Kocúrkovo?
Najskôr jeden údaj zo štatistiky: „Kým spotreba antibiotík vyjadrená v doporučenej dennej dávke na 1000 osôb je v Rakúsku 15, Maďarsku 15,7 a Českej republike 17,9, na Slovensku je táto hodnota vyššia, a to 23,8“. Nadmerné užívanie antibiotík prispieva k odolnosti baktérií, vznikajú nové super baktérie odolné voči všetkým antibiotikám. Problém nadmerného predpisovania antibiotík je v nesprávnom odhade ich účinnosti na konkrétnu baktériu. Pritom existuje tzv. CRP vyšetrenie, ktorým sa dá určiť, či pacient má užívať antibiotiká, alebo nie. Prístroj na toto vyšetrenie musia mať podľa nariadenia všeobecní lekári v ambulanciách. Na Slovensku ho má však iba päť percent ambulancií. Prečo? Všeobecní lekári pre dospelých nariadenie ignorujú, lebo zdravotné poisťovne toto vyšetrenie preplácajú iba detským pacientom. Rozhodnutie, ktoré prislúcha obyvateľom Kocúrkova. Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor si myslí, že je nezmyselné prístroj držať, keď ho lekár nemôže z účtovného hľadiska odpisovať. Načo vedie Ministerstvo zdravotníctva prázdne reči o potrebe prevencie, o potrebe znížiť spotrebu liekov? Keď som nad tým uvažoval, zaujala ma jedna pasáž v odbornej štúdii: „Strata účinnosti antibiotík je celosvetový problém, lebo odolnosť baktérií voči používaným antibiotikám narastá rýchlejšie, ako sú zavádzané nové antibiotiká do klinickej praxe“. Z toho sa dá vyčítať, že nové, spravidla drahšie, lieky znamenajú nové, spravidla vyššie, zisky pre farmaceutické spoločnosti. A keď ide o zisky, musí ísť zdravie obyvateľov z cesty. A ešte dostanú farmaceutické spoločnosti aj „bonus“, lebo ich budeme chváliť za to, že zachraňujú pacientov ktorým už neúčinkujú doterajšie antibiotiká. Jednoducho Kocúrkovo.

Ľudomil
Zaujímavé informácie o prezidentskom kandidátovi Andrejovi Kiskovi priniesol denník Pravda. „Ročná percentuálna miera nákladov napríklad od Kiskovej spoločnosti Quatro bola neraz nad úrovňou 70 percent, čo bolo niekoľkonásobne viac ako pri bankách. V reklamnej kampani v roku 2005, počas Kiskovho pôsobenia, Quatro ročnú percentuálnu mieru nákladov ani neuvádzalo. Ľudia si tak z reklamy nemali ako porovnať skutočnú výhodnosť produktu a za porušenia zákona preto nebankovka dostala pokutu 100-tisíc vtedajších korún“. Kiska to v čitateľskej debate Pravdy označil za chyby, ktoré sa môžu vyskytnúť v každej obrovskej firme s veľkým množstvom zákazníkov. Tých „chýb“, za ktoré dostala jeho spoločnosť pokuty bolo oveľa viac. Kiska do roku 2005 spoluvlastnil viaceré nebankové spoločnosti. Na konci roka 2005 ich spolu s rodinnými partnermi predal talianskej skupine VÚB Intesa. Na nekalé praktiky v jeho firmách upozornila aj komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách na ministerstve spravodlivosti. Takéto podnikanie vôbec nezodpovedá na bilboarde inzerovanému srdcu a charakteru. V diskusii pod článkom sa objavili aj názory ospravedlňujúce Kiskove konanie. Ich obsah sa dá zhrnúť do dvoch viet: „Tak načo ste dávali Kiskovi zarábať ? Nútil Vás niekto kupovať televízor alebo niečo inšie na splátky ?“ Urobiť z podvedených vinníkov je skutočne najlepšia cesta ako obhájiť nekalé praktiky svojho kandidáta. Pokiaľ chcú občania nezávislého kandidáta, majú na výber okrem Kisku aj iných s oveľa presvedčivejším charakterom. Nemusia sa snažiť nehodiaceho sa kandidáta napasovať do prezidentských kritérií.