Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Hrdinovia 28. októbra: Masaryk, Kramář i Slováci – Dušan D. Kerný
Denník Právo v čase keď v tlačenej podobe zanikol denník s veľkou tradíciou, Lidové noviny, ktorý mal skvelú prílohu Orientace, spustil seriál pohľadov historikov na 80. výročie historických udalostí zaujímavých aj pre slovenské publikum. Právo nielen má relatívne dobrú distribúciu na Slovensku ale aj slovaciká v seriáli Dějiny nelžou. Týkali sa tak Slovenského národného povstania ako aj osobnosti Gustáva Huskáka či profilu Alexandra Dučeka. Všetko rozsiahle texty z pera široko uznávaných historikov o. i. J. Rychlíka, M. Macháčka či Zdeňka Doskočila.
V posledný októbrový koniec týždňa seriál rozšíril ďalší český historik Jakub Rákosník pre slovenského čitateľa zaujímavým prehľadom, súhrnom upozornení na päť navzájom protichodných výkladov vzniku Československa a ich zasadenie do súvislostí prístupu historikov k prameňom. Rozsiahly text má názov Hrdinovia 28. októbra: Masaryk, Kramář i Slováci.
Nekončiaci príbeh
Autor uvádza, že pri istom zjednodušení sa dá hovoriť o piatich výkladoch vzniku ČSR na základe súboru s bohatými pramennými dokladmi knihy Nekončiaci príbeh 1918 – 1992/93 vydanej Masarykovým ústavom a Archívom Akadémie vied ČSR.
(Dodajme, že zároveň je to aj podnet pre Slovákov ako v súvislostiach doby v ktorej historik žije a tvorí udržuje sa predsa len vedecky vecný, pragmatický prístup.)
Oných päť výkladov sa podľa historika v podstate sformulovalo v priebehu niekoľkých rokov po roku 1918 a odvtedy sa už len recyklovali v závislosti od politickej situácie.
Prvým výkladom bola zdôrazňovaná kľúčová úloha zahraničného odboja reprezentovaná Tomášom Garriguom Masarykom, Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom. Tí dokázali nielen vydobyť medzinárodné uznanie vláde ešte nejestvujúceho štátu ale aj sformovať uznávanú a rešpektovanú vojenskú silu - čs. légie.
Nositeľom tohto výkladu bol v medzivojnovom období Hrad a široká plejáda sympatizujúcich intelektuálov opierajúca sa najmä o Masarykov spis Svetová revolúcia.
Domáci odboj naopak zdôrazňoval svoju úlohu, veď niektorí českí politici do roku 1918 takmer zomreli mučeníckou smrťou. (Kramař) No Masaryk neznášal, že domáci politici až prehnane vyjadrovali lojalitu habsburskému trónu. Ale najmä domáci odboj o.i. organizoval spravodajskú sieť známu ako Mafia.
Plné zuby Beneša
Domáci odboj mal plné zuby protežovania Beneša ako jediného možného Masarykovho nástupcu, o zdôrazňovanie domáceho odboja sa opierala najmä opozícia proti Hradu spomedzi agrárnikov a národných demokratov.
Neslovanské menšiny predstavovali najmä Nemci, ktorí nechceli mať s novým štátom nič spoločné. Podľa nich bol nový štát výrazom českého imperializmu, štát vznikol len vďaka propagande českých nacionalistov Masaryka a Beneša. S tézou o českom imperializme pracovali aj dva iné výklady dejín.
Výklad radikálnej ľavice a komunistickej strany v medzivojnovom období sa opieral o tézu nedokončenej revolúcie, ľudové masy inšpirované boľševickou revolúciou a právom na sebaurčenie nechceli len národnú revolúciu ale aj revolúciu sociálnu. Vrcholný rozmach zažil tento výklad po roku 1945. Výklad že bez VOSR (Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie) by nebolo ČSR sa stal povinnou súčasťou učebníc a historických prác.
Jedine v disente alebo v exile, ako sa vyjadril v roku 1984 slovenský historik Ján Mlynárik, sa písalo: „Československo vzniklo bez vplyvu ruskej boľševickej revolúcie, historická pravda je taká, že vzniklo napriek tejto revolúcii“.
Slovenská emancipácia
Podľa historika slovenská emancipácia relativizovala význam 28. októbra, určujúci nebol pre ňu rok 1918 ale určujúcim bol rok 1939 keď sa Slovensko osamostatnilo. Hoci ani ľudáci nespochybňovali určitý prínos spolužitia v spoločnom štáte. No Čechom išlo o vyvrcholenie dávnych štátoprávnych snáh. Pre slovenských autonomistov bol 28. október len pragmatickým medzistupňom na ceste k úplnej samostatnosti. Ako pri 25. výročí Martinskej deklarácie povedal prominentný novinár ľudáckeho vojnového režimu Konštantín Čulen: „Radšej s čertom ako s Maďarmi to bolo heslom dňa v roku 1918“.
Po druhej svetovej vojne bol tento názor vyobcovaný prežil však v radoch ľudáckej emigrácie a po roku 1989 slávil návrat na Slovensko. Vtedy sa jeho stúpenci koncentrovali hlavne okolo Matice slovenskej a pravidelne napádali historikov zo Slovenskej akadémie vied pre údajne slabé národné cítenie.
Po druhej svetovej vojne pribudli, k 28. októbru dva ďalšie významy. V tento deň v roku 1945 boli vyhlásené dekréty podpísané E. Benešom o znárodnení a tak sa slávil Deň znárodnenia. V roku 1968 bol zasa pri 50-tom výročí 28. 10. vyhlásený zákon o federalizácii ČSSR.
Iba polovica obyvateľstva
Dnes je vznik samostatného štátu v roku 1918 bohato zdokumentovaný. Avšak nadšenie obyvateľstva sa týkalo najmä Čechov ktorí však predstavovali iba asi polovicu obyvateľstva a nad nimi si nový
štát osoboval suverenitu.
Príslušníci druhej polovice v drvivej väčšine to nezdieľali, štvrtinu obyvateľstva tvorili českí Nemci, ktorí väčšinovo český zakladateľský mýtus odmietli. To isté platilo aj o Maďaroch. Aj v rámci väčšinového katolíckeho prostredia Slovenska nebolo súhlasné pritakávanie bezvýhradné. Rusínska reprezentácia, ktorá o vzdialených Čechoch veľa nevedela volila najmenej nevábnu perspektívu. Židia ostražito vyčkávali čo môžu očakávať od nového národného štátu Čechoslovákov lebo Rakúsko bolo mimoriadne tolerantné.
Dnes onú päťhlasnú polyfóniu príbehov o vzniku republiky už takmer nepočuť. Jej nositelia totiž už vymreli, alebo boli potlačení alebo stratili záujem.
Slovenská emancipácia po rozdelení Československa stratila v Česku na význame. Len sem tam sa sebakriticky ozývajú úvahy či ústavné usporiadanie medzivojnovej republiky nebolo zbytočne centralistické čo významnej časti Slovákov spoločný štát od prvopočiatku odcudzovalo.
Po páde komunizmu je príbeh o nedokončenej revolúcii zabudnutý. V sudetonemeckom prostredí dnes výklad neslovanských menšín stratil veľmi veľa zo svojej pôvodnej sily. S návratom k tržnému hospodárstvu zanikol dôvod pre Deň znárodnenia a rozpadom federácie odpadol dôvod pripomínania federalizácie z rokuj 1968.
Zanikol aj výklad domáceho odboja, jeho nositeľom bola pravicová opozícia voči Hradu zakázaná a rozprášená po roku 1945. A tak zostal len príbeh zahraničného odboja, pravda s malými ústupkami na prospech domáceho odboja.
Dnes má 28. október druhý život, skôr sa osvetľujú príbehy a motivácie aktérov.
Ako jasne ukazuje český prehľad vidno nevyhnutnosť samostatného slovenského historického hodnotenia októbra 1918, čo mu predchádzalo a čo po ňom nasledovalo. Otvára to aj priestor pre kvalifikovanú faktami podloženú publicistiku.