčanky, Anka Žeronová, Marika Švecová, Irena Augustínová a Gitka Mižišinová, k ním pribudli o rok neskôr ďalšie tri mladé kolegyne. Pre ilustráciu odvahy a nebojácnosti je potrebné spomenúť, že až do začiatku roka 1953 skákali títo športovci a športovkyne na trofejných vojenských padákoch z 2. svetovej vojny, bez záložných padákov! Aj medzi odvážnymi ženami sa vystriedalo niekoľko generácií, medzi nimi spomeňme reprezentantku Československa majsterku športu Ing. Máriu Krajňákovú-Soľankovú, ktorá získala titul majsterky sveta v parašutizme v roku 1982  a na svojom konte má vyše 3100 zoskokov.  Medzi majsterkami sveta je aj Mária Stančíková, ktorá si zlatú vybojovala na majstrovstvách sveta v Utahu (USA). Ale tých odvážnych a vynikajúcich vzduchoplavkýň z radov prešovských žien môžeme dnes rátať na desiatky.

Bohatá história prešovských športových parašutistov je však plná nielen vynikajúcich mužov a žien, vynikajúcich športových výkonov ale i smutných dní. Dodnes je nezabudnutý  9. október 1956, kedy v príprave reprezentantov Československa na blížiace sa majstrovstvá sveta v parašutizme, zahynul po nevydarenom zoskoku na chrudimskom letisku výborný prešovský parainštruktor majster športu Štefan Pisko.

Významným časovým medzníkom prešovského parašutizmu je rok 1961. Okrem tvrdej prípravy na majstrovstvá Československa nasleduje aj príprava na vytvorenie svetového rekordu v nočnom zoskoku z výšky 2000 metrov s okamžitým otvorením padáka. Dvojica Prešovčanov, Ladislav Platko a Mikuláš Olenočin spolu s Košičanom Jozefom Rydzikom ho vytvorili na popradskom letisku 24. septembra 1961.

Aj keď pravidelne nastupovala nová generácia prívržencov športového parašutizmu, verní tomuto športu ostávali aj jeho zakladatelia. Počas doterajších necelých 60 rokov vyrástlo medzi prešovskými parašutistami množstvo majstrov republiky, reprezentantov, ba aj majstrov sveta.

Po niekoľkých rokoch nútenej prestávky z dôvodu nepochopenia vedenia prešovskej leteckej základne, sa činnosť prešovského klubu športových parašutistov pri Aeroklube Prešov  rozbehla opäť naplno. Kým skúsení borci sa venujú výchove mladej generácie, s cieľom odviesť ich pozornosť od drogovej závislosti a pohodlnosti k tvrdému, dnes moderne povedané adrenalínovému športovaniu, tí mladší reprezentujú náš región vo vzdušnom priestore naďalej. Aj generácia šesťdesiatnikov si však zaskáče aj na medzinárodnej súťažnej platforme a nejeden z nich má za sebou už dávno 3 tisícky zoskokov. Ale tí mladší, napríklad skúsený slovenskí reprezentanti Peter Platko či Milan Kocík, majú na svojich kontách už dávno dvojnásobok tejto méty. Všetci sa pravidelne stretávajú, trénujú a súťažia. Vo dvojici mužov Aeroklubu Prešov, ocenených titulom Rytier letectva a parašutizmu prezídiom americkej Nadácie Andreja Baniča je okrem letca Imricha Majoroša aj jeden z prvých prešovských parašutistov, inštruktor a organizátor, dnes žiaľ už nebohý svetový rekordér Ladislav Platko. V historických análoch prešovského parašutizmu sa však nachádzajú aj mená vzdušných experimentátorov, ktorí  sa snažili posúvať méty a možnosti plávania vo vzduchu stále viac dopredu. Spomenúť si na ich výkony po dlhých rokoch si zaslúžia „Prešovský Ikaros“ A. Zdenek, František !“Eči“ Podracký ako typický suchozemec zvíťazil v súťaži na presnosť pristátia – do mora(!) v Burgase. Ale nesmieme zabudnúť ani na filmovú superstar fenku Bobinu (a jej inštruktora M. Malíka), ktorá absolvovala 24 zoskokov či kocúra Cyrila (Dušan Freund), ktorý mal iba o štyri zoskoky menej.  

Nová etapa rozvoja prešovského parašutizmu začala pred niekoľkými rokmi,  keď sa do ich výstroje vrátilo výsadkové lietadlo AN-2, pribudlo nové lietadlo a špičkové športové padáky, zaručujúce maximálnu bezpečnosť a presnosť riadenia zoskoku. Aj preto dokážu prešovskí športoví parašutisti dnes pripravovať každoročne kvalitné športové podujatia na medzinárodnej úrovni   (napr. Memoriál Ladislava Platka v zoskoku na presnosť pristátia z výšky 2 tisíc metrov), podieľať sa svojimi výkonmi na úspechu prešovských Leteckých dní a priťahovať na letisko čoraz viac mládeže. Organizačne celú činnosť vedú Eči Podracký s Vilom Zbiňovským, Komanickým  a ďalšími „starými mazákmi“, teraz sú zaujatí prípravou ďalšieho ročníka Memoriálu Laca Platka, ktorý sa má uskutočniť niekedy v závere augusta.

Na výstave v Krajskom múzeu sa toho o prešovských športových parašutistoch i vojenských výsadkároch dozviete podstatne viac. A možno tam nájdete aj meno či fotografiu svojej tety či babky, strýka či suseda. Oni tí parašutisti sú príliš skromní a neradi sa chvália, vraj by im to mohlo odplašiť šťastie. A tak sa na jednom z panelov môžete dozvedieť aj to, že Peter Platko už má na svojom konte vyše 8 300 zoskokov(!) a dokonca si zaskákal aj v celosvetovom top-projekte Red Bull. Tých mien skutočných celebrít, pred ktorými by mal celý Prešov s úctou sňať klobúk a hlboko sa pokloniť je tam skutočne dosť!