Aj druhé kolo volieb hlavy Slovenskej republiky VYHRAL NIKTO, lebo 58,21 % voličov si z možnej personálnej ponuky VYBRALO NIKOHO. V prvom kole to bolo 51,26 %, teda počet nehlasujúcich občanov viditeľne narástol, čo primerane znižuje reálny mandát novej prezidentky. Pri volebnej účasti 41,79 % Zuzana Čaputová získala 58,40 % a Maroš Šefčovič 41,59 %, čiže aj rozdiel medzi kandidátmi sa výrazne zmenil v neprospech právoplatne zvolenej prezidentky. V prvom kole Maroš Šefčovič nedosiahol ani polovicu jej hlasov, v druhom kole sa k nej výrazne priblížil.

Prvá žena v prezidentskom úrade by si pri elementárnej sebareflexii mala uvedomiť, že zďaleka nereprezentuje všetkých občanov, pretože ju viac ľudí odmietlo, ako za ňu hlasovalo. Je to zároveň vizitka kredibility tzv. demokratického systému, v ktorom väčšina občanov vôbec nie je zaujímavá, podstatné je len dostatočné množstvo peňazí, ktoré akúkoľvek neznámu osobu môže za niekoľko mesiacov dosadiť do najvyššej štátnej funkcie, vybavenej rozličnými právomocami, vrátane kompetencií hlavného veliteľa ozbrojených síl.

Potvrdil sa aj môj predpoklad, že na základe výsledkov prvého kola sa zmobilizujú odporcovia Zuzany Čaputovej, ktorá sa prezentovala sloganom POSTAVME SA ZLU (správne po slovensky: postavme sa proti zlu), čím nevdojak predznamenala, že v druhom kole podstatná časť voličov môže na rovnakom základe vyhodnotiť ako ZLO práve ju.

Na tom, že skúsený profesionálny diplomat a podpredseda Európskej komisie (čiže vlády Európskej únie) Maroš Šefčovič neuspel v súťaži s občianskou aktivistkou okresného formátu, sa podpísalo niekoľko významných okolností. Tým, že doterajší kontroverzný prezident si dal záležať na tom, aby rovnako ocenil kvality a osobnostné predpoklady oboch kandidátov, ktorí postúpili do druhého kola, zámerne a zákerne znížil šance Maroša Šefčoviča, lebo pred verejnosťou ich – ľudovo povedané – strčil do jedného vreca. Tak Maroš Šefčovič prestal byť pre mnohých ľudí vnímaný ako zreteľná alternatíva vo vzťahu k Zuzane Čaputovej.