Máme teda nového prezidenta, bol zvolený demokraticky a treba to rešpektovať, hoci ho nevolilo celé Slovensko. Rešpektovať však neznamená nezmyselne kričať Aleluja, tak ako tomu bolo po jeho inaugurácii. Celý ten scenár bol samozrejme pripravený na afekt, aby nový prezident vyzeral ako dobrodinec a spasiteľ Slovenska. Oneskorene som zapol televízor a zo začiatku som si myslel, že ide o nejakú spartakiádu, alebo nebodaj prvomájový míting, moderátori totiž hlásali o veľkých davoch ľudí, opak kamera skryť nemohla, aj keď sa snažila. Nový prezident stískal ruky, láskal sa s deťmi, proti tomu niet námietok, ale zrejme to nebude robiť každý mesiac. Táto snaha predstaviť nového prezidenta ako charizmatického človeka sa však minula účinkom, nový prezident ani náhodou nemá v sebe charizmu. Známa okukaná tvár, komentátor Leško, na margo jeho inauguračného prejavu lakonicky konštatoval, že prejavu nemožno nič vyčítať, len zabudol dodať, že z prejavu nebolo možné ani nič vyčítať, hemžilo sa to tam „ riešeniami“, dávaním otázok a čakaním na odpovede a potom zasa riešeniami.

Jednoduchšie povedané ten prejav sa dotýkal všetkého a ničoho, to isté mohol povedať ktorýkoľvek priemerne vzdelaný Slovák pri pive, lebo všetci vieme, čo nás trápi, čo nás páli a na tio nepotrebujeme nijakú spartakiádu. Človek si pri televízore mohol len povzdychnúť a zamyslieť sa nad tým, prečo nás Pán Boh tresce prezidentmi slovenskými. Ale to je ešte prijateľný Boží trest, pretože slovenský prezident je skôr na ozdobu ako činnosť a keď sa štvrtý/či piaty?/ vráti do reality , zistí, že len nebo nad nami je modré a tu dole na Zemi nie je všetko jednofarebné. Vykoľajená moderátorka akejsi televízie v extáze potom vykrikovala, že prezident bude „riešiť aj justíciu“, čo je asi taký termín technicus, ako keby povedala, že „bude riešiť galaxiu“. Moderátor TV 3 zasa oznámil, že o „chvíľu prezident Gašparovič predá/SIC/ prezidentský palác novému prezidentovi Kiskovi“. Zabudol však povedať, kedy ho I. Gašparovič kúpil a kedy podpísali kúpne predajnú zmluvu. Podobných lapsusov bol dosť, zrejme si to moderátori nenacvičili, aby zvládli živé vysielanie. Inak po takýchto „trapasoch“ nemá redaktor televízii čo hľadať. Nakoniec nový slovenský dobrodinec nachoval bezdomovcov v akomsi stane prezidentskej záhrade za čo ho budú blahorečiť dovtedy, kým im v žalúdku nebudú hrať husle. Z aktu inaugurácie sme spravili spartakiádu a záhradnú slávnosť so šapito, inak povedané svojrázny slovenský cirkus, len škoda, že nový prezident nehrá na fujare, aby bol dojem dokonalý. Nečakaný záujem o inaugurácia prejavila Česká televízia, ktorá už prezidentské voľby na Slovensku zachytávala tak, ako keby išlo prinajmenšom o voľby v Amerike. Samozrejme spravodajské pokrytie inaugurácie v susednej a ešte k tomu bratskej krajine je povinnosť, ale prečo ČT venovala takú pozornosť Slovensku, ktorá zatienila aj inauguráciu Miloša Zemana v prenose. Kiskova show, ako to nazvali niektorí českí novinári tvorila základ všetkých českých vysielaní a nielen na ČT.

České televízie až do omrzenia hlavne opakovali slová slovenského prezidenta - nie som zo žiadnej strany, nemám stranícku minulosť, to je moja hlavná prednosť. Inaugurácia bola podľa niektorých českých novinárov predložená ako „priama výzva“ k zvrhnutie jeho protikandidáta a premiéra R. Fica. Tento postreh zvonka je zaujímavý ale pravdivý. A je to aj doklad, že naši bratia idú „ našim „ smerom. A aký je to smer ? Politiku obsadia „osobnosti“. A tí ako hovoril Andrej Kiska, ktorí si zarobia budú „niečo“ vracať „verejnému priestoru“. Americký sen, americký model. Už teda žiadne strany, ktoré sa kompromitovali, ale osobnosti, ktoré majú dosť peňazí, aby si kúpili voličské hlasy, aj cestou médií, ktoré vlastnia. A to ešte Česká televízia urobila rozhovor s herečkou Magdou Vašáryovou, ktorá na otázku, či je nový slovenský prezident klonom V. Havla, alebo monarchom, priamo neodpovedala, ale páčil sa jej lebo chce zvýšiť financie na zbrojenie a že sa jej zdá, že bude dostatočne proti ruský. Odpoveď bola menej dôležitá, ako samotná otázka, tak skôr pochopíme záujem o Kiskovu show u našich českých bratov. Teda mediokracia v praxi, ktorú pozorujeme aj v Česku, kde si ďalší Andrej, Slovák Babiš kúpil média. Výsledkom takejto tendencie je korporativistický štát, ktorý napríklad v minulom storočí v nezabudnuteľnej podobe predviedol Mussolini a ešte dnes naň spomínajú starší Taliani so slzami v očiach. A tak nás potom bohaté osobnosti, bezdomovcov vo vlastnej krajine, občas pozvú k nejakému bohato prestretému stolu a všetko to bude vysielať televízia. A budeme týmto dobrodincom vďační. Naozaj krásna budúcnosť.