Nikto sa nedozvedel, čo bolo skutočnou príčinou dopravnej nehody. Tí, čo videli pred sebou pohybovať sa osobné auto, tvrdili, že vodič musel byť opitý. Spomaľoval, zrýchľoval, balancoval medzi krajnicou a stredovou čiarou...v najlepšom prípade, to bol človek veľmi nesústredený a nespôsobilý, tvrdili svedkovia, pri vypočúvaní na polícii. Potom už iba zaregistrovali, ako sa spomínané vozidlo dostalo do šmyku a vodič sa ho márne snažil vyrovnať. Polícii to potvrdila aj posádka proti idúceho vozidla. Márny bol pokus vodiča, uviesť svoje vozidlo do normálného chodu, zrútil sa s ním do hlbokej priekopy, auto sa prevrátilo ....to ostatné už dopovedala hlásateľka vo večerných televíznych novinách. Bola to smrteľná nehoda, vozidlo bolo pred haváriou v dobrom technickom stave, alkohol ani žiadne návykové látky neboli zistené...Polícia do svojej štatistiky zaznamenala ďalšiu tragickú udalosť so smrteľnými následkami.
Len jedna osoba mohla do vyšetrovania tohoto prípadu, vniesť viac svetla, no nevypovedala, nikto sa jej na nič nespytoval. Udusila v sebe skutočný dôvod, prečo prišlo k tejto nehode. Po troch rokoch manželstva, sa večer s manželom po prvý krát vážne poškriepili. Bola to ich prvá roztržka, pre celkom obyčajnú hlúposť. Vyhodila ho zo spálne a ani ráno si s nim nevypila kávu, keď odchádzal do práce. Nezareagovala ani na jeho pozdrav, keď zavolal: - Tak ahoj, večer sa uvidíme. Boli to posledné slová, ktoré si vypočula z jeho úst. Potom jej už natrvalo zmizol zo života.
Ešte i teraz táto žena, dávno po smrti svojho manžela, pociťuje v sebe akúsi vinu. Stále si nahovára, že ona mohla byť príčinou tohoto nešťastia. Stále si myslí, že jej manžel celú noc nespal, že ešte aj počas jazdy, určite premietal v hlave, prečo vlastne prišlo k tej hlúpej hádke. Bolo to po prvý krát, čo neležali vedľa seba a nezaželali si - dobrú noc. V akom stave sadal za volant, neustále sa v nej roja myšlienky.
Ľudia by nemali od seba odchádzať do práce, bez toho, aby sa nerozlúčili a nepovedali si niečo pekného,vravievala. Potom budú celý život ľutovať, ak sa stane nešťastie. Človek nikdy nevie, kedy uvidí svojho najbližšieho naposledy. Potom si už môže iba vyčítať, prečo sa s nim nerozlúčil v láske, pusu mu nedal, kávu si s ním ráno nevypil, neobjal ho. Možno práve o tomto rozmýšľal pred rokmi aj jej manžel.Určite tým trpel, že ho vyhodila v ten večer zo spálne. Ani po rokoch, sa táto žena nedokázala zbaviť týchto myšlienok.
Hlúpa hádka a také strašné následky. Nedokážem sa tých myšlienok zbaviť, zdôverila sa po dlhom čase psychiatrovi.. často plačem,, prestala som čítať, počúvať hudbu... je to všetko ako nočná mora. Ani psychiatrovi sa však nepodarilo zbaviť ju celkom tejto choroby, márne sa snažil pozliepať jej psychiku, depresie sa opakujú. Ani on už nedokázal vyliečiť následky, ktoré spôsobil - obyčajný truc.
