Poprední európski i svetoví ekonómovia sa tým akosi nezaoberajú. Škoda, veď dnes už je známe, že každé hospodárske oživenie, i to mierne, pociťujú predovšetkým solventní ľudia. Jednoznačne to znamená, rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa neustále zvyšuje. Dokonca aj v krajinách Európskej únie. Napriek tomu, že štatistiky Eurostatu na to až tak výrazne nepoukazujú. Fakty však nepustia. A tak som sa počas dlhých letných dní z iných, ale určite hodnoverných zdrojov s ceruzkou a ekonomickým časopisom v rukách dozvedel, že pätina zarábajúcich občanov EÚ takmer desaťnásobne zarába viac, než pätina s najnižšími príjmami. Z celosvetového pohľadu sú tieto rozdiely oveľa, oveľa výraznejšie. Veď všetky členské krajiny EÚ, vrátane Bulharska a Rumunska sú na tom v súvislosti s nerovnosťou oveľa lepšie než prevažná väčšina štátov v Afrike, Ázii, Južnej a Strednej Amerike. Nechoďme však niekam do Brazílie, ktorej meno sa v súčasnosti oveľa častejšie skloňuje než inej krajiny, pretože bola dejiskom letných olympijských hier 2016, ale zostaňme doma na Slovensku.

Napriek tomu, že SMER-SD už druhé volebné obdobie dôsledne presadzuje politiku sociálnych reforiem, že u nás HDP rastie rýchlejšie, než v bohatších krajinách EÚ, pocítili to predovšetkým naši bohatší občania. Podľa niektorých údajov ich príjmy od roku 2013 ročne stúpajú v priemere o osem percent, čo u väčšiny pracujúcich zostalo iba nesplneným želaním. Prečo je to tak, to nedokážu vysvetliť ani renomovaní odborníci. Okrem dobrej sociálnej politiky u nás predsa pôsobia dobre organizované odborové zväzy, ktoré zamestnávatelia musia rešpektovať najmä pri uzatváraní kolektívnych zmlúv. Aspoň tak, ako je to v prípade vlajkovej lode nášho priemyslu U. S. Steel Košice.

Na Slovensku najnižšia mzda predstavuje 405 eur a je teda vyššia než napríklad v Česku a Maďarsku. Napriek horúcim letným dovolenkovým dňom sa pod vedením odborníkov zo strany SMER-SD pripravuje návrh zákona novej najnižšej mzdy, ktorá bude predstavovať aspoň 430 eur, ale možno i viac! Takýto prudký jednorazový nárast by bol najvyšší v rámci celej EÚ. Ešte v minulom volebnom období naša tzv. jednofarebná vláda strany SMER-SD znížením odvodov zdvihla čisté platy pre ľudí s nízkymi a strednými príjmami.

Terajšia vláda chce bojovať proti príjmovej nerovnosti medzi bohatými a chudobnými aj zmenou daňového systému. Jednoducho majetnejší budú platiť viac. Takto sa získajú peniaze na rast dôchodkov, platy učiteľov a zdravotníkov. Sociálno-demokratická vláda už realizuje aj ďalšie opatrenia v súvislosti s výrazným rastom najnižších dôchodkov občanov, ktorí odpracovali aspoň 30 rokov. Všetky tieto opatrenia sledujú zmenšovanie súčasných priepastných rozdielov medzi bohatými a chudobnými, ktoré sú v susedných krajinách ešte výraznejšie než u nás. Strana SMER-SD sa netají tým, že sa jej nepodarilo vyriešiť všetky problémy, ktoré vznikli so stagnáciou príjmov strednej vrstvy, i keď bohatší bohatli ešte rýchlejšie.

Vláda chce zdaniť dividendy, vyššou daňou zaťaží hazard a tabak. Pripravuje sa aj ďalšie zdaňovanie bánk, ktoré napriek výraznému zníženiu úrokov pri hypotékach majú stále ešte veľké zisky. Za prvý polrok tohto roku zarobili takmer 425 miliónov eur. Posvieti si aj na firmy a podnikateľov, ktorí využívajú daňové raje. Vyššiu registračnú daň za motorové vozidlá s vyšším výkonom, teda tie, ktoré si kupujú predovšetkým bohatí, stúpne pri prvej registrácii až dvojnásobne – na 6308 eur.

Možno, že podobných opatrení bude ešte viac. Napríklad zníženie odvodov. I keď pre mnohých sa roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými zdá samozrejme a berú to tak, že sa proti tomu nedá nič robiť, pokiaľ bude strana SMER-SD v niektorej z vládnych koalícií, vždy bude robiť všetko preto, aby sa toto roztváranie zastavilo.

Stanislav KUBÁNEK, poslanec NR SR /SMER-SD/