Sloboda tlače 

Sloboda tlače sa celosvetovo zhoršuje, tvrdí vo svojej výročnej správe medzinárodná mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF). Sledujú situáciu v 180 krajinách. Slovensko sa v roku 2016  umiestnilo na 17. mieste. Rok predtým sme boli na 14. priečke rebríčka. Z krajín V4 (23. Česko, 54. Poľsko a 71. Maďarsko) je to najlepšie umiestnenie. Na čele rebríčka sú severské štáty Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko a Holandsko, ale v prvej desiatke sú aj Kostarika a Jamajka.

Ešte pozoruhodnejší je fakt, že štáty s tradičnou demokraciou (ktoré nám svojho času dávali za príklad) sa umiestnili až v štvrtej desiatke – 39. Francúzsko, 40. Británia, 43. USA. Na najnižších priečkach rebríčka sú od roku 2005 Severná Kórea, Turkménsko a Eritrea ako krajiny, ktoré "sústavne potláčajú a likvidujú všetko odlišné od štátnej propagandy". Rebríček odráža situáciu vo svete, v ktorom erózia demokracie oslabila žurnalistiku a útoky na médiá sa stali bežnou vecou. Sme v období "postprávd", propagandy a potláčania slobôd. Tento pokles bol badateľný už v predchádzajúcich rokoch, tento rok je však do očí bijúci jeho rozsah a formy. Demokratické vlády pošliapavajú slobodu tlače, ktorá by mala byť jedným z ich hlavných indikátorov hodnotenia. "Eróziou tejto základnej slobody s odôvodnením, že musia chrániť svojich občanov, riskujú demokracie stratu svojich duší," píše sa v správe Reportérov bez hraníc.

Samozrejme, že príčin je oveľa viac a vyplývajú zo stavu, v ktorom sa v súčasnosti spoločnosť nachádza. Odráža sa  v tom aj úroveň samotnej žurnalistiky a samozrejme žurnalistov. Média sa stali lukratívnym predmetom podnikania a bulvárna žurnalistika je často ich majiteľmi pretláčaná do popredia. Hlavnú tému tvoria škandály a klebety. Seriózna investigatíva je vzácna ako šafran. Média strácajú v spoločnosti vážnosť a autoritu. Svojou závislosťou na reklame sú zraniteľné a často aj nedôveryhodné. Filozof povedal, že sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého. V dodržiavaní tejto základnej zásady demokracie často žurnalisti  nie sú dôslední. Chýba im nadhľad,  objektivita a dôsledné preverovanie faktov. Prevláda snaha uspokojiť požiadavky záujmových skupín, ktoré ovládajú kohútiky k financiám, aj za cenu uverejnenia poloprávd alebo nepreverených faktov. A tak sa dostáva demokracia do slepej uličky a sloboda tlače sa pomaly vytráca.

Prezidenti

Počúval som pravidelnú reláciu  Českej televízie – „Týždeň s prezidentom“. Miloš Zeman v rozhovore s redaktorom sa vyjadruje k aktuálnym témam uplynulého týždňa.  Odpovede nečíta z papiera, ale vyjadruje svoj názor bez toho, aby ho mal vopred napísaný  a hodnotí ekonomický i politický a spoločenský vývoj doma i vo svete vecne,  v otvorenom rozhovore. Jeho vyjadrenia sú odborné a svedčia o tom že má prehľad a hlavne, že vidí veciam pod povrch. Neobáva sa povedať otvorene svoj názor. Škoda, že podobnú otvorenú reláciu nemáme v Slovenskej televízii. Ich porovnanie by bolo celkom zaujímavé. Možno by aj mnohým otvorilo oči.