Potravinová sebestačnosť

Traja najvyšší ústavní činitelia spoločne otvárali 43. ročník medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex, čo sa v histórii najpopulárnejšej slovenskej výstavy ešte nestalo. A nie len to bolo prekvapivé, ale  najmä skutočnosť, že všetci traja najvyšší ústavní činitelia sa prihlásili k obnove potravinovej sebestačnosti Slovenska.  Konečne politici pochopili, že pomoc poľnohospodárom a potravinárom v štáte, kde na vidieku žije viac ako polovica obyvateľstva, je dôležitá? Pomôže to zabezpečiť týmto ľuďom prácu a dôstojné živobytie. Slovensko má jednu z najnižších zamestnaností v poľnohospodár­stve, len dve percentá, pričom priemer Európskej únie je takmer päť percent.

Neuspokojivé je aj zastúpenie slovenských potravín na pultoch obchodov.  Danko ohlásil, že na stole je návrh zákona, ktorý "tvrdou rukou zasiahne proti obchodným reťazcom, ktoré nekalými obchodnými praktikami deptajú dodávateľov potravín“. K rozumu ich majú priviesť odvody, ktoré budú veľké siete odvádzať do štátneho rozpočtu.

To, na čo poľnohospodári najviac čakajú, však nie sú vládne milodary, ktoré hoja rany v extrémnych situáciách. Volajú po systéme a poriadku do každodenného hospodárskeho života.V súvislosti s ústretovým prístupom k poľnohospodárom, premiér Fico na Agrokomplexe povedal:"Sústredíme sa na dve veci. Jednak sa pozrieme na štruktúru odbytu a budeme podporovať živočíšnu výrobu na báze slovenských krmív,“ určil smerovanie národnej poľnohospodárskej politiky Fico.

Na Slovensku sme už raz dosiahli sebestačnosť v potravinách. Bolo to ešte pre revolúciou. Žiaľ následná transformácia a horúce hlavy, ktoré presadzovali dovoz potravín (vraj kvalitnejších) dostali naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo na kolená. Po dvoch desaťročiach“ nového poriadku“ sme konečne  zas začali rozmýšľať komplexne a pochopili, že doma dopestované a vyrobené potraviny nie len, že  môžu byť ale aj v skutočnosti sú kvalitnejšie ako dovoz, ktorý  je často špekulatívny. Mnohokrát sú dovážané potraviny toľkokrát prebalené, že nikto  už nevie odkiaľ sú.

No ale čo, je lepšie prísť k rozumu neskoro -  ako nikdy.

Keď je množstvo na škodu

Tohtoročná žatva bola mimoriadne úspešná.. Mnohé podniky hlásia historické výnosy pšenice. To  ale neznamená  viac peňazí pre hospodárov.USA, Rusko a Ukrajina, hlásiatakisto bohatú úrodu. Pod tlakom  ponuky cena klesá. Keďže  slovenské poľnohospodárstvo už nie je pripravené takéto množstvo zužitkovať, bude musieť až polovicu z tohtoročnej úrody obilia vyviezť. Väčšinu  za nízke ceny.Žiaľbohu  nevieme bohatú úrodu využiťnapríklad ako biblický faraón, lenže ten mal svojho vykladača snov.

Ženy a alkohol

Správa z TASR: „Problém pitia slovenských žien a dievčat vychádza podľa šéfa bratislavského Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) Ľubomíra Okruhlicu stále viac do popredia. Má tomu napomáhať ich spoločenská emancipácia, zvýšený kariérny stres či to, že ženy po tom, čo vychovajú deti stratia zábrany k alkoholu. Priemerný muž na Slovensku vypije  ročne 29 litrov čistého alkoholu. "Priemerná Slovenka  približne desať litrov," hovorí Zuzana Alexanderčíková z CPLDZ. Ide o osoby staršie ako 15 rokov, teda ženy aj dievčatá. Už v tomto veku pije alkohol  u nás,  podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie 61 percent z nich (muži 71 percent). Asi dve percentá trpia závislosťou alebo majú problém s tzv. škodlivým pitím.

Je smutné, že sa takto napĺňa emancipácia a zrovnoprávnenie pohlaví.