Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Hádzanárska trénerská legenda, Ladislav Šesták, opustila tento svet – Jozef Mazár

Pred necelými dvoma mesiacmi, presne 26.septembra toho roku oslávil vzácne životné jubileum, svoje deväťdesiate narodeniny. Ladislav Šesták, michalovský rodák, ktorý svoj aktívny život upísal hádzanej a vedám pedagogickým. Ako študentom telesnej výchovy Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove nám v úlohe pedagóga výučby metodiky hier nie raz v telocvični počas metodických ukážok zvykol podčiarknuť: „ Aj aktívnym pohybom či už v prírode, alebo v telocvični učte svojich žiakov vážiť si čas mladosti s loptou, ale i bez nej. Nech vás myšlienky o zdraví podnecujú motivovať svojich žiakov pre pravidelný pohyb.“   

 

Hádzanárska legenda, Ladislav Šesták, nás 17. novembra toho roku opustila po náhlej chorobe. Niekoľko dní pred jeho smrťou sme spolu s majstrom sveta v hádzanej mužov, dnes univerzitným profesorom Rudolfom Horváthom, okrem iného spomínali aj na zlaté hádzanárske časy Tatrana Prešov, v ktorých bol trénerom práve zosnulý Ladislav Šesták. Práve Ladislav Šesták v rokoch 1953 a 1959 pôsobil v spomenutom mužstve zeleno – bielych vo vtedajšom meste kvalitného futbalu, ale i mužskej hádzanej ako hrajúci tréner medzi dvoma sedmičkami.

 

Anton Frolo, Vladimír Seruga, Martin Gregor a už spomenutý Rudolf Horváth sa nie náhodou v roku 1967 stali vo Švédsku majstrami sveta. Po návrate do Prešova sa stal neskôr Tatran Prešov práve pod trénerskou taktovkou Ladislava Šestáka dvakrát majstrom Československej republiky v hádzanej mužov, keď v klubovej hádzanej hrala vo svete prvé husle pražská Dukla.

 

Rovnako skvelá z pohľadu svetovej hádzanej bola aj trénerská kariéra Ladislava Šestáka. Ako sme sa mali možnosť od neho samotného dozvedieť, roky, počas ktorých pôsobil v Prešove či už ako tréner, alebo pedagóg zapájajúci sa tiež do vedeckej činnosti považoval za svoje najúspešnejšie. Veď popri zisku dvoch federálnych titulov majstra republiky získal v tejto náročnej súťaži aj päť umiestnení s Tatranom vo vtedajšej I. československej hádzanárskej lige na 2. priečke a v troch ročníkoch bronzové pozície.

 

 „Samozrejme, že veľa radosti bolo najmä po hádzanárskej sezóne 1968/69, keď sme získali prvý raz titul majstrov Československa s Tatranom. To v Dukle Praha hralo viacero majstrov sveta, ktorí spolu s našimi, Antonom Frolom, Martinom Gregorom, Vladimírom Serugom a Rudolfom Horváthom vytvorili československú hádzanársku školu s dokonalou technikou, rôznorodou streľbou a dôraznou, ale veľmi férovou obranou. Na už spomenutých MS vo Švédsku práve náš Vladimír Seruga prekvapil súperov a dával góly často podstrelom. Mareš, Duda, Rada, Havlík, Vícha, Trojan, Rážek i ďalší v dresoch Dukly museli práve nášmu Tatranu zablahoželať, že si dokázali v takej konkurencii a kvalite odniesť z jednej z najvyspelejších klubových súťaží zlaté medaily“- dokázal pokojne zaspomínať, bez štipky zbytočného velikášstva na svoju osobu.  

 

Okrem množstva hráčov, ktorých viedol dlhé roky v Tatrane Prešov, rád spomínal aj na chlapcov, s ktorým pracoval pri reprezentačných výberoch Československa, ale aj na tých, ktorých trénoval v ČH Bratislava. Nezabudol pritom zdôrazniť, že práve špičkoví hádzanári z neho urobili známeho a úspešného trénera. Pri zisku striebornej medaily na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972 bol asistentom trénera Jiřího Víchu.

A v tej istej pozícii asistenta trénera, ale s iným menom a priezviskom - Karla Strnada - bol aj pri striebornom úspechu hádzanárov Československa na svetovom šampionáte v roku 1961 v Dortmunde.

 

Zaslúžilému trénerovi, Ladislavovi Šestákovi, udelili v roku 2004 Strieborné kruhy SOV a v roku 2011 bol uvedený do Siene slávy slovenskej hádzanej. Za celoživotné vystupovanie v duchu fair play si v roku 2012 prevzal najvyššie ocenenie Klubu fair play Slovenského olympijského výboru - Cenu Jána Popluhára.

 

Čím krajšia a bohatšia je spomienka, tým ťažšia je rozlúčka zvlášť s osobnosťou, ktorá sa popri skvelej práci v oblasti vrcholovej hádzanej zaslúžila aj o výchovu fundovaných pedagógov, hlavne z oblasti telesnej výchovy.

 

Ostáva veriť, že  vďačnosť pokolení, aj tých čo prídu po nás premení trýzeň spomienky na tichú radosť, hlavne keď budú skloňované hádzanárske úspechy mužov Československa a mužskej hádzanej Tatrana Prešov a na sklonku trénerskej kariéry i ČH Bratislava v spojení s menom a priezviskom Ladislav Šesták.

Česť jeho nehynúcej pamiatke!