Ešte kazítka

Zákon o kazítkach, ktoré sa vraj dávajú do prístrojov aby sa po uplynutí záručnej doby pokazili, skončil v parlamente debatou o tom či naozaj niečo také firmy do prístrojov  montujú. Podstata problému je však v inom. Faktom je, že prístroje ako mixér, žehlička, ale aj vysávač, pračka a iné, ktoré v minulosti slúžili desať i viac rokov dnes toľko nevydržia. Pamätám sa, že mixér ktorý rodičia kúpili vo vojnových rokoch nám fungoval ešte v päťdesiatych rokoch a prestali sme ho používať preto, lebo sa rozbila sklenená nádoba a náhradná sa už nevyrábala. Motorická časť fungovala bezchybne. Ale nemusíme ísť až tak ďaleko. Spomeňte si na mixér ETA, tieto spoľahlivo fungovali desiatky rokov. Stačilo aby poslanci schválili zákon o predĺžení záručnej lehoty napríklad na desať rokov. Mohli si ušetriť zbytočné vajatanie o „nesmrteľnosti chrústa“. Firmy by našli spôsob  ako vyrobiť spoľahlivý prístroj. Veď aj dnes sa nájdu (keď dôkladne hľadáte) výrobky, na ktoré je záruka dokonca tridsať rokov.

Poslanec Martin Poliačik (SaS) v parlamentnej debate povedal, že „Túžba ľudí vlastniť niečo nové je totiž väčšia, ako vlastniť niečo kvalitné". Tak potom zaveďme nové označenie výrobkov – toto je „drek“, nový pekný, ale nevydrží a toto je výrobok na používanie. Nech sa rozhodne zákazník. Aby sa všetky výrobky netvárili ako super kvalita, tak ako je to v súčasnosti.

Len nepochváliť

Správanie našej opozície mi pripomína „príhodu“,  ktorá sa traduje o nemeckom kancelárovi Helmutovi Kholovi. Jeho konkurent zvolal veľký míting pri jazere, aby predviedol, že dokáže prejsť suchou nohou po vodnej hladine. A skutočne, postavil sa na vodu a kráčal. Kholov tajomník s úžasom ocenil tento zázračný výkon protivníka. Khol iba pohŕdavo mávol rukou a povedal: „Veď on nevie ani plávať“.

Dve správy

Prvá správa: Podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2015, ktorú zverejnil švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD), je Slovensko 46. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 61 hodnotených krajín. V rokoch  2007  - 2009 patrilo Slovensko medzi vysoko konkurenčné krajiny (30. miesto).

Druhá správa: Váhostav už má isté, že bude môcť minimálne na čas zabudnúť na 85 percent dlhov, ktoré nechal u podnikateľov, čo mu pomáhali stavať diaľnice. Na takéto ozdravenie má už súhlas súdu.

Tieto správy súvisia viac ako sa na prvý pohľad zdá. Štát, ktorý umožňuje veľkým podnikateľom „zákonne“ a beztrestne okrádať malých podnikateľov či živnostníkov a použije peniaze občanov zo štátneho rozpočtu na uhradenie dlhov veľkopodnikateľov, nebude asi patriť medzi obľúbené destinácie seriózneho kapitálu. Občan by očakával, že takáto kauza zobudí všetkých politikov, že zabudnú na nezmyselné spory o vlastnú prestíž. Občan očakáva, že konečne začnú tvoriť zákony, ktoré netreba na druhý deň po odhlasovaní novelizovať. Zákony, v ktorých nebudú  nie dvierka, ale vráta pre rôzne špekulácie. Očakáva prísny postih za nečestnosť najmenej taký, aký stihne najmä „malé ryby“ napríklad pri nedodržaní termínu na daňové priznanie.