Jeden z trenčianskych cintorínov je na svahu štvrte Juh. Z nej sa rozprestiera výhľad na veľkú časť Považia. V kopci sú dlhé rady vojenských náhrobkov. Len niekoľko z nich má čitateľné označenie. Takmer všetky sú hroby dnes neznámych vojakov, kedysi pochovávaných na lúke, teraz sú v tieni hustého lesa.

Je to mimoriadne miesto. Nielen pre mesto Trenčín. Spájajú sa tu spomienky na srbský Kragujevac, českú Prahu a na mnohé z obcí, z ktorých pochádzali v roku 1918 popravení vojaci „Drotárskeho pluku“. Z tohto miesta k nám prevrávajú dejiny. 

STROM PRIATEĽSTVA 

Mesto Trenčín obnovilo v roku 2019 pamiatku na obete prvej svetovej vojny a koncom roka 2021 vedno zo spolkom Sloga zasadilo strom –drvo slovensko-srbského priateľstva. Na obnovenej kostnici je nápis: „V tejto juhoslovanskej kaplnke – kostnici, postavenej ako symbol československo-juhoslovanského a slovensko–srbského priateľstva – sú uložené telesné pozostatky 172 obetí prvej svetovej vojny pochádzajúcich z územia bývalého Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorí zomreli počas vojny v Trenčíne.“ 

Kaplnku slávnostne posvätil 6. mája 1928 pravoslávny biskup a vlastenec vladyka Gorazd Matej Pavlík, ktorý sa 4. septembra 1942 stal obeťou nemeckej nacistickej perzekúcie a teroru za ukrývanie hrdinov počas tzv. heydrichiády v Čechách. 

Pri príležitosti slávnostnej vysviacky tejto kaplnky juhoslovanských obetí mestu Trenčín odovzdali vysoké štátne vyznamenanie Kráľovský rad sv. Sávu III. stupňa, ktoré mu udelil kráľ Alexander Karadjordjevič ako výraz srbských sympatií k mestu, z ktorého pochádzal Slovákmi tvorený 71. peší pluk. Jeho príslušníci sa na sklonku prvej svetovej vojny vzbúrili proti jej nezmyselnému pokračovaniu a v júni 1918 boli velením rakúsko-uhorskej armády odsúdení a popravení v srbskom meste Kragujevac. Obnovené v roku 2019 z prostriedkov mesta Trenčín v spolupráci so srbskými občianskymi združeniami na Slovensku Sloga a Podunavije.

PODNETNÁ STOROČNICA 

Z dátumov je zrejmé, že podnetom na obnovu kostnice, ako aj nápisu, a vysadenie symbolickej lipy bola storočnica tragických udalostí, popravy v júni 1918. Dnes sú popravení známi po mene a takisto aj ich kat podplukovník Artur Marx. Po vzniku Československa sa snažili bezvýsledne naše úrady vypátrať ho. 

DROTÁRSKY PLUK

Kragujevská poprava príslušníkov trenčianskeho „drotárskeho“ 71. pluku, slúžilo v ňom až osemdesiat percent Slovákov, je jedinou udalosťou našich dejín, kde prelom urobilo umenie, rodiaci sa slovenský film. Dodnes sa ako vynikajúce scenáristické a režisérske umenie oceňuje film Paľa Bielika Štyridsaťštyri z roka 1957. V ňom dal príležitosť plejáde slovenských hercov, predstaviteľ hlavného hrdinu Juraj Sarvaš mi pre SNN pripomenul, že z ľudí pred, ale aj za kamerou už je jediný žijúci svedok zrodu tohto filmu. Scéna, v ktorej rakúsky podplukovník Marx, v stvárnení skvelého Ctibora Filčíka, odratúvaním rozhoduje o živote a smrti – jeden dva tri, vystúpiť – dodnes vyvoláva zimomriavky. 

DLHÉ ČAKANIE 

Až dlho po filme Štyridsaťštyri vychádzajú podrobnejšie diela – najväčším príspevkom slovenskej historiografie je práca Vzbura náhradného práporu 71. pešieho pluku v júni 1918 v Kragujevaci, ktorá vyšla v roku 1970! Súhrn o prameňoch – vrátane tých vo Vojenskom archíve vo Viedni, prefotografované sú však už uložené v Štátnom archíve v Bratislave – uvádza podrobne Marián Hronský, o. i. člen Historického odboru Matice slovenskej. Píše to v prvej súhrnnej vedeckej práci Vzbura slovenských vojakov v Kragujevaci z roka 1988! Najobsažnejšia historickápráca obsahuje aj prílohu dokumentov vrátane menného zoznamu odsúdených a rozsudkov, ako aj drastického rozhodnutia odobrať pozostalým vdovám a sirotám vojenské výslužné. Až kolektívne dielo Prvá svetová vojna 1914 – 1918 z roka 2008 (!) obsahuje všetky súvislosti. Okrem iného aj vyčísľuje, koľko mužov mobilizovali zo Slovenska. Marián Hronský uvádza 400-tisíc až 450-tisíc, bola to sedmina vtedajšieho obyvateľstva Slovenska. Ako mi vosobnom rozhovore Dr. Hronský povedal, znamenalo to, že vojna zasiahla drasticky do osudov prakticky každej slovenskej rodiny. 

POČETNÉ OBETE 

Slováci slúžili vo všetkých druhoch vojsk. Hronský dal dovedna podrobný prehľad o všetkých jednotkách, upozornil na niekoľko desiatok vynikajúcich pilotov. Na niektorých frontoch jednotky, v ktorých slúžili Slováci, utrpeli veľké straty na životoch, až polovicu mužstva. 

Miesto na trenčianskom cintoríne, kde je srbská kostnica, vysvätená srbským vladykom z Prahy, nás vedie k pochopeniu, prečo práve v pražskom pravoslávnom Chráme sv. Cyrila a Metoda našli posledné útočište parašutisti, ktorí v roku 1942 uskutočnili atentát na ríšskeho protektora Heydricha, medzi nimi Jozef Gabčík. Chrám sa zapísal do našich novodobých dejín. Okrem mnohého iného pripomína, že medzi popravenými boli aj tí, čo sa priamo podieľali na ukrývaní parašutistov. Medzi nimi biskup Gorazd.